Pohltí Čínu žltý drak?

Čína sa o skrotenie tohto žltého draka pokúša od konca sedemdesiatych rokov 20. storočia. Vtedy bol odštartovaný program zalesňovania s cieľom zahatať rozpínavosť púšte. Ide o cielenú výsadbu stromov, ktoré by mali spevniť pôdu, zabrániť jej vysušovaniu a odfukovaniu vetrom, a zároveň vytvárať zdravý ekosystém na miestach, kde sú rastliny aj živočíchy ohrozené dezertifikáciou. Zatiaľ najambicióznejšia etapa tohto programu sa nazýva aj Veľký zelený múr a začala sa v roku 2002. Náklady sa odhadujú na osem miliárd amerických dolárov a „múr" zahŕňa vysadenie takmer päť miliónov hektárov nového lesa.

Ako bude výsledný Veľký zelený múr vyzerať? Mal by to byť pás husto vysadených stromov, široký v priemere štyristo metrov, navyše chránený plotom proti piesku. Nízka vegetácia, ktorá dobre znáša piesočné prostredie, vytvorí medzi stromami umelý ekosystém, ktorý duny stabilizuje. Strategicky rozmiestnený štrk pomôže piesok udržať – a mal by napomáhať tvorbu vrchnej vrstvy pôdy. Čínska vláda plánuje využívať aj geneticky upravené rastliny, chemickú stabilizáciu dún a dokonca aj techniky, ktoré umožnia v piesočnej pôde pestovať ryžu.
Niečo podobné v prvej polovici 20. storočia vyskúšali na juhu USA, kde sa pomocou vysadeného pásu stromov podarilo znížiť dezertifikáciu až o 60 percent.
Podľa čínskych úradov by mal zelený múr „zastaviť expanziu novej dezertifikácie zapríčinenú ľudskými faktormi" do desiatich rokov. V roku 2050 sa údajne podarí veľkú časť suchej pôdy premeniť na produktívnu, a dostať ju do udržateľného stavu.
Keby sa to podarilo, Čína by žltého draka zastavila. Žiaľ, bude to zrejme komplikovanejšie. Vysokopostavený čínsky predstaviteľ Liu Tuo, ktorý má na starosti programy na ochranu pôdy, vyhlásil, že tempo obnovy pôdy je nedostatočné. Podľa neho, ak sa zachová súčasné tempo dezertifikácie a boj proti nej sa nezrýchli, krajina bude potrebovať tristo rokov, aby obnovila tie oblasti, ktoré sa ešte obnoviť dajú, a to ešte situáciu zrejme zhorší globálne otepľovanie.
Navyše, je tu paradox Veľkého zeleného múru, na ktorom môže celý projekt zlyhať: múr má riešiť ekologickú katastrofu, ktorá vznikla ako výsledok nerovnováhy v ekosystéme, sám však nie je príkladom rovnováhy. Tvorí ho umelo vysádzaný porast, často zložený zo stromov, ktoré sú v oblasti cudzie. Tie majú jednak vyššie nároky na vlahu, a jednak neposkytujú domov miestnej faune.
Profesor Hong Jiang z University of Wisconsin upozorňuje, že Veľký zelený múr môže problém dezertifikácie dokonca vystupňovať. „Dá sa zlepšiť časť krajiny, ale nie je možné zvrátiť celkový úpadok." Je totiž riziko vysádzať stromy v takom suchom podklade, kde sa ťažko zakoreňujú. Cudzie druhy majú tendenciu v týchto podmienkach rýchlo vyhynúť. Aj v prípade, že sa stromy uchytia, potrebujú také kvantum vlahy, že práve ich prítomnosť prispeje k vysušovaniu terénu.
Zdroj: Týždeň