TÝŽDŇOVKA: Urbárnici z Vyšnej Boce nepustili do gatí a dnes sú vďaka výsledkom ich práce na plochách po kalamite namiesto vývratov a suchárov vitálne a zmiešané mladé lesné porasty
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (1)
S predsedom Spolku bývalých urbárnikov Pozemkové spoločenstvo Vyšná Boca Ing. Pavlom Zacharovským a odborným lesným hospodárom i lesníkom v jednej osobe Ing. Jozefom Gracíkom sme sa stretli po úspešnom ukončení previerky plnenia programu starostlivosti o lesy po desiatich rokoch. Z reportáže, ktorú uverejníme v časopise LES & Letokruhy, dnes vyberám niekoľko pasáži. Verím, že budú inšpirujúce aj pre ďalších vlastníkov lesov. A povzbudia ich k tomu, aby sa nevzdávali zodpovedného zveľaďovania lesného majetku, ktorý zdedili po predkoch a odovzdajú ho svojim potomkom.
Za najväčšiu tragédiu urbárnici z Vyšnej Boce považujú fakt, že z pôvodne 30 hektárov vetrovej kalamity z roku 2004 u nich následne vznikla podkôrniková kalamita na takmer 500 hektároch. Ochranári im sľúbili, že ak nebudú prvotnú vetrovú kalamitu spracovávať, tak dostanú peniaze za ničnerobenie. Sľuby sa opakovali, peniaze nakoniec neprišli a objem podkôrnikovej kalamity postupne narastal. Preto urbárnici začali kalamitu spracovávať neskoro, ale o to intenzívnejšie. Spracovali ju a obnovili kalamitné plochy na výmere 480 hektárov.
„Vzhľadom na to, že sme potrebovali investovať do obnovy kalamitných plôch, bolo obdobie desiatich rokov, počas ktorých podielnici nedostali nič. Všetko, čo sa nám podarilo zarobiť z predaja dreva zo spracovanej kalamity plus nejaké podpory od štátu, sme reinvestovali do lesa. Naši podielnici vtedy reptali, ale nakoniec pochopili, že robíme niečo nie pre seba, ale pre ďalšie generácie. Pretože aj naši predkovia, ktorí tieto lesy založili a pestovali, nemali z nich žiadny finančný úžitok. Ten sme mali my. A z toho, čo sa nám teraz podarilo, budú mať úžitok tí, ktorí prídu po nás,“ hovorí Ing. Zacharovský, ktorý je predsedom pozemkového spoločenstva 14. rok.
Spomína na to, ako miestni urbárnici pozvali členov Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby si pozreli obnovené kalamitné plochy. „Zaviedli sme ich do mladého lesného porastu, ktorý sme vysadili a opýtali sa ich, či sa im páči. Áno, samozrejme, je to dobré, rastie tu zmiešaný les s listnatými aj ihličnatými drevinami, zareagovali. Nato im hovorím: A teraz mi povedzte, tam naproti na kopci, ako to tam vyzerá? A oni odpovedali: Tam nič nie je, tam je holina! A ja im na to: Vidíte a to je ten uhol pohľadu. Tam rastie presne taká istá mladina ako tu.
A o tom to je – ako sa chcem na vec pozrieť. My sme vedeli, že desať - dvanásť rokov bude kritických, kým odrastú mladé lesné kultúry na obnovených kalamitných plochách. A keď sa sadenice po rokoch vytiahli, ochranári sem prestali chodiť a stiahli fotky a komentáre z internetu. Máme pozitívne ohlasy tých, ktorí vidia výsledky našej práce, a najmä teraz na jeseň, ako mladé lesy dobre vyzerajú. Názorne vidieť základ zmiešaného lesa.
Keby sme vtedy, keď sme začínali so spracovaním kalamity a obnovou kalamitných plôch, podľahli ochranárskemu tlaku a obrazne povedané pustili do gatí, tak dnes vitálne a zmiešané mladé lesné porasty na týchto plochách nerastú. Trikrát som bol kvôli udaniam na generálnej prokuratúre, chodili na nás anonymy, čelili sme slovným útokom...
Ak by sme sa vtedy dali zastrašiť, tak by boli na rozsiahlych plochách po kalamite doteraz vývraty stromov, špatili by ich sucháre a rástla by na nich jarabina. Som rád, že mladé lesy so zastúpením smreka, smrekovca, jedle, buka a javora dnes vyzerajú presne tak, ako sme si to naplánovali v roku 2009,“ dodáva Ing. Zacharovský.
Jozef Marko
Komentárov
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.