Desatoro pre les, bod číslo 5

5. Ťažbu dreva a iné prírodu poškodzujúce činnosti vykonávané úzkymi záujmovými skupinami v národných parkoch by mal nahradiť prírodný cestovný ruch a turizmus, ktorý by priniesol potrebný rozvoj regiónom a umožnil ľuďom vidieť a zažiť divokú prírodu.

O tom, či ťažba dreva či zmysluplné a trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov je poškodzujúca činnosť sme písali minule. Dnes sa pozrime na prírodný cestovný ruch a turizmus.

Turizmus je skutočne v časoch hospodárskeho rastu jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví. Ľudia túžia po oddychu, spoznávaní nových miest, kultúr a samozrejme aj prírodných zaujímavostí. Aj preto sa množstvo turistov v destináciách, ktoré takéto produkty ponúkajú, v posledných rokoch nie len na Slovensku výrazne zvyšuje. Hrady, centrá miest, folklórne festivaly, skanzeny, jaskyne, skalné vyhliadky či turistické trasy sa tešia nebývalému záujmu. To sa odzrkadlilo v „Stratégii cestovného ruchu" ministerstva dopravy, ktorá uvádza, že Slovensko má potenciál zvýšiť podiel cestovného ruchu na HDP zo súčasných necelých troch percent na 3,2 percenta. Táto stratégia ale tiež upozorňuje na nedostatočnú kúpyschopnosť obyvateľstva ako aj rastúcu medzinárodnú konkurenciu.

Treba si však uvedomiť, že turisti vyhľadávajú najzaujímavejšie destinácie a tam, kde sa tieto lokality nachádzajú, prichádzajú už dnes. Samotné pozorovanie prírodných lesov zásadnú časť rekreantov nepritiahne a bude slúžiť iba ako biznis pre úzku skupinku ľudí venujúcich sa ekoturistike (viď Pravdu o lese 14 - bájku o vĺčikovi). Keby tomu tak nebolo, boli by dnes preplnené všetky národné parky. Nielen Vysoké Tatry, Slovenský raj či Malá Fatra. Ten, kto čakal dlhé fronty na rebríky pri Jánošíkových dierach, alebo musel dávať pozor na turistu tesne pred sebou na chodníku pri výstupe napríklad na Ostrvu vo Vysokých Tatrách, vie o čo ide.

Zásadným problémom pri zvyšovaní počtu návštevníkov (čítaj rastu zamestnanosti v cestovnom ruchu) je dostupnosť turistických zaujímavostí a výstavba infraštruktúry. Bez kvalitných ciest, ubytovacích zariadení a doplnkových turistických atrakcií zostane dlhé roky potenciál zvyšovania príjmov od turistov iba na papieri. Čo však nezostane iba na papieri, bude okamžité zvýšenie nezamestnanosti v regiónoch, kde by mal byť rozšírený bezzásahový režim na úkor dnešných hospodárskych lesov.

Typickým príkladom toho, že iba vyhlásenie určitého územia, napríklad za prírodné dedičstvo UNESCO, na turistický ruch nefunguje, sú Karpatské bukové pralesy. Cez rôzne eurofondy sa v regióne minulo na podporu cestovného ruchu státisíce eur. Obyvatelia obcí na východe Slovenska však za desať rokov od zápisu pralesov do svetového prírodného dedičstva žiadny mohutný rozmach turistiky a rozvoj regiónu nezaznamenali a žiadne euro z fondov ku nim nedorazilo. Koľko z tých eur ale skončilo na účtoch tých, ktorí bezzásahovosť presadzujú bez patričných argumentov, pritom v regióne nežijú, nepoznajú súvislosti?

Slovenská lesnícka komora

V prípade, že sa chcete podeliť o informácie v rámci kampane Pravda o lese, napíšte na: pravda_o_lese@slsk.sk