Reakcia: Vyhlasuje tu niekto vojnu raticovej zveri? Nie, ide o veľmi komplexný problém, jeho vyriešenie závisí na všetkých aktéroch

Je to skutočne problém, ktorý si zasluhuje pozornosť celej verejnosti. Za skutočný problém ho považuje už aj štát, pretože dlhodobo neriešené problémy slovenského poľovníctva hlavne v oblasti poľovníckeho plánovania, podmienok lovu zveri, náhrad škôd spôsobených poľovníctvom, ako aj kompetencií orgánov štátnej správy poľovníctva prerástli do situácie, keď živelný nárast stavov poľovnej zveri ohrozuje ekonomickú udržateľnosť poľnohospodárskych a lesných podnikov a v niektorých oblastiach Slovenska už ohrozuje aj základy ekologickej stability krajiny.

Tento problém je vysoko aktuálny, ale autor tohto názoru sa ho zmocnil veľmi nešťastným spôsobom:

Po prvé: ani v tých najmilitantnejších lesníckych kruhoch otázka nikdy nestála tak, že raticovú zver v našich lesoch treba vyhubiť, tak ako to autor tohto názoru explicitne podsúva verejnosti.

Naopak, vlastníci/správcovia lesov si veľmi dobre uvedomujú, že  raticová zver je prirodzenou súčasťou lesov a považujú ju za ich významný kultúrny a ekologický atribút. Pripomínajú však, že legislatíva musí jasne definovať hranicu škôd, spôsobených zverou,  ktorú  musí obhospodarovateľ lesa vo verejnom záujme strpieť a nad ktorú už nesie zodpovednosť za tieto škody užívateľ poľovného revíru.

Je to veľmi dôležitá zásada, ktorá určuje, že škody zver bude spôsobovať vždy a nemožno ju preto vyhubiť, ale užívateľ poľovného revíru za tieto škody nesie zodpovednosť len vtedy, ak presiahnu určitú hranicu, ktorá je priamo závislá od stupňa prekročenia tzv. normovaných stavov zveri, stanovených štátnou správou poľovníctva - teda od stupňa jej „prezverenia“.

Táto dôležitá zásada je záväzne definovaná aj v návrhu nového zákona o poľovníctve, ktorý má byť významným legislatívnym nástrojom na riešenie tejto nepriaznivej situácie. Žiadna vojna teda vyhlásená raticovej zveri nebude, čaká vás ale, vážení kolegovia poľovníci, dlhá a trpezlivá každodenná práca, ktorá musí priniesť rovnováhu medzi stavmi poľovnej zveri a jej životným prostredím.

Po druhé: Úloha raticovej zveri tak, ako ju prezentuje autor, je kompilátom zozbieraných literárnych údajov a ich aktivistickým idealizovaním bez konfrontácie so skutočnou situáciou v teréne. Áno, raticová zver môže prispievať k cieľom zvyšovania druhovej bohatosti v lesoch, avšak za stavu, ktorý je v západnej a južnej časti našej krajiny bežný, keď sa po našich lesoch a poliach potulujú čriedy jelenej a danielej zveri počítajúce často viac ako stovky kusov, už nemožno hovoriť priaznivom stave, ale o stave ohrozenia základov racionálneho obhospodarovanie našich lesov a najmä zásad prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, zložených na synergii pôsobenia prírodných síl a ľudskej činnosti.

Likvidácia prirodzeného zmladenia v starých lesných porastoch, masívne poškodzovanie obhryzom a odhryzom mladých lesných porastov sú faktory, ktoré robia tento model hospodárenia iba fikciou a stále rastúce požiadavky na ochranu lesa pred týmito javmi sú zasa nákladmi, ktoré obhospodarovateľa lesa neúnosne ekonomicky zaťažujú.

Obviňovať pritom niekoho, kto sa snaží hľadať východiská z tejto situácie, iba zo snáh dosiahnuť finančný profit nestojí za komentár, pretože je to jednoducho nefér. Navyše, tento stav nemôže vyhovovať ani poľovníkom, pretože takto premnožená zver v mimovegetačnom období trpí hladom a jeho dôsledkom je jej fyzická degenerácia, ktorej indikátorom je preukázateľný úbytok jej telesnej hmotnosti a len minimálna resp. žiadna produkcia kvalitných poľovníckych trofejí.

Nehovoriac už o tom, že aj súčasne platný zákon o poľovníctve tento nepriaznivý stav kvalifikuje ako nesprávne užívanie poľovného revíru, z ktorého vyplýva pre užívateľa poľovného revíru povinnosť vzniknuté škody spôsobené zverou vlastníkom poľovných pozemkov uhradiť.

Nerobím si nárok na jediný správny názor a pripúšťam, že ide o veľmi komplexný problém, ktorého vyriešenie bude závisieť na všetkých aktéroch na ňom zúčastnených za predpokladu schválenia jasného zákona o poľovníctve, ktorý je pripravený, ale už takmer rok leží niekde v zásuvkách Úradu Vlády SR...

Avšak kľúčom k jeho riešeniu nemôžu byť pseudoodborné argumenty, kde objektivitu nahrádzajú subjektívne dojmy zahalené do komplikovanej terminológie tak, ako nám to predviedol autor tohto názoru.

Juraj Vanko

Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska