Reakcia: Vyhlasuje tu niekto vojnu raticovej zveri? Nie, ide o veľmi komplexný problém, jeho vyriešenie závisí na všetkých aktéroch
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (3)
Na portáli Lesmedium.sk bol 25. mája 2026 publikovaný názor Ing. Jána Krnáča. Zaoberá sa veľmi aktuálnym problémom škôd, ktoré spôsobuje voľne žijúca raticová zver na poľnohospodárskych a lesných kultúrach. Názor: Vyhlásenie vojny raticovej zveri je hrozbou pre celé ekosystémy | LesMedium.sk - Stránka lesníkov, majiteľov a priateľov lesa
Foto Jozef Marko
Oplôtok na ochranu pred zverou
Je to skutočne problém, ktorý si zasluhuje pozornosť celej verejnosti. Za skutočný problém ho považuje už aj štát, pretože dlhodobo neriešené problémy slovenského poľovníctva hlavne v oblasti poľovníckeho plánovania, podmienok lovu zveri, náhrad škôd spôsobených poľovníctvom, ako aj kompetencií orgánov štátnej správy poľovníctva prerástli do situácie, keď živelný nárast stavov poľovnej zveri ohrozuje ekonomickú udržateľnosť poľnohospodárskych a lesných podnikov a v niektorých oblastiach Slovenska už ohrozuje aj základy ekologickej stability krajiny.
Tento problém je vysoko aktuálny, ale autor tohto názoru sa ho zmocnil veľmi nešťastným spôsobom:
Po prvé: ani v tých najmilitantnejších lesníckych kruhoch otázka nikdy nestála tak, že raticovú zver v našich lesoch treba vyhubiť, tak ako to autor tohto názoru explicitne podsúva verejnosti.
Naopak, vlastníci/správcovia lesov si veľmi dobre uvedomujú, že raticová zver je prirodzenou súčasťou lesov a považujú ju za ich významný kultúrny a ekologický atribút. Pripomínajú však, že legislatíva musí jasne definovať hranicu škôd, spôsobených zverou, ktorú musí obhospodarovateľ lesa vo verejnom záujme strpieť a nad ktorú už nesie zodpovednosť za tieto škody užívateľ poľovného revíru.
Je to veľmi dôležitá zásada, ktorá určuje, že škody zver bude spôsobovať vždy a nemožno ju preto vyhubiť, ale užívateľ poľovného revíru za tieto škody nesie zodpovednosť len vtedy, ak presiahnu určitú hranicu, ktorá je priamo závislá od stupňa prekročenia tzv. normovaných stavov zveri, stanovených štátnou správou poľovníctva - teda od stupňa jej „prezverenia“.
Táto dôležitá zásada je záväzne definovaná aj v návrhu nového zákona o poľovníctve, ktorý má byť významným legislatívnym nástrojom na riešenie tejto nepriaznivej situácie. Žiadna vojna teda vyhlásená raticovej zveri nebude, čaká vás ale, vážení kolegovia poľovníci, dlhá a trpezlivá každodenná práca, ktorá musí priniesť rovnováhu medzi stavmi poľovnej zveri a jej životným prostredím.
Po druhé: Úloha raticovej zveri tak, ako ju prezentuje autor, je kompilátom zozbieraných literárnych údajov a ich aktivistickým idealizovaním bez konfrontácie so skutočnou situáciou v teréne. Áno, raticová zver môže prispievať k cieľom zvyšovania druhovej bohatosti v lesoch, avšak za stavu, ktorý je v západnej a južnej časti našej krajiny bežný, keď sa po našich lesoch a poliach potulujú čriedy jelenej a danielej zveri počítajúce často viac ako stovky kusov, už nemožno hovoriť priaznivom stave, ale o stave ohrozenia základov racionálneho obhospodarovanie našich lesov a najmä zásad prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, zložených na synergii pôsobenia prírodných síl a ľudskej činnosti.
Likvidácia prirodzeného zmladenia v starých lesných porastoch, masívne poškodzovanie obhryzom a odhryzom mladých lesných porastov sú faktory, ktoré robia tento model hospodárenia iba fikciou a stále rastúce požiadavky na ochranu lesa pred týmito javmi sú zasa nákladmi, ktoré obhospodarovateľa lesa neúnosne ekonomicky zaťažujú.
Obviňovať pritom niekoho, kto sa snaží hľadať východiská z tejto situácie, iba zo snáh dosiahnuť finančný profit nestojí za komentár, pretože je to jednoducho nefér. Navyše, tento stav nemôže vyhovovať ani poľovníkom, pretože takto premnožená zver v mimovegetačnom období trpí hladom a jeho dôsledkom je jej fyzická degenerácia, ktorej indikátorom je preukázateľný úbytok jej telesnej hmotnosti a len minimálna resp. žiadna produkcia kvalitných poľovníckych trofejí.
Nehovoriac už o tom, že aj súčasne platný zákon o poľovníctve tento nepriaznivý stav kvalifikuje ako nesprávne užívanie poľovného revíru, z ktorého vyplýva pre užívateľa poľovného revíru povinnosť vzniknuté škody spôsobené zverou vlastníkom poľovných pozemkov uhradiť.
Nerobím si nárok na jediný správny názor a pripúšťam, že ide o veľmi komplexný problém, ktorého vyriešenie bude závisieť na všetkých aktéroch na ňom zúčastnených za predpokladu schválenia jasného zákona o poľovníctve, ktorý je pripravený, ale už takmer rok leží niekde v zásuvkách Úradu Vlády SR...
Avšak kľúčom k jeho riešeniu nemôžu byť pseudoodborné argumenty, kde objektivitu nahrádzajú subjektívne dojmy zahalené do komplikovanej terminológie tak, ako nám to predviedol autor tohto názoru.
Juraj Vanko
Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
Komentárov
Pane, Vy stále nechápete, že posledné usmernenie ministerstva pôdohospodárstva pre štátnu správu je len posledný zúfalý pokus povedať "SPAMATAJME SA". Je to len dôrazne upozornenie na dôslednú aplikáciu ustanovení zákona o poľovníctve, voči ktorému v časti poľovnícke plánovanie nie je čo namietať ... Vám je naozaj cudzí pojem VYVÁŽENOSŤ EKOSYSTÉMU. Ako môžete vysloviť tézu "Je nereálne aby poľnohospodárstvo a lesníctvo stáli nad prírodou a diktovali jej svoje podmienky". Týmto ste sa u mňa úplne diskvalifikovali. To skôr Vaše názory a hodnotenia mi pripomínajú "dobu minulú". Tak čo? Nespamätame sa radšej?
Zodpovední poľovníci už dlhú dobu poukazujú na potrebu väčšej férovej spolupráce v oblasti manažmentu raticovej zveri a snažia sa o zosúladenie cieľov a rozširovanie spolupráce na miestnej úrovni medzi vlastníkmi pôdy a poľovníkmi. Každý z nich musí prispievať opatreniami a úsilím k dosiahnutiu stanovených spoločných cieľov. Pritom sa nesmie zabúdať na vytváranie podmienok na dialóg, znižovanie konfliktov a vzájomné pochopenie výziev.
Vo vyhlásení vojny raticovej zveri však absentujú záruky, že lov musí zohľadňovať etické ohľady a že existuje jasná hranica, ktorá sa nikdy nesmie prekročiť. Žiaľ účinok usmernenia je nejasný a opäť len pracuje s tým, že za riešenie problémov, ktoré sa týkajú škôd spôsobených raticovou zverou, nesú výlučnú zodpovednosť výlučne poľovníci. Poľovnícka etika je v dnešných časoch mimoriadne dôležitá. Je to základný predpoklad a predstavuje prvok, ktorý slúži k vytváraniu dôvery v lov zveri. Usmernenie však vysiela signál, že raticová zver je škodca, čo je opakom toho, aký poľovníci o nej už mnoho rokov vytvárajú. Tento signál bude mať aj priamy dopad na predaj diviny verejnosti, nakoľko len málokto bude mať záujem mať na jedálenskom stole škodcov. Je preto potrebné aby poľovníci ďalej pracovali na základe konceptu udržateľného poľnohospodárstva s vysokou poľovníckou etikou. Je snahou zodpovedných poľovníkov pomáhať pri znižovaní škôd spôsobených raticovou zverou, ale jej lov sa musí vykonávať s etickými ohľadmi.
Smerovanie lovu, ktoré je uvedené v usmernení tiež ohrozuje pohľad na raticovú zver. Pre nás zodpovedných poľovníkov je raticová zver zdrojom, ale postaviť ju do polohy škodcov bude znamenať, že úloha poľovníkov sa pretransformuje len do kontroly škodcov. A táto zmena je ďaleko od pohľadu poľovníkov, kde lov zveri je súčasťou udržateľného využívania. Tiež v uznesení je spochybnená etika lovu. Zodpovední poľovníci aj v tomto prípade poukazujú na potrebu vysokej poľovníckej etiky ako na vysoko prioritnú otázku budúcnosti.
Zodpovední poľovníci by skôr uvítali návrhy, ktoré by nestavali proti sebe environmentálnu prácu poľovníkov a podmienky poľnohospodárstva a lesníctva, ale aby k tejto problematike pristupovali holisticky.
Na úvod si dovolím uviesť pár námietok. Nie je možné požadovať legislatívu, ktorá sa má týkať celej krajiny, vlastníckych práv, cestovného ruchu a oveľa viac, nakoľko problém škôd spôsobených raticovou zverou je lokálny a týka sa pomerne obmedzených oblastí. Z ohľadom na spoločenské trendy, ktoré chcú environmentálne orientované využívanie lesov a pôdy, je neakceptovateľné aby sa navrhovalo niečo, čo ide opačným smerom. Navrhované ciele, ktoré vychádzajú z názoru, že raticová zver sa má považovať za škodcu a povoliť len minimálny počet raticovej zveri, pôsobí skôr ako návrh z doby minulej. Je nereálne aby poľnohospodárstvo a lesníctvo stáli nad prírodou a diktovali jej svoje podmienky. Požaduje sa väčšia regulácia raticovej zveri a tiež kontrola štátnych orgánov. Koľko ľudí chce viac a viac vládnych zásahov ? To určite nebude to, čo si vlastníci pôdy želajú. Prepáčte ale celé usmernenie mi pripadá konfrontačné a preto je vhodné si položiť jednoduché otázky.
Čo je skutočným cieľom usmernenia ?
Ide len o úskok na uspokojenie vnútorných síl, alebo to skutočne chcú ?
Využívanie musí byť v súlade s prírodou, kde spoločne vytvárame podmienky, ktoré prospievajú prírode aj priemyselným odvetviam a nie znehodnocovať zelený priemysel na činnosť nebezpečnú pre biodiverzitu.
Aj keď vlastníci, poľnohospodári, lesníci a poľovníci majú všetky možnosti na vyriešenie problémov, ale stále je tu problém v tom, že títo ľudia nezmýšľajú rovnako. Mali by sa tieto skupiny odvážiť ukázať aj do vlastných radov a nie sa obracať hneď na štát. To takmer nikdy nie je dobré riešenie.
Ten kto vážne verí, že tieto fanatické a prehnané návrhy sú riešením pre poľnohospodárstvo alebo lesníctvo, nie je na správnej ceste a v skutočnosti smeruje do priepasti.
Použité argumenty len ukazujú, že nie je schopnosť riešiť tento problém objektívne. Tento nešťastný vývoj spôsobuje, že sa stále viac a viac vzďaľujeme od vyriešenia problému. Faktom stále zostáva, že raticová zver potrebuje jesť ale je ťažké stanoviť presnú hranicu toho, aká úroveň škôd je pre farmárov a lesníkov ešte akceptovateľná. V dnešných časoch sa veľmi často využíva fenomém jednoduchého riešenia problému akými sú nové nástroje a predpisy. Otázkou však zostáva, či tieto skutočne prispejú k riešeniu problémov alebo v ich prípade nás tieto len klamú a vedú nesprávnym smerom. Túžby po jednoduchých riešeniach a častého obviňovania niekoho iného, vo väčšine prípadov zodpovedných poľovníkov, sťažuje hľadanie správnych ciest, ktoré by nás viedli ďalej. Aj keď rôzne druhy opatrení ako oplotenie, odstrašovanie a nové technológie môžu pomôcť znižovať škody na plodinách a v lesoch, ale skutočné riešenia spočívajú v inej oblasti práce.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.