Názor: Vyhlásenie vojny raticovej zveri je hrozbou pre celé ekosystémy

Udržiava otvorené krajinné štruktúry tým, že zabraňuje zarastaniu krovín a orezáva kríky. Svojim váľaním vytvára drobné mokrade, často nazývané mláky, pričom tieto mikrobiotopy napomáhajú rozmnožovaniu hmyzu. „Bonsajové buky“, ktoré vytvárajú ohryzom, ponúkajú hniezdne príležitosti pre spevavé vtáky, ktoré je možné hustým rastom konárov chrániť pred predáciou.

Najmä v lete vytvára tienisté mikrobiotopy v blízkosti kmeňa stromu, pre zabezpečenie svojho ochladzovania. Prostredníctvom srsti a výkalov dochádza k transportu početných semien rastlín, čo je na prospech flóry prostredníctvom populačných interakcií a genetickej obnovy. Okrem toho sú výkaly aj dôležitým zdrojom potravy pre rôzne druhy hmyzu a chrobáky. Interakcia tu pokračuje bezproblémovo, pretože bez výkalov by neexistovali chrobáky.

Chrobáky si budujú svoje hniezdne nory z výkalov, čo prispieva k zvyšovaniu kvality pôdy a aktívne prispievajú k schopnosti pôdy zadržiavať vodu, čo umožňuje efektívnejšie absorbovanie výdatných zrážok namiesto toho, aby sa tieto len odplavili.

A to je výber len niektorých ekologicky cenných interakcií, pričom iné je ešte potrebné zistiť.

Stále však existuje značná skreslenosť, nakoľko doterajší výskum škôd spôsobených raticovou zverou či už v poľnohospodárstve alebo v lesníctve, sa rozsiahlo vykonával len z dôvodu základného finančného zisku, zatiaľ čo ekosystémové služby poskytované jeleňou zverou boli nedostatočne zastúpené.

Jednoduchá klasifikácia jelenej zveri ako škodlivého divého prežúvavca je čiastočne spôsobená neúplným pochopením tohto druhu v jeho biotope.

Na tomto mieste je potrebné povedať, že problematika raticovej zveri sa musí vnímať skôr ako poskytnutie základu pre posúdenie hrozby pre celé ekosystémy. Manažment raticovej zveri nemôže byť založený len na veľkosti populácie raticovej zveri. Z pohľadu súčasných cieľov v oblasti spôsobených škôd a obnovy lesov je ťažké to dosiahnuť len znížením počtu zveri. Dôležitú úlohu tu zohráva aj produktivita pôdy, lesníctvo a konkurencia medzi druhmi stromov.

Namiesto počtu raticovej zveri musí ísť hlavne o nájdenie rovnováhy z hľadiska produkcie, regenerácie a biodiverzity a zároveň aj o to, aby sa nezabúdalo na jedno, že raticová zver môže skutočne prispievať k cieľom zvyšovania druhovej bohatosti v lesoch.

Veľakrát ste istotne počuli alebo čítali, že Slovensko patrí medzi automobilové veľmoci. A tak sa môžeme dostať do situácie, že naše pôvodné biotopy bez jelenej zveri by sa mohli prirovnať ku prípadnému kolapsu automobilového priemyslu. Aj to by malo nepredvídateľné dôsledky, a to nielen pre výrobcov a predajcov automobilov, ale aj pre dodávateľov, mobilitu, pracovnú silu...

Ing. Ján Krnáč