Nová vedecká štúdia: Od roku 2010 ľudstvo získava viac mangrovových lesov, ako ich stráca. Ide o významný obrat po desaťročiach neustáleho úbytku
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Ešte pred niekoľkými desaťročiami sa zdalo, že mangrovové lesy čaká pomalý zánik. Stromy rastúce na hranici pevniny a mora mizli alarmujúcim tempom pod tlakom výstavby, poľnohospodárstva či intenzívneho chovu rýb. Dnes však prichádza správa, ktorú odborníci označujú za jeden z najpozitívnejších environmentálnych trendov posledných rokov. Mangrovové porasty sa vo viacerých častiach sveta obnovujú a ich rozloha opäť rastie, píše portál SITA KLÍMA.
Zdroj: Pixabay.com
Mangrovy
„Nová vedecká štúdia prináša povzbudivé zistenie: od roku 2010 ľudstvo získava viac mangrovových lesov, ako ich stráca. Ide o významný obrat po desaťročiach neustáleho úbytku. Odborníci zároveň upozorňujú, že tieto nenápadné stromy zohrávajú v boji proti klimatickým zmenám aj pri ochrane pobrežných oblastí oveľa dôležitejšiu úlohu, než si väčšina ľudí uvedomuje.
Mangrovové lesy patria medzi najcennejšie ekosystémy na planéte. Rastú v tropických a subtropických oblastiach, kde ich korene vystupujú z bahna a slanej vody. Na prvý pohľad môžu pôsobiť nenápadne, no ich význam je obrovský.
Dokážu zachytiť až päťkrát viac oxidu uhličitého ako lesy rastúce vo vnútrozemí. Práve preto sú považované za jedného z najúčinnejších prírodných spojencov v boji proti globálnemu otepľovaniu.
Ich husté koreňové systémy zároveň fungujú ako prirodzený štít proti ničivým prírodným živlom. Spomaľujú silu vĺn, zmierňujú následky búrok a dokážu chrániť pobrežné komunity pred cunami či prívalovými vlnami.
Mangrovy sú tiež akousi škôlkou pre morské živočíchy. Mladé ryby, kraby či ďalšie druhy nachádzajú medzi koreňmi útočisko pred predátormi a dostatok potravy. Bez týchto ekosystémov by boli mnohé pobrežné oblasti výrazne chudobnejšie na život.
Za pozitívnym vývojom stojí viacero faktorov. Jedným z najdôležitejších je silnejšia ochrana prírody a rastúce povedomie verejnosti o tom, aké dôležité mangrovové lesy v skutočnosti sú. Významnú úlohu zohrali aj tragické udalosti. Po ničivom cunami v Indickom oceáne v roku 2004 si mnohé krajiny uvedomili, že oblasti chránené mangrovovými porastmi utrpeli menšie škody než tie, kde boli stromy vyrúbané.
Jedným z najväčších prekvapení výskumu je mimoriadna schopnosť mangrovových lesov regenerovať sa. Keď ľudia prestanú stromy rúbať a narúšať ich prirodzené prostredie, mangrovy sa dokážu rozširovať aj bez rozsiahlych zásahov človeka. Semená sa šíria vodou a nové porasty vznikajú prirodzenou cestou.
Práve táto schopnosť spôsobila, že mnohé degradované oblasti sa začali postupne obnovovať. V Indonézii sa lesy stabilizovali a v niektorých regiónoch dokonca rozšírili. Podobný trend zaznamenali vedci aj v ďalších krajinách. Celkové čisté straty mangrovových porastov sa v porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami výrazne znížili. Odborníci hovoria o jednom z najvýznamnejších ekologických úspechov posledných rokov,“ uvádza portál SITA KLÍMA.
Link na celý článok: Príroda vracia úder? Mangrovové lesy sa po desaťročiach ničenia zotavujú. Vedci hovoria o nečakanom obrate - SITA Klíma
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
