Japonské lesy sú zahalené do hustých žltkastých oblakov s obrovským množstvom peľu: Ide o jednu z najväčších epidémií sezónnych alergií na svete

„Keď sa na sociálnych sieťach začali šíriť zábery japonských lesov zahalených do hustých žltkastých oblakov, mnohí si mysleli, že ide o lesný požiar. Skutočnosť bola oveľa menej dramatická na pohľad, no o to nepríjemnejšia pre ľudí. Nebol to dym, ale obrovské množstvo peľu, ktoré vietor unášal z lesov smerom k mestám.

Pre milióny Japoncov to znamenalo jediné – začiatok ďalšej náročnej alergickej sezóny. Rúška, očné kvapky, antihistaminiká či obmedzenie pobytu vonku sa stali bežnou súčasťou každodenného života. Len málokto by však čakal, že príčina dnešných problémov vznikla ešte v období povojnovej obnovy krajiny.

Po druhej svetovej vojne boli rozsiahle oblasti Japonska odlesnené. Drevo sa počas vojny masívne využívalo ako palivo aj stavebný materiál a mnohé horské oblasti zostali prakticky holé. Takýto stav zvyšoval riziko zosuvov pôdy, povodní aj erózie. Vláda preto spustila ambiciózny program obnovy lesov.

Aby sa krajina zazelenala čo najrýchlejšie, rozhodla sa vysádzať predovšetkým dva druhy stromov – japonský céder (sugi) a japonský cyprus (hinoki). Oba druhy rástli rýchlo, boli pôvodné a poskytovali kvalitné drevo. V tom čase išlo o logické riešenie, ktoré malo pomôcť ekonomike aj prírode. Nikto však nepredpokladal, že o niekoľko desaťročí sa z úspešného projektu stane zdravotný problém celonárodného rozsahu.

Japonský céder aj cyprus produkujú obrovské množstvo veľmi jemného peľu. Ten sa dokáže prenášať na veľké vzdialenosti a bez problémov sa dostáva aj do najväčších miest. Situáciu ešte zhoršuje fakt, že väčšina stromov vysadených po vojne dnes dosiahla vek, keď produkuje maximum peľu. Výsledkom je, že každú jar sa do ovzdušia naraz uvoľnia miliardy peľových zrniek.

Podľa odhadov dnes trpí stredne ťažkou až ťažkou formou sezónnej alergie približne 43 percent japonskej populácie. Ide o výrazne vyšší podiel ako vo viacerých západných krajinách. Pre mnohých nejde len o nepríjemné kýchanie. Alergie spôsobujú poruchy spánku, únavu, zhoršenú koncentráciu a môžu zvyšovať riziko vzniku astmy či ďalších alergických ochorení.

Ekonomické dôsledky sú obrovské. Počas vrcholu peľovej sezóny prichádza japonská ekonomika podľa odhadov denne o približne 1,6 miliardy dolárov. Straty vznikajú najmä v dôsledku práceneschopnosti, nižšej produktivity zamestnancov aj poklesu spotrebiteľských výdavkov.

Jar pritom prichádza v Japonsku vplyvom klimatických zmien čoraz skôr, takže peľová sezóna sa postupne predlžuje. Aj preto vláda v roku 2023 označila peľové alergie za národný spoločenský problém a predstavila plán, ktorý má množstvo peľu v krajine znížiť o polovicu počas nasledujúcich troch desaťročí,“ uvádza portál SITA KLÍMA.

Link na celý článok: Chyba spred 70 rokov sa dnes vracia ako bumerang. Japonsko bojuje s alergickou epidémiou, ktorú si spôsobilo samo - SITA Klíma