Zloženie slovenských lesov sa zásadne mení

Za postupnou zmenou lesných porastov stoja najmä veterné kalamity a meniace sa podnebie. Smrek má plytké korene, preto sa pri víchrici vyvráti skôr. Aby lesníci predišli hromadnému padaniu stromov, vysádzajú zmiešané lesy.
„Myšlienka smrekových monokultúr je minulosťou. Teraz sa spolu vysádza buk, smrek, jedľa, smrekovec a javor. Zmiešané porasty sú odolnejšie voči veterným kalamitám a majú aj estetický charakter," povedal Milan Vlček, poverený riaditeľ Semenolesu, odštepného závodu Lesov Slovenskej republiky. Výsadbu plánujú odborníci Silný vplyv má aj podnebie. Postupne sa otepluje, preto sa listnaté stromy posúvajú na sever a do vyšších nadmorských výšok, do prirodzeného prostredia ihličnatých drevín. Napríklad smreky tak ustupujú bukom, ktoré sú agresívnejšie. Umelá výsadba sa riadi programom starostlivosti o lesy. Pripravujú ho odborné organizácie. Podľa nich sa bude podiel smrekov postupne znižovať a zo súčasných 25 percent z celkovej plochy slovenských lesov by sa mal dostať na 15 percent.

„Za socializmu sa vysádzali samé smreky, lebo ich drevo je kvalitné a bolo to ekonomicky výhodné. Teraz na to doplácame v podobe kalamít. Ale keby sme to nechali len na prírodu, onedlho tu budú čisté bučiny. Musíme to rozumne vyvážiť," skonštatovala Katarína Chválová, hlavná manažérka pre ekonomiku a obchod vSemenolese. Kvalitné a drahé drevo Smrekové drevo je významnou hospodárskou surovinou ajv súčasnosti. Takmer žiadne iné drevo nedosahuje jeho špecifické kvality, preto sa dá výhodne speňažiť. Keďže smreky ubúdajú, lesníci predpokladajú, že to môže mať vplyv ajna ekonomiku.

„Liptov je areál prirodzeného rozšírenia smreka, takže tu vždy bude. Rovnako aj vo Vysokých či Nízkych Tatrách. Celkovo ho však bude menej a bude to určite chýbať," povedal poverený generálny riaditeľ Lesov Slovenskejrepubliky Jozef Bystriansky.
Väčšinu stromov Vysokých Tatier tvorili v minulosti smreky. Teraz tam rastie aj jarabina alebo breza. Jarabina sa po kalamitách objavila aj v Nízkych Tatrách.
„Myslím si, že smrek nevyhynie. Budeme musieť svoje metódy a postupy prispôsobiť tomu, čo sa deje v prírode. Smrek potrebujeme. Potrebuje ho hospodárstvo aj stavbári. Takže ho budeme sadiť, ale zrejme ho budeme musieť rúbať skôr, nie po sto rokoch, ale napríklad po šesťdesiatich," vysvetlil Bystriansky.

V tomto roku plánujú Lesy SR vysadiť skoro 15 miliónov sadeníc. Prevládať budú ekologicky stabilné dreviny - dub, buk a jedľa. Smrek bude tvoriť necelých 20 percent. Stromčeky umiestnia hlavne do oblastí postihnutých kalamitou. Podnik investuje do obnovy stromov ročne asi desať percent tržieb, ktoré pochádzajú najmä z ťažby a predaja dreva.
Okrem umelej výsadby sa snažia aj o prirodzenú obnovu lesa. V súčasnosti dosahuje 40 percent z celkovej obnovy lesa a stále sa zvyšuje.
„Na sto percent sa nikdy nedostaneme, lebo existujú miesta, kde lesu musíme pomôcť a stromčeky vysadiť umelo," povedal generálny riaditeľ Jozef Bystriansky.

Zdroj: MY Liptovské noviny