Mesačná krajina pri Hornáde

V úseku od mosta v Krásnej po splav na jazere už padlo vyše 1 300 stromov. Stínali ich dvaja súkromníci – pilčíci zo Sniny. Súkromníkov si najala firma M&DREALM z Lučenca, ktorá so správcom toku, Slovenským vodohospodárskym podnikom, podpísala zmluvu na výrub a odkúpenie dreva. Masový výrub vyvolal nevôľu zo strany obyvateľov Krásnej, aj aktivistov. Kritizovali množstvo stínaných stromov. Vodohospodári pritom deklarovali, že nepôjde o holorub. Situácia sa však podľa ich stanoviska zmenila.

- Dreviny v tomto úseku boli poškodené a nahnuté smerom do toku a hrozilo, že pri zvýšených prietokoch dôjde k ich vyvráteniu a vytváraniu zátarasov. Preto nebolo možné tieto stromy ponechať, - vysvetľuje hovorca vodohospodárov Pavel Machava. Otázky vyvolala aj cena za vyrúbané drevo. Zo zmluvy vyplýva, že lučenecká eseročka zaplatila za 680 kubických metrov dreva 3-tisíc eur, ďalších 400 eur za znalecký posudok (bez DPH).
Vodohospodári však tvrdia, že dostali viac ako určil znalec z odboru lesníctva Ján Líška. Ten po terénnej pochôdzke určil cenu na takmer 2 400 eur bez DPH. Oslovili tri firmy na odkúpenie dreva, najlepšia ponuka prišla od M&DREALM.
Ťažba dreva vyšla podľa posudku od ďalšieho znalca Jána Čekana na 13-tisíc eur. Podľa vodohospodárov sú to výrobné náklady dodávateľa. Kubický meter drevnej hmoty vyšiel M&DREALM na 4,5 eura. Pri iných výruboch, tiež na základe zmluvy so štátnym podnikom, platil za drevo aj viac. Vlani napríklad od 5,20 do takmer 11 eur bez DPH.

Cena za drevo sa podľa J. Líšku odhaduje na základe akosti. V úseku popri Hornáde rástli najmä vŕby, podľa znalca pri vodných tokoch ide väčšinou o nekvalitné drevo, ktoré sa používa najmä na energetické účely, vyrába sa z neho lacná štiepka a spaľuje.
- Vŕba je jedna z najhorších, rýchlo podlieha hnilobe. Nedá sa použiť na iné účely, lebo drevo sa rozpadáva, preto sa poseká, pomelie a spáli sa, - uviedol J. Líška.

Či 680 kubíkov dreva zohľadňuje počet vyše 1 330 stromov? J. Líška hovorí, že odchýlka môže byť len minimálna. O kritických ohlasoch ľudí počul. Argumentuje, že brehy Hornádu majú byť bez stromov, lebo potenciálne pôsobia ako prekážka, na ktorej sa vzdúva hladina vody. Aktivista Ladislav Rovinský zo Základnej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Košice 2013 ešte vlani v októbri kritizoval, že po výrube v okolí Hornádu sa z vodného toku stane stoka.
Zdroj: Korzár, košický denník