Zalesňovačka s Marekom Noskom: Medveďa si pri zalesňovaní ženy nevšimli. Našťastie, lebo inak by ho nedokončili včas

„Pri mojich prvých zalesňovačkách som ako nový pestovateľ na Lesnej správe Muráň od žien (vtedy okrem jednej to boli všetko dôchodkyne) dostal do rúk krompáč a musel som ukázať, ako sa zalesňuje. Myslím, že som sa nedal zahanbiť. Mali sme na správe veľa zamestnancov z Horehronia, prevažne z Pohorelej. Možno aj preto, lebo v tej dobe dostávali zamestnanci deputátne palivo. V Muráni si mohli zobrať tvrdé drevo listnaté a na Horehroní dostali len ihličnaté. Sadili sme mnoho smrekovca a keď som počul pomenovanie pre túto drevinu na Horehroní, ostal som prekvapený. Málokto asi na Slovensku vie, že ho volajú škvrk. V našej doline ho voláme skvierk.

Zaujímavý zážitok som mal pri zalesňovaní najvyššieho bodu Muránskej Planiny, Kľaku. Bolo to od Veľkej Lúky veľmi ďaleko a tak som zalesňovanie naplánoval tak, aby sa využili lesobusy. Zlúčil som do lesobusu ženy z troch lesných obvodov. Nechcel som, aby došlo medzi nimi k nezhodám, tak som každej partii vybral samostatné pracovisko, vzdialené od seba pár stovák metrov. Keďže to tam nepoznali, zaviedol som každú skupinu do lokality, určenej na výsadbu. Keď som odchádzal od poslednej skupiny, stretol som minimálne 150 kg vážiaceho medveďa. Medveď nepozorovane prešiel pomedzi ženy a videl som ho len ja. Samozrejme som to nikomu nepovedal, pretože zalesňovanie mali dokončiť na druhý deň a asi by som ich tam už nedostal.

Keďže od môjho nástupu do lesnej prevádzky ubehlo už mnoho rokov a stromčeky, ktoré sa vtedy zalesňovali už odrástli, cítim určitú hrdosť, že som sa o ich rast pričinil, keď idem okolo nich.“