Ovocinári z Dubovice pri Sabinove sú presvedčení, že jelenej zveri je v ich lokalite priveľa: Poľovníci tvrdia, že robia, čo môžu

Chlapi z Dubovice pri Sabinove pestujú ovocie celé desaťročia, najviac jablone a hrušky. Ostatné roky však majú každú zimu a jar v záhrade nevítaných hostí. Prežúvavce z lesa si pravidelne pochutnávajú na ich ovocných stromoch.

„Zo začiatku ich nebolo ani vidieť. Sem-tam sme ich videli vzadu na horizonte, ale teraz sa dostanú až priamo k domu,“ priblížil pestovateľ Peter Molčan. „Nemajú žiadnu plachosť ani zábranu. Jeden a ten istý jeleň s piatimi srnami pravidelne chodí,“ doplnil Marián Tomáš.

V každej záhrade tak vznikajú škody, ktoré často spôsobia, že odumrie celý strom. „Jeden rok by som to oželel, ale keď vám to robia každý rok, prichádzate o polovicu úrody. Boli roky, čo bolo aj cez pol tony jabĺk. Po tých nájazdoch, keď máme 150 až 200 kilogramov, tak je veľa,“ povedal Marián Tomáš.

„Obžierajú kôru až po lyko a najtragickejšie je to potom na kmeni, na strategických konároch, pokiaľ sa tam naruší cirkulácia tekutín. Rastlina na to môže doplatiť ako celok,“ vysvetlil Róbert Gregorek z Botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.

Podľa chlapov sa situácia posledné roky zhoršuje. O škodách, ktoré im zver v záhradách robí, preto pán Tomáš informoval aj poľovné združenie. „Boli tu dvakrát. Skonštatovali, že s tým nič viac nemôžu robiť. V decembri urobili odstrel, v januári už nemohli strieľať, lebo ešte nemali povolené kvóty,“ uviedol Marián Tomáš.

O vyjadrenie sme požiadali aj predsedu poľovníckeho spolku. Pred kameru ísť odmietol a poslal písomné stanovisko. V ňom okrem iného uvádza, že poľovný revír, ktorý užívajú, je len jedným zo štyroch, ktoré s obcou Dubovica susedia, a teda zver, ktorá spôsobuje škody, môže pochádzať aj z iných revírov. Napriek tomu prípad pána Tomáša riešili.

„Samozrejme, že náš spolok sa po oboznámení o vzniku škôd snažil vzniknutú situáciu riešiť. Navštívili sme daného vlastníka a aj keď nám to zákon neustanovuje, z vlastnej iniciatívy, bezodplatne sme mu darovali v rámci kompenzácie jeden kus spracovanej jelenej zveri,“ uviedol predseda Poľovníckeho spolku Kamenná Miroslava Randla.

Ako teda postupovať, ak vám lesná zver spôsobila škody? A kto kontroluje, či si dané poľovné združenie plní povinnosti? „Vlastník sa musí v prvom rade obrátiť s náhradou škody na samotného užívateľa poľovného revíru. Písomne vyzvať, uviesť výšku škody, uviesť, aké opatrenia urobil, uviesť, kedy sa o škode dozvedel, aby bolo zrejmé, že dodržal lehotu. Sú to veľmi krátke lehoty. Subjektívna 15 dní, objektívna dva mesiace,“ vysvetlil nezávislý advokát Tomáš Majerčák.

„Treba sa obrátiť na štátnu správu na úseku poľovníctva, na okresné úrady, odbory pozemkové a tam nahlásiť, že mi vznikajú škody a tento úrad by to mal riešiť s užívateľom poľovníckeho revíru,“ povedal Alojz Kaššák.

Link na reportáž a celý článok: Srnky a jelene im pravidelne ničia ovocné stromy - Správy STVR