Výmladkové lesy v minulosti pomohli aj tým chudobnejším

Výmladkové lesy museli totiž zásobovať palivovým drevom celú obec Rajecká Lesná. Upozorňoval na dôležitosť týchto porastov aj miestnych ochrancov prírody, ale podľa jeho slov je pre nich zaujímavá len storočná hora so stromami, ktoré majú veľké výškové a hrúbkové dimenzie. V súčasnom ponímaní sú takéto porasty na okraji záujmu. Ing. Jakubes upozorňuje, že by sme sa mali k zdôrazneniu ich významu pre človeka vrátiť.

„Je to kus našej histórie. Sú to výmladkové lesy, ktoré ľudia potrebovali, pretože nemali vybavenie na to, aby si poradili pri príprave palivového dreva s polkubičným alebo kubičným bukom. Potrebovali drevo do priemeru dvadsať centimetrov, aby chlap so ženou zvládli prípravu palivového dreva a jeho naloženie na rebrinák. Žili v dreveniciach, v ktorých sa kúrilo iba drevom.

Myslím si, že pestovanie výmladkových lesov bolo vtedy veľmi dobre prepracované, pretože jeden – dva konáre sa vyrezali, tenšie sa ponechali, postupne dorástli a takýmto spôsobom hospodárili aj 200 rokov. Zároveň treba povedať, že takéto výmladkové porasty boli dobre prístupné pre ľudí v hlavnej doline pri ceste. U nás boli takéto tri – štyri porasty. Podobné som videl pri Valašskej Belej. Vyskytovali sa všade tam, kde žili ľudia chudobnejšie. Lesy teda slúžili ľuďom a lesníci ich dokázali pestovať tak, že mohli slúžiť aj tým chudobnejším.

Ľudia pritom nevyužívali iba drevo z výmladkových lesov, ale aj bukové lístie, ktorým podstielali pod ustajnený hovädzí dobytok. A tretí úžitok výmladkových lesov býval taký, že počas leta v nich ľudia hovädzí dobytok pásli.“

Aj v súčasnosti majú záujem miestni ľudia o palivové drevo. Predseda urbáru Ing. Pavol Hromada hovorí, že na tento účel využívajú najmä prebierky do 50 rokov, za kubík palivového dreva zaplatia podielnici zvýhodnenú cenu 30 €. Za kubík dreva na kúrenie, pripraveného v samovýrobe po obnovných ťažbách, vrátane uhádzania haluziny, podielnici zaplatia 4,80 €.

Jozef Marko