TÝŽDŇOVKA: Symbolický kríž nad lesmi kvôli bezzásahu. Aký budíček ešte potrebujeme?
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
V Tatranskej Javorine sa 9. – 10. septembra 2026 uskutočnila dvojdňová medzinárodná odborná konferencia nazvaná ZODPOVEDNOSŤ ZA KRAJINU - Udržateľná starostlivosť o horské a vysokohorské ekosystémy v ére klimatickej zmeny. Jej organizátormi boli Slovenská lesnícka komora a ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Nosnou bola úvodná prezentácia Ing. Jána Slivinského, podpredsedu Slovenskej lesníckej komory, ktorý pracuje na Ochrannom obvode Tatranská Javorina vyše 30 rokov.
Foto: Peter Gogola
Ing. Ján Slivinský s časozbernými fotografiami
Na viac ako 130 slajdoch porovnal pozitívne výsledky aktívneho a alarmujúce následky pasívneho prístupu k ochranne cenných vysokohorských a horských lesov. Názorne ukázal na časozberných fotografiách ako dramaticky sa mení krajina. Prezentoval množstvo konkrétnych príkladov nastupujúcej erózie a zosuvov s obnažovaním materskej horniny v bezzásahovom režime v národných prírodných rezerváciách Belianske Tatry a Javorová dolina. Počas druhého dňa ukázal účastníkom konferencie tieto zmeny priamo v teréne.
„Výrazné zníženie ekologickej stability z dôvodu odumretých lesov sa prejavuje aj v početných eróznych procesoch. Na porovnanie, v roku 2008 sme mali v Tatranskej Javorine povodeň, počas štyroch dní nám tu spadlo 256,7 milimetrov zrážok. V tomto období sme zaznamenali jeden menší zosuv v ľadovcovej moréne. Odumreté lesy v 5. stupni ochrany (bezzásahovej zóne) boli v tom čase na výmere cca 139 hektárov.
V roku 2014 pri povodni za porovnateľné časové obdobie sme mali zrážky „iba“ 165,6 mm. Od tejto povodne sme ale zaznamenali množstvo zosuvov v ľadovcových morénach, nové deštruované areály vznikli aj na vápencových podložiach. Prečo je tomu tak, hoci spadlo v roku 2014 o 91,1 mm zrážok menej oproti roku 2008? Pretože plocha odumretých porastov v 5. stupni ochrany sa zvýšila viac ako 3-násobne oproti roku 2008! Odumreté koreňové systémy suchých stromov prestali stabilizovať pôdu v našich extrémnych terénnych podmienkach.
V roku 2008 bola doteraz najväčšia povodeň za posledných najmenej 50 rokov, škody na prírode boli ale minimálne. V roku 2018 pri menšej povodni boli škody obrovské. Má to priamy súvis s rozsahom odumretého lesa. S ubúdajúcim zeleným lesom sa hrozivo mení aj vodný režim. Vysokohorské lesné ekosystémy patria k najzraniteľnejším biologickým systémom vôbec a ich regenerácia v prípade poškodenia je vzhľadom na extrémne klimatické podmienky zložitá a dlhodobá,“ uviedol okrem iného v prezentácii Ing. Ján Slivinský.
Na slajd s textom Ochranný obvod Tatranský Javorina od roku 2003 – výsledky pasívnej ochrany (ochranársky prístup – ochrana do zničenia) umiestnil autor symbolický kríž. A vymenoval aktivity, ktoré mali otvoriť verejnosti oči.
Rok 1998 – 24 poslancov Národnej rady SR bolo v Tatranskej Javorine.
Rok 2003 – uskutočnila sa návšteva predsedu Európskej komisie zo Španielska v sprievode ministra pôdohospodárstva Zsolta Zsimona.
Rok 2005 – 6. a 7. októbra 2005 bol zorganizovaný novinársky deň v Tatranskej Javorine.
Rok 2012 – vyšetrovateľ obvinil ministrov životného prostredia v kauze trestnej zodpovednosti za škody spôsobené v Tichej, Kôprovej a Javorovej doline na podnet Generálnej prokuratúry SR a na pokyn Okresnej prokuratúry v Poprade. 27. februára 2017 prokurátor zastavil trestné stíhanie, pretože skutok podľa neho nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci...
Rok 2014 – uskutočnil sa ďalší novinársky deň v Tatranskej Javorine s terénnymi ukážkami následkov bezzásahu.
Rok 2016 – a znova, ešte jeden novinársky deň v Tatranskej Javorine.
Rok 2018 – podarilo sa nasmerovať do Tatranskej Javoriny výjazdové zasadnutie Vlády SR.
V priestoroch Národnej rady SR boli pripravené dve prednášky Slovenskej lesníckej komory na túto tému a dvakrát sa na Ochrannom obvode Tatranská Javorina uskutočnila terénna pochôdzka členov Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Všetko márne. K lepšiemu sa nič nezmenilo, skôr naopak. Podľa slov Ing. Slivinského spustili novely zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o lesoch od 1. januára 2020 mimoriadne komplikované správne konania. Došlo k predĺženiu a sťaženiu procesu vydávania právoplatných rozhodnutí, potrebných na spracovanie kalamity, k významnej zmene hraníc bezzásahových území, stabilizovaných v rámci generálnej výnimky, k sťaženiu aj vo vzťahu k rýchlosti spracovania kalamity (nahlasovanie a čakacia doba) a k administratívnemu riešeniu problémov s kalamitou.
Aký budíček ešte potrebujeme, aby - ako sa uvádza v Javorinskej výzve 2026, prijatej na medzinárodnej konferencii Zodpovednosť za krajinu - uplatňovanie zásahového aj bezzásahového režimu vychádzalo z aktuálneho stavu konkrétnej lokality, odborných poznatkov a porovnania rizík jednotlivých alternatív, nie z univerzálneho prístupu...?!
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
