Poznámka: Lesnícke dynastie. Niekomu sú tŕňom v oku, lesníci ale môžu byť na ne pyšní
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
V redakcii časopisu LES & Letokruhy sme sa rozhodli obohatiť jeho obsah v roku 2020 novou, dvojstranovou rubrikou. Nazvali sme ju príznačne: Lesnícke dynastie. Od februárového vydania v nej budeme predstavovať rodiny, v ktorých sa minimálne tri generácie venujú lesníckej profesii. Tá má ako jedna z mála čaro, vďaka ktorému sa vzťah k lesu a lesníctvu dedí v rodinách z pokolenia na pokolenie. Dedí sa dobrovoľne a prirodzene a býva pevný a hlboký.
V atmosfére prvotného a večného podozrievania a nedôvery, ktorá v našej spoločnosti zhustla tak, že sa v nej už ťažko slobodne dýcha, však môže byť aj takáto kontinuita tŕňom v oku. Predstaviteľka jednej neziskovej mimovládnej organizácie, ktorej nebudem robiť nezaslúženú reklamu, sa rozhorčila, že predsa takéto lesnícke rodiny a to, že v lesníctve každý každého pozná, vytvárajú korupčné prostredie!
Považujem to za nezmysel a myslím, že ani nemusím vysvetľovať prečo. Táto konštrukcia mi pripadá rovnako od veci, ako keď podľa pamätníkov komunisti v bývalom režime jeden čas zakazovali deťom lekárov študovať medicínu a potomkom sudcov a advokátov právo. Neviem prečo. Keby som ich dôvod na takéto reštrikčné opatrenie aj poznal, myslím, že by som ho nepochopil.
Nie je však ťažké pochopiť, prečo lesníci majú svoje dynastie. Je to krásne povolanie. Preto môžu byť lesníci právom pyšní na to, že sa mu venujú rodiny po celé generácie.
Jozef Marko