Názor: Prečo máme tak veľa zveri? Poľnohospodári musia dať možnosť poľovníkom ju redukovať
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Predseda Poľovníckeho spolku Kaňa v Plevníku – Drienové pri Považskej Bystrici, lekár Ľuboš Ďurkech, poľuje už viac ako štvrťstoročie. Keď sme sa stretli, aby mi porozprával o tom, ako sa tamojší lesomajitelia dokážu dohodnúť s poľovníkmi na stavoch zveri, únosných pre zdravý vývoj lesa, opýtal som sa ho okrem iného aj na to, v čom vidí príčiny vysokých stavov poľovnej zveri u nás. Jeho názor sa do reportáže, ktorú uverejníme v septembrovom vydaní časopisu LES & Letokruhy z priestorových dôvodov nezmestil a tak ho ponúkame našim čitateľom na stránke Lesmedium.sk, pretože stojí za uverejnenie.
Ľ. Ďurkech: „Do určitej miery môžu za vysoké stavy zveri samotní poľovníci, pretože nie vždy dokážu správne stanoviť jej početnosť pri jarnom sčítavaní zveri. Ďalším dôvodom je vysoká reprodukcia zveri, takže aj keď ju poľovníci lovia, aj tak je jej stále veľa. Vysokú reprodukciu zveri spôsobujú poľnohospodári, pretože obhospodarujú obrovské súvislé plochy. Nie je žiadnou vzácnosťou, že pestujú napríklad kukuricu na stohektárových lánoch. Ako môže poľovník v takýchto lánoch kukurice loviť diviakov? To sa nedá.
V Čechách, na Šumave som videl na poliach biopásy. Čiže v lánoch kukurice sa nachádzajú pásy trávy alebo nízkych plodín. Tam platí, že ak by farmári nemali biopásy, tak by nemali zo zákona nárok na náhradu škôd spôsobených zverou. Poľovníci stavajú posedy a v biopásoch lovia diviaky. Za takýchto podmienok sa to dá.
Ak má diviačia zver pri nadbytku potravy aj zabezpečený prístup k vode, vrhne za rok dvadsať mladých a výsledkom je zlá veková štruktúra zveri. Vysoká zver má takisto obrovský príjem potravy a energie, výborne sa množí a má dostatok možností schovať sa pred poľovníkmi. Veľkoplošné hospodárenie je síce ekonomicky výhodné, ale nám poľovníkom, ale aj samotným poľnohospodárom takto komplikuje život. Poľovníci strácajú možnosť zver pri tomto spôsobe hospodárenia na poliach loviť. A to sa netýka len obrovských lánov kukurice, ale aj repky olejnej. V nej sa dokáže zver takisto výborne ukryť.
V dôsledku veľkoplošného hospodárenia sme takmer prišli o drobnú zver, najmä bažanta a zajaca. Ak by poľovníci iniciatívne touto zverou nezazverovali, tak už bažanty a zajace na poliach ani neuvidíme. V Rakúsku, kde hospodária maloplošným spôsobom, bolo na jednej poľovačke, ktorej som sa zúčastnil, ulovených tristo zajacov.
Takže akokoľvek môže niekto tvrdiť opak, rozhodujúci vplyv na vysoké stavy poľovnej zveri majú poľnohospodári a spôsob, akým obhospodarujú pôdu. Riešenie je v komunikácii poľovníkov a poľnohospodárov. Ak nám, poľovníkom, dajú poľnohospodári možnosť loviť zver vytváraním biopásov v obrovských lánoch plodín, tak sa nám podarí zredukovať počty zveri.“
Jozef Marko