Prihlásiť

Názor: Nikto nesmie stáť bokom

Ad: „Ochrana vlastníckych práv lesomajiteľov – budú bojovať do posledného eura“, Les & Letokruhy, október 2019

Nikto nesmie stáť bokom, anglicky „No one is left behind“. Toto je jeden z hlavných sloganov a zároveň princípov Agendy 2030 Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj. Znamená, že s každým jednotlivcom na svete by sa v otázke udržateľného rozvoja malo rátať. Každý jednotlivec by mal mať právo byť vypočutý. Právo povedať a možnosť obhájiť si svoj názor pred ostatnými. Právo vypočuť si názory ostatných. Právo na dôstojný život a dôstojnú prácu. Právo podieľať sa na fungovaní svojej komunity, krajiny i celej spoločnosti. Jednoducho – právo na príležitosť. Bez ohľadu na to odkiaľ pochádza, v čo verí, aký je jeho spoločenský status, akým majetkom disponuje (alebo nedisponuje), alebo do akej komunity patrí. Pochopiteľne, každý jednotlivec musí pritom rešpektovať aj také isté právo pre ostatných.

Doporučený Urbárnici z Bobrovca obnovujú kalamitné plochy po vyčíňaní víchrice Žofia Foto Jozef Marko Urbárnici z Bobrovca obnovujú kalamitné plochy po vyčíňaní víchrice Žofia

Pred časom som sa snažil vysvetliť, čo to vlastne Agenda 2030 je a prečo je dôležité, že sa na nej všetky krajiny sveta, združené pod hlavičkou OSN, dohodli. Vtedy som uviedol, že ide o zásadný dokument, ktorý určuje víziu a načrtáva cestu transformácie nášho sveta. Transformácie súčasnej globálnej spoločnosti na takú, ktorá sa bude vyznačovať dvoma základnými atribútmi. Prvým je, že bude rešpektovať a teda i chrániť svoje životné prostredie. Druhým atribútom je, že bude rešpektovať práva každého jednotlivca, ktorý ju tvorí. Každého jedného. Domorodca, ktorý žije v tropickom dažďovom pralese a je naň bytostne naviazaný, spolu so svojou komunitou. Od tohto pralesa totiž závisí jeho život a ak stratí prístup k zdrojom, ktoré tento prales dáva, tak neprežije on i celá jeho komunita.

Zabezpečenie práv vlastníkov pôdy nie je v rozpore s ochranou prírody

Ďalším príkladom môže byť lokálny farmár alebo obhospodarovateľ lesa, ktorý je rovnako závislý od toho kúska pôdy, ktorý ho živí. Ak sa tento kúsok pôdy zmení na neúrodnú púšť v dôsledku klimatickej zmeny, aj tento farmár i jeho rodina stratia svoj jediný zdroj obživy. Takéto komunity sa sami osebe nemajú šancu brániť javom, ktoré prináša globalizácia. Paradoxom ale je, že práve tieto komunity môžu zásadne prispieť k riešeniu aktuálnych globálnych výziev. Presnejšie, práve takéto komunity sú nositeľmi tej zmeny, po ktorej svetová spoločnosť volá. Prečo? Pretože je v bytostnom záujme domorodca, miestneho roľníka alebo obhospodarovateľa lesa, aby svoj kúsok pôdy chránil za každých okolností a využíval ho tak, aby ho mohli využívať aj jeho potomkovia i potomkovia jeho potomkov. Aby im táto pôda prinášala úžitky, ktoré im zabezpečia dôstojný život. Inú možnosť nemajú.

Preto musí byť v záujme danej krajiny i medzinárodného spoločenstva takéto zraniteľné komunity chrániť a podporovať. Ako? V prvom rade tak, že sa budú rešpektovať ich práva. Právo na prístup k pôde, na ktorej žijú už celé generácie. Právo aktívne využívať svoju pôdu a mať z nej úžitok. Iste, ak bude zabezpečená táto základná požiadavka, krajiny môžu prijať i ďalšie opatrenia, regulujúce napr. ochranu životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov, v závislosti od svojich špecifických podmienok. Krajiny môžu pristúpiť napr. aj k finančnej podpore takýchto komunít. Avšak podmienka zabezpečenia práv, najmä práv najzraniteľnejších komunít, je kľúčová a univerzálna. Táto podmienka nie je v rozpore s ochranou životného prostredia. Práve naopak – je kľúčom k udržateľnému rozvoju a záchrane našej planéty.

Zelené hospodárstvo má zachrániť našu planétu

Prečo o tomto píšem? Je táto problematika vzdialená slovenskej realite? Týka sa nás? My predsa nie sme rozvojová krajina. Aj keď v našej krajine máme ľudí s rôznym sociálnym postavením i problémami, zrejme nikto z nás nežije v extrémnej chudobe tak, ako ju definuje medzinárodné spoločenstvo (ak niekto predsa, tak sa mu ospravedlňujem). Naša spoločnosť je na diametrálne vyššom stupni poznania a technického rozvoja, ako domorodé kmene žijúce v tropických pralesoch. A predsa ...

Ak sledujeme aktuálne dianie v našej krajine a snahy nasmerovať našu spoločnosť k lepšej ochrane svojho životného prostredia a najmä lesov, nájdeme podobnosť. Podobnosť, ktorá súvisí s podstatou princípu „nikto nesmie stáť bokom“ a otázkou jeho rešpektovania. Či skôr nerešpektovania. Práve tu totiž vyvstáva otázka, do akej miery je opodstatnené v záujme domnelej ochrany životného prostredia ďalšie obmedzovanie práv vlastníkov a obhospodarovateľov lesov. Teda obmedzovanie práv tých, ktorí v konečnom dôsledku nesú hlavnú zodpovednosť za to, v akom stave odovzdáme naše lesy nasledujúcej generácii. Oni zodpovedajú za to, že naše lesy budú i naďalej poskytovať celé spektrum životne dôležitých ekosystémových služieb na prospech celej spoločnosti. Vrátane tých úžitkov, ktoré sú nevyhnutné pre prechod na zelené a klimaticky neutrálne hospodárstvo, teda (pochopiteľne) aj drevnej suroviny. Zelené hospodárstvo je totiž to, čo má zachrániť našu planétu.

Les je pre človeka životne dôležitý ekosystém. Je pozitívne, že sa na Slovensku zachovali fragmenty vzácnych pralesov a prírodných lesov. Ich ekologická hodnota je nevyčísliteľná a preto niet pochýb o tom, že si zaslúžia náležitú ochranu, aj vo forme vylúčenia akýchkoľvek zásahov človeka. Čo však v prípade ostatných lesov zaberajúcich veľkú časť našej krajiny? Je na mieste presadzovať stále nové a nové návrhy na zaradenie ďalších lesných území do bez-zásahového režimu, často bez ohľadu na prirodzenosť takýchto lesných spoločenstiev? A presviedčať verejnosť o tom, že práve toto je cesta, ako môžeme zlepšiť ochranu nášho životného prostredia – údajne – v súlade s medzinárodnými záväzkami? Určite nie.

Nositeľmi väčšiny suchozemskej biodiverzity sú produkčné lesy

Práve opak je pravdou. Vyplýva to z mnohých praktických, často dlhoročných skúseností vlastníkov a obhospodarovateľov lesov, nielen na Slovensku. Nebolo by preto lepšie v prvom rade rešpektovať ich poznatky a skúsenosti z uplatňovania multifunkčného a udržateľného lesného hospodárstva, v súčasnosti už aj v podmienkach klimatickej zmeny a rizík, ktoré tento globálny fenomén prináša? A najmä rešpektovať ich práva a zodpovednosť, ktorú nesú za stav svojich a našich lesov? Nemali by byť práve tieto atribúty jedným z princípov pri stanovovaní štátnych politík a nástrojov ochrany a udržateľného využívania lesov? Pretože práve presne toto je jednou z požiadaviek medzinárodného spoločenstva (!).

Nedávno som sa spolu s ostatnými delegátmi krajín Európskej únie stretol v Bruseli s pánom Gerhardom Dieterlem, ktorý je výkonným riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre tropické drevo. Ide o človeka, ktorý má bohaté medzinárodné skúsenosti v oblasti globálneho boja proti odlesňovaniu a degradácii lesov. Ten to na našom stretnutí povedal veľmi jasne. Aj keď majú pralesy a prírodné lesy z hľadiska biodiverzity nezastupiteľnú hodnotu, nositeľmi väčšiny suchozemskej biodiverzity sú produkčné lesy. Ja dodávam, že je to pochopiteľné, pretože práve lesy, v ktorých sa v rôznej miere aktívne hospodári, zaberajú podstatnú časť zemského povrchu. Vôbec pritom nejde iba o lesné plantáže.

Myslím si, že pán Dieterle veľmi presne vystihol podstatu problému. Ak chceme totiž zastaviť stratu biodiverzity musíme tejto otázke venovať pozornosť vo všetkých lesoch, aj v takých, ktoré majú primárne alebo i sekundárne inú funkciu, ako je zachovanie biodiverzity (napr. práve produkčnú). Citlivo, prípad od prípadu, rešpektujúc prioritnú funkciu lesa a jej dynamiku v čase a s ohľadom na neodškriepiteľný fakt, že životné prostredie na našej planéte je dnes už výrazne zmenené človekom. Kľúčovou požiadavkou je zabezpečenie nepretržitej existencie lesa v takýchto podmienkach. Bude to na prospech nielen pre trhy s drevom a bio-ekonomiku, ale aj pre biodiverzitu a mnohé iné mimoprodukčné funkcie, ktoré lesy plnia. Nie, že by o tomto všetkom slovenskí lesníci nevedeli, ale možno tomu konečne uverí aj slovenská verejnosť, keďže ide o slová jednej z najuznávanejších osobností v medzinárodnom lesníctve. Aby sa nestalo, že pri snahách o ochranu životného prostredia v našej krajine nakoniec „ostanú bokom“ tí, bez ktorých tento cieľ nie je možné v žiadnom prípade dosiahnuť – obhospodarovatelia lesov.

Ing. Boris Greguška, PhD.

Autor je predsedom Byra Fóra o lesoch Organizácie Spojených národov, najvyššie postaveného telesa v systéme OSN, ktoré sa zaoberá agendou svetových lesov.

Medzititulky: redakcia Lesmedium.sk 

Naposledy zmenené: štvrtok, 14 november 2019 18:25
Prečítané: 1763
(2 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Názor: Debata s ochranármi o medveďoch je zbytočná, ak odmietajú akceptovať jasné a logické fakty

Názor: Debata s ochranármi o medveďoch je zbytočná, ak odmietajú akceptovať jasné…

O čom sa píše

Zobrazenie:12321

Boli to práve poľovníci, ktorí pred 90 rokmi začali medvede chrániť a vďaka nim u nás nevyhynuli. Preto je nekorektné...

Štátny lesník opísal výsledky lesníckej práce malého urbáru: Na obnovených kalamitných plochách niekoľkometrové mladiny s pestrým drevinovým zložením

Štátny lesník opísal výsledky lesníckej práce malého urbáru: Na obnovených kalamitných plochách…

O čom sa píše

Zobrazenie:10813

Štátny lesník z Muráňa Ing. Cyril Bábeľa ml. píše na svojom profile na sociálnej sieti krátko a výstižne o hospodárení...

Glosa: Z ôsmich salašov ostal vo Vrátnej jediný a aj ten má existenčné problémy. Kvôli ochranárom

Glosa: Z ôsmich salašov ostal vo Vrátnej jediný a aj ten má…

O čom sa píše

Zobrazenie:7524

Pred dvoma týždňami som sa stretol s predsedami troch urbárov, ktorých podielnici vlastnia pôdu vo Vrátnej doline pri Terchovej v Malej Fatre...

Glosa: Dva medvede v Muránskej Zdychave zabili koňa, ovce a jahňa. Ako sa majú vyhnúť stretom s nimi obyvatelia obce?

Glosa: Dva medvede v Muránskej Zdychave zabili koňa, ovce a jahňa. Ako…

O čom sa píše

Zobrazenie:7101

Pôsobil som v rámci svojej práce na Lesnej správe Revúca osem rokov a preto dobre poznám Muránsku Zdychavu a jej okolie. Obec...

Zhromaždenie na podporu vidieka: V stredu 3. novembra o 15.30 hod. pred Národnou radou SR

Zhromaždenie na podporu vidieka: V stredu 3. novembra o 15.30 hod. pred…

Aktuálne

Zobrazenie:4825

Organizátori zhromaždenia súkromných vlastníkov lesov, poľnohospodárov, lesníkov, poľovníkov a obyvateľov vidieka pozývajú všetkých v stredu 3. novembra 2021 o 15.30 hod. pred budovu...

Názor: Ďalší podraz na vidieku – reorganizácia štátneho podniku LESY SR

Názor: Ďalší podraz na vidieku – reorganizácia štátneho podniku LESY SR

Aktuálne

Zobrazenie:4127

Ako keby nestačilo presúvať pozemky, riešiť lúky a pasienky ďalšími obmedzeniami, tak LESY SR  vyhlásia v takom chaose a neistote reorganizáciu. Začnime niekde...

Hlavné správy

Politické strany odpovedajú na naše otázky

Politické strany odpovedajú na naše otázky

Aktuálne

Uverejňujeme odpovede na anketové otázky, zaslané 16 stranám - 9 pôsobí v parlamente, 7 je mimoparlamentných. Odpovedali 4 parlamentné strany a 3...

Prečítajte si viac
Ako ďalej s pestovaním smreka? Je neprípustné, aby smrečiny nekontrolovane odumierali!

Ako ďalej s pestovaním smreka? Je neprípustné, aby smrečiny nekontrolovane odumierali!

O čom sa píše

Ako ďalej s pestovaním smreka na Slovensku? znie titulok štvorstranovej analýzy Ing. Martina Moravčíka, CSc. z Národného lesníckeho centra vo Zvolene, uverejnenej...

Prečítajte si viac
O duboch, okolo ktorých chodia pilčíci po špičkách: Vďaka lesníkom ostávajú mohykáni zachovaní pre budúcnosť

O duboch, okolo ktorých chodia pilčíci po špičkách: Vďaka lesníkom ostávajú mohykáni…

O čom sa píše

Aká je hodnota tohto duba?, pýta sa v aktuálnom statuse s fotografiou velikána na sociálnej sieti štátna lesníčka Ing. Lenka Matejdesová. A odpovedá...

Prečítajte si viac
Fejtón: Trhajú stromy dynamitom. I tak še da

Fejtón: Trhajú stromy dynamitom. I tak še da

O čom sa píše

Tí súčasní ochrancovia prírody sú ale poriadni výmyselníci! Najnovšie prišli s neuveriteľne odvážnym a možno aj trochu streleným nápadom. V Národnom parku České...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex

MPRV SR - Lesy, drevo, poľovníctvo