Glosa: Uhryznúť alebo neuhryznúť?

Začal som schádzať dole hrebienkom a tu zrazu vo vzdialenosti päť metrov a možno aj menej bežal podo mnou asi 150 kilogramový medveď. Keby som bol spravil asi o tri kroky viac, tak ma zvalcuje. Zrejme nechcel ísť na otvorený priestor, keď vedel o človeku. Videl som ich už mnoho, tak viem posúdiť veľkosť medveďov.
 
Odkiaľ vedel medveď, že ho chcem uhryznúť? Hneď totiž ušiel. A teraz vážne. Nebolo mi všetko jedno, tak som silno zakričal a zatlieskal. Mám skúsenosti s medveďmi, že silné tlesknutie môže medveď považovať za výstrel a reaguje útekom. Nemusí to však stále fungovať. Mám aj také skúsenosti, že ak niečo medveďa vyplaší, tak sa vráti na miesto zistiť, čo ho vyplašilo. Radšej som sa hneď obrátil a šiel iným smerom.

V prvom ročníku Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene sme mali prvý semester zoológiu. Učil nás uznávaný profesor Sládek. Mal neuveriteľne pekné kresby, najmä vtákov. Pri  výklade o medveďovi nás učil, že odhad početnosti medveďa je 550 ks. Po prepočte na veľkosť revíru je to pre dospelých jedincov stav premnožený. 

V minulosti mala medvedica jedno, alebo dve mladé. Keď sa nám objavila medvedica s tromi mladými, boli sme ohúrení. A teraz? Keď som nastúpil do prevádzky, každý rok sme lovili u Odštepného závodu Revúca tri dospelé medvede. Lovili sa na mäsitú návnadu v zimnom období. Na snehu sme vedeli podľa šírky prednej laby zistiť, o akého veľkého jedinca ide.

Návnada bola samozrejme priviazaná, aby ju medveď neodniesol. Na snehu bolo medveďa dobre vidno, chodil dosť pravidelne a návnada bola umiestnená blízko strieľne, v ktorej sme mnohokrát hosťovi aj zakúrili. Lovec bol len zahraničný hosť a za odstrel a trofej zaplatil približne 100 tisíc korún.

My sme mali výplaty okolo 3 500 korún. Odniesol si kožu a lebku a mäso sme si rozdelili. Kde teraz končí mäso z medveďa uloveného zásahovým tímom? Strieľali sme skoro výlučne samce a tie najväčšie (najdrahšie). Medvedice boli v brlohoch a v revíri sa mohli presadiť mladšie jedince. Cez zimu mal medveď najkvalitnejšiu podsadu (kožušinu). Pri týchto podmienkach bol presný zásah istý a medveďa dohľadávať nebolo treba. Odstrel bol samozrejme v réžii OZ a sprievodca dostal za doprovod len odmenu.   

Potom „odborníci“ vymysleli zmeny. Najskôr, aby mal do 70 kg. Za 14 kg naviac sme dostali pokutu. Bohužiaľ, zaživa ho nik neodvážil.  Potom, aby sa mohol strieľať len počas splnových nocí (myslím, že od augusta) a len na rastlinnej návnade, lebo mäsitá ho navádza na hospodárske zvieratá.

Samozrejme, veľmi rád aj napriek tomu útočí najmä na ovce a včely. Pri takomto odstrele bola istota zásahu nízka a riziko poranenia medveďa a odstrelu medvedice vysoká. Teraz vytýkajú vnadiská, ktoré predtým odporúčali. A čo tak pšeničné a kukuričné polia? Prestaneme siať?

Na to, ako a kde sa pohybovať a správať recept podľa mojich bohatých skúseností neexistuje. Každý medveď, rovnako ako aj človek, je iný a môže zareagovať nepredvídane. Recept na správanie sa pri strete s medveďom neexistuje. Bežne som videl medveďa na ceste, alebo na turistickom chodníku. Raz nám bežal pred traktorom po asfaltovej ceste, keď sme viezli sadenice.  Aj pred terénnym autom...  

Stalo sa mi, že na štátnej ceste medzi dedinami som medvieďa takmer zrazil. Vybehlo mi pod kolesá. Na Kľaku (Muránska planina) som zaviedol tri skupiny žien do zalesňovania. Pomedzi ne prešiel medveď s hmotnosťou do 200 kilogramov. Našťastie ho žiadna zo žien nevidela, lebo by  tam na druhý deň nešli. Raz jednej žene prešiel medveď po poľovníckom chodníku, keď vyžínala. V tej lokalite nás v tom čase bolo asi 15 ľudí, včítane mňa. Tak sa zľakla, že od desiatej do pol štvrtej hodiny plakala a odvtedy do práce neprišla.

Podľa mojich skúseností medveď na zimný spánok nezalíha, keď je veľmi teplo a málo snehu. Brlohy si necháva zapadať snehom a potom ich ľahko vydýcha, takže mu nie je chladno. Brlohy si vyberá hlavne v neprístupnom teréne pre človeka. Raz som zažil, že sa medveď prebudil 5. januára a prišiel na návnadu, na ktorej som v tom čase čakal na líšky. Bolo pár dní veľké oteplenie, ale po niekoľkých dňoch sa do brloha vrátil. Bolo však do 50 cm snehu. To, že cez zimu neodpočíva, vôbec nesúvisí s dostatkom potravy.

Dojíma ma, že sa k medveďom a vlkom vyjadrujú aj mladí ľudia, ktorí asi ani jedno z týchto zvierat ešte v prírode nevideli. Prečo sa napríklad nevyjadrujú takto k rysom? Vlk a rys sú potravní konkurenti a správajú sa k sebe ako mačka a pes. Vie si niekto z nich predstaviť, čo sa stane, keď vlci vyženú rysa na strom? Svorka sa kľudne pri strážení stromu vystrieda a raz rys zo stromu musí zísť alebo spadne z neho od hladu. Má smolu, stane sa potravou vlkov.
 
Som lesníkom a v lese som od roku 1985, keď som absolvoval lesnícku fakultu, strávil veľa času. Dovolím si tvrdiť, že početnosť vlkov sa odvtedy minimálne strojnásobila a počet rysov klesol na polovicu. Boli sme jednou z mála krajín, v ktorej početnosť rysov bola výborná a našimi rysmi boli obohatené krajiny, v ktorých rys neprežil. Rys je pritom najkrajšia šelma v lese. Môže mať sfarbenie do hneda, alebo do červena. So škvrnami, alebo bez nich. Rysa vidieť v prírode je veľké šťastie.

Prírodu mám veľmi rád  a neviem si život predstaviť bez toho aby som do prírody chodiť nemohol, alebo bál sa chodiť na huby. Do prírody patria aj predátori. Keď však regulujeme početnosť napríklad jelenej zveri, mali by sme regulovať aj početnosť predátorov. Však každých päť kilometrov máme dedinu alebo mesto. Prečo nám vadia napríklad komáre a medvede a vlci nie?

Slovensko môže byť právom pyšné na prírodu a jej pestrosť. Ľudia však do prírody patria tiež.

Ing. Marek Nosko