Komentár: Lesnícka obrana pred ochranárskou demagógiou
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Keď sa rozprávam s lesníkmi a vlastníkmi lesov o súčasnej mediálnej prevahe ekoaktivistov, z ich slov cítim obrovskú bezmocnosť. Pýtajú sa, či má zmysel diskutovať s ľuďmi, ktorí verejne hlásajú, že mladý les nie je les, že lesy rástli na zemi milióny rokov aj bez lesníkov a že naletené dreviny ako jarabina, breza a jelša môžu nahradiť odborne a cieľavedome pestované a vychovávané hospodárske dreviny ako sú smrek, buk, jedľa, smrekovec a dub. Ako sa teda majú lesníci brániť pred touto ochranárskou demagógiou?
Myslím, že diskutovať s ľuďmi, ktorí dokážu emotívne manipulovať s verejnou mienkou, využívajúc demagógiu najťažšieho kalibru a spoliehajúc sa na to, že ľuďom sa už v súčasnosti nechce premýšľať nad všetkým, čo vidia a počujú, je strata času. To ale neznamená, ako hovoril Kendy v Básnikoch Štepánovi, že je nutné „házet flintu do obilí“. Vôbec nie. Naopak. Bolo by veľkou škodou, keby lesníci rezignovali na boj s ekodemagógiou. V bohatej a komplikovanej histórii ľudstva totiž vždy objektívne fakty porazili účelovo použité nepravdy. Chcelo to však čas, niekedy viac, inokedy menej, ale okrídlené „pravda zvíťazí“ vždy platilo a bude platiť. Francis Bacon povedal že „pravda je dcéra času“. Múdre slová. Lenže v prípade presadzovania lesníckej pravdy potrebujú lesníci nielen čas, ale aj trpezlivosť a odhodlanie, pretože celková prevaha na druhej strane je naozaj veľká, zdanlivo nevyrovnateľná.
Avšak iba zdanlivo. Po prvé: verejná mienka nie je tak jednostranne naklonená v prospech ochranárov, ako zvyknú oni sami tvrdiť. Verejnosť začína chápať, aký je rozdiel medzi aktívnou a pasívnou ochranou lesov. A niektoré masmédiá sa už zodpovednejšie orientujú v problematike obhospodarovania lesov, spracovania dreva a ochrany prírody, na ich mediálnych výstupoch to začína byť vidieť. Po druhé: Slovenskí lesníci a lesomajitelia neostávajú vo svojom úsilí sami. Aj keď – ako sa hovorí – doma nie je nikto prorokom, v zahraničí si už vlastníci a obhospodarovatelia lesov získali masívnu finančnú podporu na aktívny boj s rozsiahlymi kalamitami a klimatickou zmenou. A pretože my na Slovensku za vyspelou Európu častokrát meškáme, je len otázkou, dúfajme že veľmi krátkeho času, kedy tento trend dorazí aj k nám.
A do tretice, medzi lesníkmi a vlastníkmi lesov to vrie, pretože už nemajú kam cúvnuť. Cítia, že teraz ide do tuhého. Ide o budúcnosť lesov a lesníctva u nás. Začínajú byť aktívnejší a zomknutejší. Koordinovanejší a sebavedomejší. Odhodlaní ubrániť lesnícku pravdu a výsledky lesníckej práce. A vôbec sa pritom nemusia riadiť zbytočnými emóciami v duchu pravidla „najlepšia obrana je útok“, ktorými by len zvýraznili prehnaný mediálny význam svojich odporcov. Stačí, ak sa oprú o overené odborné poznatky a skúsenosti z lesníckej praxe. Verejnosť ich skôr či neskôr pochopí.
Jozef Marko