Komentár: Ako ďalej so znižovaním populácie diviakov?

Aj keď je všetkým známe, aký má byť podiel jednotlivých tried resp. jednotlivých kusov už pri plánovaní lovu diviakov, aby sa mohol dosiahnuť požadovaný stav populácie, stále chýbajú relevantné informácie o tom, ako efektívne loviť diviaky. Pre zvládnutie problému je nevyhnutné nielen, aby boli k dispozícii, ale aj v praxi sa dôsledne uplatňovali účinné stratégie.

Paradoxom je, že na jednej strane musia poľovníci nájsť najlepšiu stratégiu na lov diviakov a na druhej strane diviaky sa snažia nájsť takú stratégiu, ktorá by pre nich znamenala zníženie rizika zabitia. Prostriedky, ktoré by slúžili poľovníkom na merania takýto stratégií, zostávajú nejasné. V praxi sa ukazovatele efektivity lovu často používajú bez jasnej definície a niekedy sa dokonca zamieňajú.

Rovnaké slovo sa veľmi často používa pre rôzne pojmy. Preto pre praktické využívanie bolo potrebné analogicky definovať parametre, vyjadrujúce efektívnosť lovu. Takýmito parametrami sú

lovecké úsilie – súbor prác pre zabezpečenie úspechu lovu

lovecký tlak – výsledná miera úmrtnosti zveri

Uvedené parametre vyvolávajú medzi poľovníkmi určité očakávania, pričom mnohé z nich sa nenaplnia. Hlavným prvkom loveckého úsilia je počet zúčastnených poľovníkov na love a tento počet sa často alebo vo väčšine prípadov spája s množstvom ulovených diviakov. V praxi však k tomu vždy nedochádza. Naopak počet ulovených diviakov pozitívne koreluje s počtom používaných aktívnych psov. Súčasne sa očakáva, že počet honcov bude mať podobný efekt na počet ulovených diviakov. No pri zvyšovaní počtu honcov nedochádza k zvyšovaniu počtu ulovených diviakov.

Je potrebné mať neustále na zreteli podmienky biotopu a prostredia, rovnako počasie alebo klímu, ako tieto môžu ovplyvniť spôsob, akým dané lovecké úsilie vyústi do daného loveckého tlaku. Veľké lesné plochy ponúkajú diviakom vhodnejšie miesta na úkryt a zabezpečujú zníženie vyrušovania spôsobené lovom. Väčšia plocha obstavená väčším počtom poľovníkov nie vždy zabezpečí väčší počet ulovených diviakov. Ak jedným zo znakov lesa, kde sa koná spoločná poľovačka, je zlá viditeľnosť, nezabezpečuje to dostatočné pokrytie, čo umožňuje diviakom uniknúť medzi poľovníkmi bez toho, aby boli odhalení.

Zlé poveternostné podmienky vedú k nízkej efektívnosti lovu. Raticová zver reaguje na silný dážď tak, že si hľadá vhodný úkryt, aby šetrila energiou a znížila tepelné straty. Nepriaznivé poveternostné podmienky rovnako odrádzajú aj samotných poľovníkov od lovu. Nárast miery lovu v chladnejších mesiacoch je bežný. Diviaky sa vyznačujú tým, že sú schopné žiť v širokej škále podmienok prostredia.

Netreba však zabúdať na to, že vysoké teploty negatívne ovplyvňujú skôr psy. Vonkajšie podmienky skutočne ovplyvňujú správanie pri označovaní pachom, čím je pre psov viac-menej ťažké odhaliť cieľové častice pachu, čím sa ovplyvňuje pravdepodobnosť detekcie. Najmä horúce počasie vedie psov k zvýšenému dýchaniu, čo má za následok zníženú schopnosť detegovať pachy a rýchle vyčerpanie. Napriek tomu psy skutočne môžu výrazne zlepšiť mieru detekcie cieľových aktivít, pretože sú schopné efektívne fungovať v rôznych situáciách, vo všetkých terénoch a v oblastiach s hustou vegetáciou.

Ďalej je potrebné mať na zreteli aj to, či je začiatok alebo koniec loveckej sezóny. Na začiatku loveckej sezóny je ostražitosť diviakov nízka, ale pred jej koncom sa už prejavuje neletálny účinok rizika úmrtnosti tzn. diviaky sú ostražitejšie. Okrem toho môže lov spôsobiť zníženie počtu jedincov v populácii, čo má za následok väčšie ťažkosti pri love pri konci loveckej sezóny.

Vzťahy medzi loveckým úsilím a loveckým tlakom nemusia byť lineárne, ale časom môžu dospieť do stavu nasýtenia. Inými slovami, vynaložené lovecké úsilie nebude adekvátne výslednému loveckému tlaku tzn. počtu ulovených diviakov.

V prípade manažmentu zveri ide o komplexný proces, ktorého hybnými silami sú interakcie medzi dynamikou prírodných procesov a rozhodovaním zainteresovaných strán. Tieto zložky nemôžu byť vynechané pri plánovaní činností manažmentu zameraného na kontrolu rastu populácie zveri. Tieto riadky chcú poukázať na faktory, ktoré určujú mieru lovu, dôležitý bod, keď má lov poskytnúť užitočnú a efektívnu službu pre ekosystém a spoločnosť. Aj keď je vnadenie najpoužívateľnejším spôsobom lovu diviakov, tento by mal byť podporovaný určitým podielom spoločných poľovačiek.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na určité nedostatky vo vedomostiach o tom, ako dostatočne a hlavne efektívne loviť diviaky a možno aj na existujúci podiel neodbornosti i tvrdohlavosti niektorých poľovníkov z pohľadu využívania inovácií pri love. Poľovníci by mali byť zruční a neustále preškolení vo všetkých aspektoch lovu diviakov (nutnosť regulácie, biológia diviakov, rôzne možnosti lovu diviakov najmä v oblastiach s nízkou hustotou), aby sa zabezpečil dostatočný výkon lovu, najmä v regiónoch s rozširujúcim obyvateľstvom.

Podiel metód lovu v rámci výnosov lovu sa však stále líšia v závislosti od poľovníckych schopností, štruktúr krajiny, požiadaviek, diviakov (prvý výskyt, výskyt, hustota...) a v neposlednom rade aj postojov poľovníkov. Možno iné faktory, ako sú tradície, výhrady voči zmenám alebo rozdiely v inováciách, ktoré majú zabrániť šíreniu diviakov v rôznych regiónoch, môžu viesť k rozdielom v metódach lovu, správaní a postojoch poľovníkov.

Napriek tomu, aby sa znižovala reprodukcia je potrebné im predkladať na vnadiská len malé množstvá potravy, a nie ich kŕmiť. Pre zabezpečenie regulácie populácie diviakov a zvýšenie dostatočného výkonu ich lovu je potrebné zvyšovať podiel spoločných poľovačiek. Nezabúdať pri tom, že zvýšený záujem o ďalšie druhy zveri môže narúšať efektivitu hospodárenia s diviakmi.

Rôzny podiel metód lovu poukazuje na znalosti a postoje poľovníkov, regionálnu geografiu a vegetáciu a tiež o hustote populácie diviakov. V oblastiach s rozvinutým poľnohospodárstvom je poľovačka náročnejšia, z dôvodu hustej vegetácie a zníženiu príležitostí na streľbu. Revíri s hustým porastom vyžadujú veľmi špecifické poľovačky s využitím dobre vycvičených strelcov.

Vedenie takýchto poľovačiek si vyžaduje vysoké lovecké úsilie a námahu. Spoločné poľovačky je potrebné vykonávať čo najčastejšie. V oblastiach s nízkou hustotou diviakov je potrebné sa sústrediť hlavne na vnadenie. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať snahe niektorých poľovníkov, ktorých jedným z hlavných cieľov je udržateľnosť diviakov vo svojom revíri.

Za takýchto podmienok je regulácia populácie diviakov len ťažko dosiahnuteľná.

Okrem toho miera lovu diviačat sa zdá byť nedostatočná a mohla by sa zvýšiť zintenzívnením a rozšírením nadhánok. Skresľovaniu medzi mierou reprodukcie a mierou lovu je potrebné čeliť dostatočným výkonom lovu. Vyžaduje si to opakované vykonávanie poľovačiek, spoluprácu medzi susednými poľovnými združeniami a zvýšiť efektívnosť pri love diviakov.

Jednou z najväčších výziev pri manažmente diviakov nie sú schopnosti poľovníkov, ale ochota zmeniť systémy a znížiť populáciu. Pokiaľ nesústredia poľovníci svoju pozornosť na lov diviačat z dôvodu viacerých faktorov napr. nedostatok času, infraštruktúra, hustota populácie alebo len ochota, ako náhrada za to musí nastúpiť zintenzívnený lov dospelých diviačíc. Z pohľadu zníženia populácie diviakov a zabráneniu šíreniu epidémií je potrebné, jednak aby boli prijaté viaceré opatrenia a tiež pristúpiť k zvyšovaniu povedomia poľovníkov o problémoch spojených s manažmentom diviakov a nezabúdať na podporu spolupráce susedných poľovníckych združení.

O love na diviaky sa veľa píše, ale málo sa vie o tom, ako to robia poľovníci v skutočnosti. Metódy lovu silne závisia od regionálnych podmienok, akými sú geografia, vegetácia a hustota diviakov, ako aj od tradícií a postojov poľovníkov. Na zlepšenie manažmentu druhov zveri sú potrebné v širokom globálnom meradle náležité poznatky z trvalého monitorovania správania a populačného vývoja zveri, ale hlavne o postojoch poľovníkov.

Hlavne problematika postoja poľovníkov vyžaduje nielen náležitú pozornosť, ale jej urýchlené riešenie. Súčasné postoje niektorých poľovníkov vyjadrujú iba určitú mieru sebeckosti resp. povyšovanie vlastných záujmov.

„Sebectvo je jed každého priateľstva.“ Honoré De Balzac francúzsky spisovateľ 1799–1850

Ing. Ján Krnáč