Glosa: Strata konkurencieschopnosti, nedostatok peňazí na starostlivosť o lesy a – nič. Iba sľuby
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Vlastníci a obhospodarovatelia lesov na Slovensku po ekonomickej kríze v rokoch 2008 – 2009 a bez ohľadu na aktuálnu komplikovanú pandemickú situáciu, ktorá má výrazný negatívny dopad na globálnu ekonomiku, od roku 2018 silne pociťujú dopady krízy na trhu s drevom. Spôsobili ich rozsiahle vetrové a podkôrnikové kalamity, ktoré zasiahli viaceré európske krajiny. Avšak za existenčné problémy lesných hospodárov nemôžu len kalamity.
Dotačná politika v Nemecku, Česku, Rakúsku a ďalších krajinách, podporujúcich včasné a dôsledné spracovanie desiatok miliónov kubíkov kalamitnej drevnej hmoty stámiliónmi eur, spôsobila zníženie cien dreva, ktorým slovenskí lesní hospodári nie sú schopní bez adekvátnej podpory štátu konkurovať. A pretože na Slovensku štát vlastníkom, správcom a užívateľom lesov nepomohol zvládnuť ekonomické dopady kalamít, v štátnych i neštátnych lesoch, v malých aj väčších lesníckych subjektoch tak nemohli zarobiť z predaja dreva na následnú starostlivosť o lesy.
Napríklad v Bavorsku štát už pred dvoma rokmi podporil spracovanie kalamitného dreva 7 000 eurami na hektár, čo po prepočítaní na objem spracovanej kalamity znamenalo, že dotoval každý kubík dreva 16 eurami. Vďaka účinnej podpore štátu dokázali obhospodarovatelia lesov v Rakúsku za dva roky úplne spracovať kalamitu. A u nás? Viacerí vlastníci lesov zareagovali tak, že pri nízkych cenách dreva v lesoch neťažili a zďaleka tak nenaplnili plánovaný etát. Predali len toľko dreva, aby z tržieb dokázali aspoň vykryť náklady a ako tak prežiť.
Na investovanie do budúcnosti lesa im už ale neostalo. Preto sa v slovenských lesoch napríklad nevyžína tak ako predtým, preto sa nevenuje taká pozornosť výchove porastov vo veku do 50 rokov, ako by naše lesy potrebovali, aby z nich mohli lesníci dopestovať kvalitné porasty a kvalitné drevo, ktoré naša spoločnosť potrebuje a bude naďalej potrebovať. Niet z čoho.
ÚNIA regionálnych vlastníkov neštátnych lesov Slovenska upozorňuje na tento stav, jeho príčiny a dopady opakovane všetkých kompetentných i ústavných činiteľov a - nič. Vlastne, predsa len niečo – sľuby. A v súvislosti s budúcnosťou slovenských lesov sa stále a dookola hovorí len o tom, že príroda si poradí sama a v lesoch treba hospodáriť prírode blízkym spôsobom...
Jozef Marko