Glosa: Kompromisy, to sú krysy. Anonymy? Viem, čo s nimi
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
So súčasným ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sme boli roky kolegami na generálnom riaditeľstve štátneho podniku LESY SR v Banskej Bystrici a neskôr na Magistráte mesta Košice. Radi sme spolu diskutovali, mali sme i rozdielne názory, ale na jednom sme sa vždy zhodli – anonymy patria do koša. Minulý týždeň Ján Mičovský medializoval svoj postoj k dopisom od ľudí, ktorí sa nedokážu pod tvrdenia v nich podpísať.
Pred rokovaním vládneho kabinetu informoval masmédiá o tom, že v stredu 29. apríla prišiel na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR anonym. „Hovorí o niektorých konkrétnych zamestnancoch, o tom, aké je ich politické pozadie a čo je s tým spojené. Chcem povedať, že anonymy som v zásade nikdy nemal rád a aj teraz, pokiaľ v ňom nebudú závažné súvislosti, ktoré by ma nútili sa im venovať, nebudem ho riešiť. Žiadam istú občiansku statočnosť. Ak niekto vie niečo závažné, tak musíme dospieť do štádia, aby sme sa vedeli pod svoje presvedčenie a pod svoje výhrady a názory aj podpísať," povedal na brífingu s novinármi J. Mičovský.
Myslím, že anonymy možno chápať ako kompromisy ich pisateľov s vlastným svedomím. V tejto súvislosti si spomínam na text v jednej z prvých piesní skupiny Elán: kompromisy, to sú krysy. Dovoľte mi tiež jeden rým. Anonymy? Viem, čo s nimi.
Roztrhať a zahodiť. Nič iné si nezaslúžia.
Jozef Marko