Archív časopisu LES & Letokruhy

V tomto roku si pripomíname 100 rokov od vzniku prvej štátnej Služby zahrádzania bystrín (ďalej Služba), ktorá bola založená v roku 1923 v Turčianskom Svätom Martine. Jej založením bol poverený lesník, prof. Ing. Dr. Leo Skatula (*12.4.1889 - †20.12.1974), vtedy mladý absolvent odboru lesné inžinierstvo na Hochschule für Bodenkultur vo Viedni. Služba mala najskôr pôsobnosť v bývalej Turčianskej župe (od 1.1.1923 Považská župa), neskôr aj v ďalších župách. Prof. Skatula od začiatku svojho pracovného pôsobenia v Službe presadzoval princípy komplexnej integrovanej starostlivosti o povodia so základnou myšlienkou premeny povrchového odtoku v povodí na podpovrchový predovšetkým prostredníctvom lesa. Zdôrazňoval, že les má v ochrane pôdy a vody prvoradé miesto. Presadzoval názor, že podklady pre projektovanie každého diela musia vychádzať z dôkladného poznania všetkých, predovšetkým hydrologických charakteristík povodia a že každá bystrina a jej povodie majú svoje špecifiká, ktoré je potrebné v projektoch dôkladne a citlivo zohľadniť. Na Slovensku sa v rokoch 1924 – 1939 (počas pôsobenia prof. Skatulu ako vedúceho Služby) vypracovalo pod jeho vedením 194 projektov s návrhom úprav bystrín a strží na celkovej dĺžke 164 km, z ktorých sa zrealizovalo 123 km s rozpočtovým nákladom 30 200 000 Kčs. Významné výročie vzniku prvej štátnej Služby, významný prínos priekopníckej práce prof. Skatulu pre činnosti lesníckych meliorácií a zahrádzania bystrín na Slovensku a jeho najvýznamnejšie diela u nás chceme pripomenúť v tomto článku.

S viceprezidentom a hovorcom Slovenskej poľovníckej komory najmä o škodách zverou

S Ing. Alojzom Kaššákom viceprezidentom a hovorcom Slovenskej poľovníckej komory sme sa porozprávali na tému škôd spôsobených zverou na mladých lesných porastoch. Lesník, poľovník, sokoliar a komunikátor hovoril o tejto téme v súvislostiach, ktoré naznačujú, že riešenie vážneho problému bolo, je a bude zložitejšie, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Zákonom č. 6/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/ 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa zriadili správy národných parkov, každá v právnej forme príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR. Mnohým zainteresovaným bolo zrejmé, že dopady na verejné zdroje budú značné, keď už pre nič iné, tak práve pre právnu formu správ národných parkov. Príspevková organizácia je totiž právnickou osobou, ktorá je na verejné zdroje zapojená príspevkom. Odpoveď na otázku, koľko nás takzvaná reforma národných parkov bude stáť, je rezortom zahmlievaná a verejnosť - odborná i laická - vlastne vôbec nevie, čo nás ochrana prírody stojí. A nik z kompetentných nechce presne špecifikovať, na aké účely sa verejné zdroje alokované na ochranu prírody míňajú.