Prihlásiť

100 rokov od vzniku štátnej Služby zahrádzania bystrín

V tomto roku si pripomíname 100 rokov od vzniku prvej štátnej Služby zahrádzania bystrín (ďalej Služba), ktorá bola založená v roku 1923 v Turčianskom Svätom Martine. Jej založením bol poverený lesník, prof. Ing. Dr. Leo Skatula (*12.4.1889 - †20.12.1974), vtedy mladý absolvent odboru lesné inžinierstvo na Hochschule für Bodenkultur vo Viedni. Služba mala najskôr pôsobnosť v bývalej Turčianskej župe (od 1.1.1923 Považská župa), neskôr aj v ďalších župách. Prof. Skatula od začiatku svojho pracovného pôsobenia v Službe presadzoval princípy komplexnej integrovanej starostlivosti o povodia so základnou myšlienkou premeny povrchového odtoku v povodí na podpovrchový predovšetkým prostredníctvom lesa. Zdôrazňoval, že les má v ochrane pôdy a vody prvoradé miesto. Presadzoval názor, že podklady pre projektovanie každého diela musia vychádzať z dôkladného poznania všetkých, predovšetkým hydrologických charakteristík povodia a že každá bystrina a jej povodie majú svoje špecifiká, ktoré je potrebné v projektoch dôkladne a citlivo zohľadniť. Na Slovensku sa v rokoch 1924 – 1939 (počas pôsobenia prof. Skatulu ako vedúceho Služby) vypracovalo pod jeho vedením 194 projektov s návrhom úprav bystrín a strží na celkovej dĺžke 164 km, z ktorých sa zrealizovalo 123 km s rozpočtovým nákladom 30 200 000 Kčs. Významné výročie vzniku prvej štátnej Služby, významný prínos priekopníckej práce prof. Skatulu pre činnosti lesníckych meliorácií a zahrádzania bystrín na Slovensku a jeho najvýznamnejšie diela u nás chceme pripomenúť v tomto článku.

 

Úprava Haluzického potoka a strže (1926-27)

Po viacerých menších úpravách, ktoré vznikli zásluhou Služby na pravostranných prítokoch Váhu z Bielych Karpát a Javorníkov, vznikla v rokoch 1926-1927 prvá väčšia systematická melioračná úprava Haluzického potoka a strže (okres Nové mesto nad Váhom). Pôsobením akcelerovanej vodnej erózie v bezprostrednej blízkosti obce Haluzice (geomorfologický celok Považské podolie) vznikla v priebehu rokov strž s hĺbkou 30 m a šírkou 120 m. Boli priamo ohrozené domy a hospodárske budovy v obciach Haluzice a Štvrtok. Projekt úpravy strže vznikol na priamy podnet uvedených obcí v roku 1925 a bol realizovaný v rokoch 1926-1927. Išlo o jedinečný súbor technických a biologických opatrení, ktoré mali v hornej časti strže slúžiť na stabilizáciu tvorby splavenín a v dolnej časti umožniť neškodný odtok najmä počas vyšších vodných stavov. V hornej časti bolo na celkovej dĺžke 503 m vybudovaná sústava kamenných a vegetačných prehrádzok, čím sa podarilo zastaviť ďalšie vymieľanie a prehlbovanie dna. Pod touto sústavou bola vybudovaná 4 m vysoká kamenná prehrádzka, na ktorú v dolnej časti strže nadväzovala 997 m dlhá kamenná kyneta. Okrem toho bolo potrebné proti erózii zabezpečiť strmé svahy strže. Na tento účel boli použité drevené plôtiky, kamenné múriky, klejonáž z haluziny upevnená drôtom na drevené koly. Následne boli vysadené 3-4 ročné škôlkované sadenice agáta, jelše a ďalších drevín v celkovom počte 20 000 ks. Celkové náklady úpravy predstavovali 310 000 Kč, z ktorých štát prispel 85 % a obce Haluzice a Štvrtok 15 %. Je zaujímavé, že na údržbu diela bola vytvorená tzv. udržiavacia istina v Zemskej banke v Bratislave, z úrokov ktorej sa mohlo čerpať na neskoršiu údržbu technických aj biologických súčastí diela. Pre vytvorenie určitej predstavy uvádzame, že napr. priemerný mesačný plat robotníka v tej dobe bol približne 550 Kč, úradík zarobil priemerne 1350 Kč 1 kg chleba stál 3,40 Kč, 1 l mlieka 1,95 Kč, 1 kg zemiakov 0,95 Kč atď.

Úprava bystriny Jelenec (1926-1927)

Impulzom pre vznik projektu a následnej výstavby úpravy bystriny Jelenec v Hornojeleneckej doline (Veľká Fatra) boli dve katastrofy, z ktorých prvá sa odohrala 6. februára 1924 (ničivá lavína, ktorá usmrtila 18 ľudí v osade Rybô). Druhou bola katastrofálna prívalová povodeň dňa 30. mája 1925, ktorá spustošila celé údolie. Projekt úpravy bystriny Jelenec bol vypracovaný v roku 1925, výstavba bola zrealizovaná v rokoch 1926-1927. Celková dĺžka úpravy predstavuje 3,325 km. Bolo vybudovaných 27 priečnych objektov vo forme stupňov (s výškou 0,41 – 2,0 m) a prahov (s výškou do 0,4 m). Zároveň bolo postavených 6 prehrádzok, z ktorých najvyššia v závere úpravy má výšku 5 m. Ďalej bolo skonštruovaných 11 573 m2 pozdĺžnych spevnení z kamennej dlažby do betónového lôžka s vyškárovaním cementovou maltou a 1 820 m2 pozdĺžnych drevených spevnení dna z odkôrnených výrezov jedle a smreka s priemermi 16 – 18 cm. Celkové náklady diela predstavovali 1 250 000 Kč, z ktorých prispel štát 78%, župa Pohronská (Zvolenská) 17% a obec Staré Hory 5 %. Aj v tomto prípade bol vytvorený udržiavací fond vo výške 100 000 Kč s možnosťou jeho využitia na neskoršiu údržbu a opravy stavby. Na úprave bystriny Jelenec je zaujímavých viac faktov, medzi ktoré patrí napr. precízne zohľadnenie prirodzenou morfogenézou dlhodobo ustálených úsekov bystriny Jelenec, ktoré navrhol autor projektu ponechať v prirodzenom stave. Zaujímavé a účelné bolo spevnenie dna spomínanými drevenými výrezmi na zabezpečenie nízkej drsnosti dna a zvýšenie rýchlosti prietoku v zastavaných častiach doliny (v osadách Horný Jelenec, Valentová, Rybô). Za pozornosť určite stojí aj vybudovanie funkčného rybovodu a tiež citlivé prispôsobenie navrhnutých tvarov prietokových profilov terénnym podmienkam v úsekoch s pozdĺžnym spevnením kamennou dlažbou atď. Prof. Skatula nazýval hodnotu Qmax (Q100) „katastrofálne odtokové množstvo“ a vypočítal ju pomocou Lauterburgovho vzorca, ktorý zohľadňuje hodnotu maximálnej potenciálnej hodinovej zrážkovej intenzity (126 mm). Je pozoruhodné, že táto hodnota je veľmi blízka zaznamenaným prívalovým zrážkovým intenzitám, ktoré sa vyskytli v posledných rokoch v niektorých oblastiach Slovenska a vyvolali ničivé prívalové povodne. Okrem toho sme zistili, že výsledné hodnoty Qmax (Q100), ktoré vypočítal autor projektu a použil ich v súvislosti s návrhom kapacity prietokových profilov, sú veľmi podobné hodnotám týchto veličín vypočítaných najnovšími metódami.

Úprava rieky Belá a bystriny Račková (1938-1940)

Najrozsiahlejšou systematickou úpravou, ktorú navrhol prof. Skatula počas svojho pôsobenia na Slovensku, bola úprava rieky Belá a bystriny Račková v Západných Tatrách. Zásadným podnetom na vybudovanie tejto náročnej úpravy bola prívalová povodeň dňa 11. augusta 1929, kedy spadlo v tejto oblasti 83 mm zrážok v priebehu 3 hodín s mimoriadnymi povodňovými škodami vo viacerých obciach pozdĺž Belej a v meste Liptovský Hrádok. Autor po prieskume povodí, ktorý uskutočnil v roku 1930, konštatoval, že pred realizáciou úpravy koryta je nevyhnutné snažiť sa, aby bola „dosiahnutá rovnováha odtokových pomerov v povodiach“. Sme presvedčení, že autor tým myslel na vytvorenie vhodných melioračných vodozádržných opatrení v povodí, na ktoré by po ich realizácii nadväzovali opatrenia v korytách tokov. Projekt sa skladal z dvoch častí:

I. Hospodárske a technické opatrenia v povodiach Belá a Račková s predpokladaným nákladom 1 900 000 Kč,

II. Úprava rieky Belá (km 11,054 - 19,924) a bystriny Račková (km 0,115 – 7,758) s predpokladaným nákladom 9 900 000 Kč.

Projekt bol definitívne schválený v roku 1935 s rozpočtom 6 600 000 Kč. Dielo bolo vybudované v rokoch 1938 – 1940. Dôležitou súčasťou úpravy bystriny Račková je kamenná, 10 m vysoká prehrádzka v Úzkej doline pod sútokom bystrín Račková a Jamnícky potok. Stojí za zmienku, že pred postavením tejto prehrádzky bol vybudovaný a odskúšaný jej model v mierke 1:10, čo niektorí odborníci považujú za prvý modelový výskum v zahrádzaní bystrín na Slovensku. Komplexná a dôsledná rekonštrukcia spomínanej prehrádzky sa uskutočnila v roku 2019. Prehrádzka veľmi dobre plní od svojho vzniku konsolidačnú a retenčnú funkciu; slúži na zadržiavanie vysokých a povodňových vodných stavov a zachytávanie splavenín pochádzajúcich z horných častí povodia bystriny Račková a jej mohutného pravostranného prítoku Jamnícky potok. Celková plocha povodia k profilu prehrádzky je až 35,8 km2. Súčasťou pôvodnej úpravy bystriny Račková boli aj kamenné stupne rôznej výšky a kamenné pozdĺžne spevnenia svahov koryta. Dôležitou súčasťou tejto komplexnej úpravy boli zrubové usmerňovacie výhony, ktoré mali za úlohu smerovo stabilizovať tzv. blúdiace koryto, t. j. také, ktoré menilo svoj smer a tvar po každom vyššom prietoku. 

Prínos lesníkov v ochrane krajiny pred povodňami a vodnou eróziou

Všetky tri spomínané historické diela prof. Skatulu slúžia až do súčasnosti svojmu účelu. Patria medzi často navštevované študijné a exkurzné objekty pre študentov univerzít, domácich a zahraničných odborníkov, ale aj širokej verejnosti. Sú ukážkou významného prínosu činností lesníkov v ochrane krajiny pred povodňami a vodnou eróziou. Potvrdzujú skutočnosť, že aj technické melioračné opatrenia patria do systému komplexných opatrení na ochranu krajiny pred povodňami a eróziou a ak sú navrhnuté správne a realizované citlivo, viaceré z nich môžu byť využité aj v chránených územiach.

 

Prof. Ing. Matúš Jakubis, PhD.
Katedra lesnej ťažby, logistiky a meliorácií
Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene

Hlavné správy

Testovanie aplikačného programovacieho rozhrania k nariadeniu o odlesňovaní EUDR: Prepojenie informačných systémov na napĺňanie údajov vyhlásení náležitej starostlivosti s informačným systémom EÚ

Testovanie aplikačného programovacieho rozhrania k nariadeniu o odlesňovaní EUDR: Prepojenie informačných systémov…

Aktuálne

Európska komisia pripravuje k implementácii NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/1115 z 31. mája 2023 o sprístupnení určitých komodít a...

Prečítajte si viac
Polemika o početnosti medveďov na Slovensku: Na území Poľany napočítali poľovníci za jediný večer 500 medveďov

Polemika o početnosti medveďov na Slovensku: Na území Poľany napočítali poľovníci za…

Aktuálne

Odborníci v otázke počtu útokov medveďov nie sú jednotní a ich názory sa výrazne líšia. Všetci si však uvedomujú, že...

Prečítajte si viac
Pokles výroby drevených obalov v Nemecku: Výrobcovia očakávajú mierny vzostup na jeseň 2024

Pokles výroby drevených obalov v Nemecku: Výrobcovia očakávajú mierny vzostup na jeseň…

O čom sa píše

Tržby v odvetví výroby drevených obalov v Nemecku v roku 2023 výrazne klesli, uvádza Federálna asociácia drevených obalov, paliet, exportných...

Prečítajte si viac
Strieborná zberateľská eurominca v nominálnej hodnote 10 eur: Jozef Dekret Matejovie – 250. výročie narodenia

Strieborná zberateľská eurominca v nominálnej hodnote 10 eur: Jozef Dekret Matejovie –…

Aktuálne

Národná banka Slovenska začala 22. mája 2024 predávať striebornú zberateľskú euromincu v nominálnej hodnote 10 eur: Jozef Dekret Matejovie – 250. výročie narodenia...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora