Prihlásiť

Bez dreva to nepôjde

Rozhovor s prezidentom Zväzu spracovateľov dreva Slovenskej republiky Dr. Petrom Zemaníkom.

Vo svojej prezentácii na konferencii Financovanie 2022 LESY – DREVO ste štatisticky vyhodnotili 25 rokov existencie ZSD SR a zhodnotili ohrozenia a príležitosti drevospracujúceho sektoru. Niektoré čísla sú prekvapivo vysoké. Mohli by ste uviesť objemy spracovaného dreva a množstvo výrobkov, ktoré za štvrť storočia vyprodukoval lesnícko-drevársky sektor?

Chcel by som zdôrazniť, že vo Zväze spracovateľov dreva SR už dlhé roky – ak nie desaťročia – vnímame lesníkov a drevárov (spracovateľov dreva) ako jeden sektor, ktorý je „odsúdený“ na spoluprácu. A má to doživotne. Ani rôzne administratívne, kompetenčné, či nekompetentné zásahy do fungovania našich „rezortov“ nemôžu umelo rozdeliť pestovateľa a odberateľa jedného z produktov lesa a tým je strategická surovina – drevo. Viac-menej zo zvedavosti a kvôli kvalifikovanému odhadu som si dovolil pri príležitosti štvrťstoročia existencie ZSD SR, ktorý združuje výhradne podnikateľské subjekty, a ktoré nejakým spôsobom majú dočinenia so spracovaním dreva, jednoduchú štatistiku, ktorá by odzrkadľovala význam našich členských spoločností pre hospodárstvo i občanov Slovenska. S nemalou dávkou odvahy, ale aj sebavedomia, sa dá povedať, že za dvadsaťpäť rokov svojej existencie piliarske členské spoločnosti ZSD SR spracovali približne 12,5 miliónov m3 piliarskej guľatiny, nábytkári vyrobili nábytok za približne trištvrte miliardy EUR a zariadili – bez preháňania či prílišnej skromnosti – 400 hotelov či penziónov doma i v zahraničí. Do ZSD SR patria aj obchodníci so slovenským nábytkom a tí predali nábytok do 50 tisíc domácností na Slovensku. Dodávatelia technológií technologicky vybavili – trúfame si povedať – dve tisícky podnikateľských subjektov a naši drevostavbári postavili takmer 100 tisíc drevodomov, penziónov, chát či záhradných domčekov doma i v zahraničí a vyrobili okná i dvere do viac ako 50 tisíc budov. A to musím pre úplnosť povedať, že aj keď je nás dnes niečo vyše stodesať, ZSD SR zakladalo 16 piliarskych spoločností. Z nich jediná je počas celých 25 rokov existencie ešte stále v ZSD SR a je to píla ROVEN, s.r.o. z Hriňovej.

Uviedli ste aj počet ministrov dotknutých rezortov, ktorí sa za obdobie existencie ZSD SR vystriedali na svojich postoch. Treba uviesť, že za ten čas sa na poste prezidenta ZSD SR vystriedali len štyria. Čo z tohto faktu vyplýva?

Tento „výpočet“ vychádzal z jednoduchej úvahy, vlastne aritmetiky. Za 25 rokov sme na Slovensku mali 10 vlád a 7 premiérov a k tomu aj 5 prezidentov Slovenskej republiky. V spomínaných desiatich vládach pracovalo 14 ministrov pôdohospodárstva, resp. aj rozvoja vidieka, 20 ministrov hospodárstva a 16 ministrov životného prostredia. A to som si netrúfol porátať všetkých generálnych riaditeľov, ktorí sa vystriedali či už na ministerských úradoch v príslušných sekciách, alebo na stoličke riaditeľa štátnych lesov. Vo Zväze spracovateľov dreva sme si vystačili so 4 prezidentmi ZSD SR. Nechcem z toho robiť žiadne závažné odvodenia, je skôr úsmevné porovnanie pre tých, ktorí ešte nevedia, že politika je dosť napínavé a riskantné remeslo. Ale jedno je isté: každá zmena prináša znovu a znovu od začiatku komunikovať a presadzovať ciele a poslanie ZSD SR voči novým partnerom v politike či výkonnej moci. A ak je tých zmien príliš veľa, chuti do práce to človeku nedodá. Pritom nám ide stále o to isté: zlepšiť podnikateľské prostredie v našom sektore a dosiahnuť patričné postavenie a rešpekt lesnícko-drevárskeho sektora na Slovensku v očiach politiky, výkonnej moci i laickej verejnosti.

V súvislosti s energetickou krízou sa často hovorí o využití dreva na energetické účely, výrobu tepla a elektrickej energie spaľovaním biomasy, peliet alebo odpadu z drevárskej výroby. Aký je názor ZSD SR na tento spôsob zhodnocovania drevnej suroviny?

Aj tu máme jasný a niekoľkokrát deklarovaný postoj. Už pri prijímaní zákona o biomase sme tvrdili a tvrdíme stále, že spáliť by sa malo iba také drevo, ktoré sa už ďalej nedá chemicky alebo mechanicky spracovať. Všetky reči o tom, koľko dreva máme na energetické účely, koľko palivového dreva môžu naše lesy vyprodukovať, ako by sa mali občania samozásobiť smrdia tak trochu (alebo aj viac) populizmom a občas aj farizejstvom. Navyše, je viac ako známe, že sa obyvatelia (a nielen tí, ktorí sú už tradične desaťročia na palivové drevo odkázaní) v panike zásobili nie na dva, ale na štyri, desať rokov dopredu. Ak vezmeme do úvahy, že počas celého leta 2022 médiá „riešili“ otázku: Koľko palivového dreva vieme na Slovensku vyprodukovať, prečo je jeho cena taká vysoká a ako sa tvoria poradovníky na zásobovanie? – svedčí to o absolútnom nepochopení podstaty lesnícko-drevárskeho sektora. A ak k tomu pridáme aj tvrdenie envirorezortu, že aj v národných parkoch je prvoradou úlohou lesníkov produkcia palivového dreva pre občanov a až potom príde na rad zásobovanie priemyslu – je to choré. Nehovoriac o tom, že ministerstvo životného prostredia – pod tlakom okolností a krízy – zmenilo pôvodný zámer v Pláne obnovy a odolnosti SR podporovať znižovanie energetickej náročnosti budov na Slovensku a umožnilo aj podporu výmeny a inštalácie peletových kotlov pre domácnosti. Je logické, že ak podporujeme kúrenie peletami, tak aj pelety musia byť dostupné, čiže, musí ich byť dostatok na trhu za prijateľnú (alebo podporovanú) cenu. A ako dobre vieme, pelety sa vyrábajú predovšetkým z pilín, ktoré vznikajú ako druhotný produkt pri piliarskej výrobe. A ak budeme „bezzásah“ v národných parkoch neúmerne zvyšovať na viac ako 50 % celkovej plochy a zároveň znižovať ťažbu surového dreva na Slovensku (lebo sme pápežskejší ako pápež), tak sa bude dreva aj menej píliť – ergo – bude nielen menej stavebného reziva a iných výrobkov na báze dreva, ale aj menej pilín. Mám pokračovať ďalej? Je to – možno – priamočiara a veľmi striktná kauzalita, ale, ako sa hovorí: na hrubé vrece, hrubá záplata. Aj keď „palivové drevo“ nie je hlavný predmet záujmu podnikania piliarskych spoločností ZSD SR. Tie sa boria s oveľa zásadnejším problémom – a to je zohnať dostatok guľatiny za prijateľnú a férovú na svoje podnikanie.

Aký produkt je z pohľadu pridanej hodnoty najlepšie zhodnotením drevnej suroviny? Sú to husle „stradivárky“ alebo desaťposchodový drevodom?

„Stradivárky“ sú bezpochyby ušľachtilý produkt z ušľachtilého dreva. Nehovoriac o tom, že na výrobu „stradivárok“ sa používajú vybrané a vzácne sortimenty dreva. Ale, povedzme si, koľko „stradivárok“ sme schopní na Slovensku vyprodukovať? A sú všetky „stradivárky“ také kvalitné, že sa o ne trhajú klienti aj v zahraničí? A to tvrdím, že zvuk „stradivárok“ považujem za dokonalý a ticho závidím, vlastne – obdivujem – všetkých, čo na nich dokážu ľúbezné tóny vykúzliť. Na druhej strane, o desaťposchodových drevodomoch môžeme na Slovensku, zatiaľ snívať, aj keď sa drevostavby aj u nás stávajú čím ďalej, tým viac populárnymi. Je to aj zásluhou členských spoločností ZSD SR, ktoré ich nielen stavajú, ale robia okolo nich aj záslužnú PR a marketingovú prácu. Podarilo sa nám, napríklad, zmeniť technickú normu, ktorá už umožňuje, aby sme aj na Slovensku mohli stavať drevostavby do výšky štyroch a za istých okolností až piatich podlaží. A keď si uvedomíme, v koľkých a ktorých častiach (nielen drevodomu) sa používa na konštrukciu drevo, jednoznačne mi vychádza, že drevostavba je produktom, v ktorom sa do najvyššej miery zhodnocuje strategická surovina – drevo. A to nehovorím o výhodách pre životné prostredie. Ako nízka uhlíková stopa, ekologická úsporná prevádzka budovy, viazanie CO2 a podobne. Žiaľ, politika si dostatočne neuvedomuje, že potenciál drevodomov na Slovensku v sebe neskrýva len výstavbu rodinných domov, ale že už aj u nás máme príklady skvelých architektonických a projektových riešení priemyselných hál, škôl, administratívnych budov, športovísk, aquaparkov a podobných rekreačných zariadení na báze konštrukcií z dreva. Verím, že nie je ďaleko čas, keď na Slovensku vzniknú prvé obytné komplexy, kde budú stáť nájomné byty z dreva. Ako v Rakúsku, Nemecku, Fínsku, Švédsku a iných vyspelých „drevených“ krajinách.

V nedávnej minulosti niektorí politici deklarovali zámer vyhlásiť drevo za strategickú surovinu a zakázať jej export. Asi si neuvedomujú, že Slovensko je súčasťou Schengenského priestoru, ktorý garantuje voľný pohyb osôb, tovaru a kapitálu. Je to z ich strany populizmus alebo snaha ochrániť naše zdroje obnoviteľných surovín? Ako to vnímate Vy?

Tie dve veci treba vnímať oddelene. Drevo je nepochybne našou jedinou obnoviteľnou strategickou surovinou (ak neberieme do úvahy vodu) a podľa toho by sme sa k nej mali aj správať. Prinajmenšom by sme ju nemali ako surovinu vyvážať – to robia len „banánové republiky“. To slovné spojenie začali politici vnímať a čiastočne aj používať až potom, keď sme ho v ZSD SR neustále pripomínali už viac ako desať rokov. Na druhej strane, používajú a vnímajú ho, žiaľ, väčšinou iba vtedy, keď sa z dreva dá urobiť politikum, t.j., keď im ide o hlasy voličov. Inak drevo, spravidla, vnímajú buď ako dobrý biznis – viď niektorí ministri hospodárstva a životného prostredia akože nevlastniaci firmy na obchod s drevom a jeho spracovanie – alebo ako prostriedok na populistické čičíkanie obyvateľov o ochrane lesa a produkcii palivového dreva. Vláda SR by vskutku mala reálne deklarovať drevo ako strategickú surovinu a podľa toho nastaviť aj hospodársku politiku na jej pestovanie, ťažbu a spracovanie. Nuž a zakázať export v rámci EÚ naozaj nie je celkom možné, ale dá sa pracovať na tom, aby sme ho aspoň sťažili či obmedzili. Prečo, napríklad štátne lesy v Rakúsku, nevyvezú zo svojej krajiny ani meter kubický nespracovaného dreva? Prečo sa okolité krajiny tak veľmi zaujímajú o guľatinu zo slovenských lesov? Asi preto, lebo je to pre nich stále ekonomicky výhodné.

Národná stratégia environmentálnej politiky Zelenšie Slovensko 2030 deklarovala zámer prehodnocovať rozsah chránených území. Zatiaľ sa však nič také neudialo, naopak, v súvislosti s takzvanou transformáciou národných parkov sme svedkami rozširovania území s obmedzeniami hospodárskych aktivít, s čím súvisí zrejme trvalý pokles disponibilných zdrojov drevnej suroviny. Hovorí sa o objeme 350 000 m3. Ako to hodnotia Vaši členovia?

Podľa relevantných údajov z Národného lesníckeho centra vo Zvolene sú odhady v konečnej fáze ďaleko hrozivejšie. V prijatej Envirostratégii (Vláda SR – 2018) ŠOP počíta s útlmom ťažby do roku 2025 o 50 % a do roku 2030 až o 75 % celkového objemu v chránených územiach. Celkovo sa to týka cca 700 tis. m3 guľatiny, z čoho je cca 80 % ihličnatej (t.j. cca 500 tis m3) – teda tej najžiadanejšej, o ktorú príde drevospracujúci priemysel ako celok, teda nielen strední a regionálni spracovatelia. Ako to môžu hodnotiť naši členovia? To ste mysleli – zrejme – ako „básnickú otázku“? Čo je, však, na celej tej veci najsmutnejšie, je fakt, že týmito číslami disponuje dozaista aj MŽP, no nechce ich brať na vedomie, a už vôbec nie, zverejniť, resp. pristať na odbornú diskusiu o tom koľko je celé územie Slovenska schopné prijať ako územie s najvyšším stupňom ochrany. Bagatelizácia dopadov na fungovanie perspektívneho a ekologického priemyselného odvetvia je do očí bijúca. Nálepkovanie spracovateľov dreva, že sú „drevožrúti“ či „drevobaróni“ len prehlbuje animozitu a nevraživosť, polarizuje už aj tak dosť polarizovanú spoločnosť a zasieva ešte hlbšie nepochopenie medzi obyvateľov miest a vidieka. Je viac ako smutné, počúvať na jednej strane pseudoargumenty, že potrebujeme chrániť čoraz väčšie územia čoraz prísnejšími nariadeniami a nahrádzať hospodárenie trvalo udržateľným spôsobom tzv. mäkkým turizmom a na druhej strane sa tváriť, že drevo nepotrebujeme, veď si ho dovezieme zo zahraničia. Ja sa pýtam, na čom budeme sedieť, spať, aké podlahy chceme mať v domoch, bytoch, prečo si takmer každý piaty Slovák chce postaviť drevodom...atď. Nie sme tak trochu pokryteckí? Čísla zo Zelenej správy, ktorú schvaľuje Vláda SR a predkladá NR SR hovoria, že na Slovensku od roku 2018 kontinuálne klesá ťažba surového dreva. Z celkového objemu cca 10 miliónov m3 dreva v roku 2018 sme v roku 2022 klesli na 7,6 m3 ihličnatého a listnatého dreva spolu. Pritom ročný prírastok sa stabilne drží na úrovni 11 až 12 mil. m3 dreva na celom území Slovenska. Znamená to, že ročná ťažba sa pohybuje v súčasnosti na úrovni nižšej než 76 % prírastku. Vo vyspelých európskych krajinách, v ktorých drevospracujúci priemysel hrá dôležitú úlohu, je to až 80 – 85 % prírastku. Sme taká bohatá krajina, že si môžeme dovoliť takéto plytvanie so zdrojmi?

V poslednom období sa často hovorí o spoločenskej objednávke vo vzťahu k lesom. Ekoaktivisti presviedčajú verejnosť, že to najlepšie, čo môžeme pre prírodu urobiť, je vôbec do nej nezasahovať. S takouto víziou nachádzajú porozumenie najmä u mestskej populácie, ktorej značná časť žije bez kontaktu s prírodou. Vidiecke obyvateľstvo to vníma trochu inak, vníma prírodu nielen ako priestor pre príležitostnú rekreáciu, ale aj ako pracovnú príležitosť alebo zdroj obnoviteľných surovín. Obe tieto skupiny si však uplatňujú spoločenskú objednávku na výrobky z dreva. Nie je chybou lesníkov a drevárov, že nespájajú v mediálnom priestore svoje sily a nevysvetľujú verejnosti dostatočne jasne a zrozumiteľne potrebu trvalo udržateľného hospodárenia v lese?

Áno, práve to som mal na mysli, keď som hovoril o hlbokom nepochopení podstaty lesnícko-drevárskeho sektora a o fungovaní drevospracujúceho priemyslu. Každý z nás sa denne stretáva s výsledkom práce lesníkov i drevárov. Len si to neuvedomujeme. Tí, ktorí tú prácu a jej produkty poznáme to berieme „ako samozrejmosť“ a tí, ktorí o nej nemajú ani potuchy sa to (možno) nemajú kde dozvedieť. Skúsme im to spoločnými silami vysvetľovať, azda pochopia. Aj v Rakúsku trval proces práce s verejnosťou desaťročia, no výsledky sú viditeľné takmer na každom kroku. Platforma proHolz spojila sily lesníkov a spracovateľov dreva v prospech propagácie skvelých vlastností drevených produktov a dnes nielenže podporuje pestovanie lesa a spracovanie dreva, ale má aj vedecko-výskumnú časť, vzdelávaciu časť svojej práce, podporuje študentov, architektov, projektantov, ktorí pracujú s ušľachtilým materiálom, ktorým drevo je. Dnes majú skvelé heslo, ktoré vystihuje podstatu celého reťazca a procesov v ňom a oslovuje konečného spotrebiteľa: „Drevo je geniálne.“ A viac netreba dodať.

Zväz spracovateľov dreva Slovenskej republiky si v roku 2022 pripomenul svoje štvrťstoročné jubileum. Každé výročie je dôvod na bilanciu, ale aj na pohľad do budúcnosti. Aká je Vaša vízia ďalšieho napredovania Vašej organizácie a celého lesnícko-drevárskeho sektoru?

Veľmi by som si želal, aby sa celý lesnícko-drevársky sektor aktivizoval k vyšším obrátkam práce s verejnosťou. Máme na čom stavať. Veď nielen časopisy, spoločné kampane (Viac lesa / dreva do života), práca s mládežou, ale aj príprava koncepčných strategických dokumentov (napr. aj Národný program využitia potenciálu dreva – z ktorého síce okrem množstva popísaného papiera takmer nič nebolo), alebo inovačných stratégií pre rozvoj ľudských zdrojov, práca so strednými školami, nábor na základných školách – to všetko sú témy, v ktorých už máme isté spoločné skúsenosti. Poďme ich rozvíjať ďalej, poučme sa z chýb a prestaňme sa hrať každý na vlastnom piesočku. Lesníci a drevári sú „odsúdení“ na spoluprácu. A majú to na doživotie! ZSD SR sa vždy bude snažiť o zlepšovanie podnikateľského prostredia pre všetky firmy v DSP. A k tomu patrí aj riešenie úloh a tém, ktoré som naznačil v predchádzajúcich riadkoch. Na našom valnom zhromaždení sme len potvrdili, že témy a konštatovania, na ktorých sme sa zhodli za 25 rokov fungovania sa až tak veľmi nezmenili, len prostredie okolo nás menej citlivo vníma naše požiadavky a oprávnené volanie po emancipácii v spoločnosti. Musíme si uvedomiť – a to je našou témou do budúcna – že aj na Slovensku platí: Bez dreva to nepôjde! Ak chcem niečo naozaj urobiť pre zlepšenie klímy a životného prostredia, musíme presvedčiť ľudí, aby používali viac dreva. Nech to znie akokoľvek nelogicky. Používaním dreva, predlžovaním jeho životného cyklu, jeho viacnásobným využitím, recykláciou atď. zabránime tomu, aby sa do ovzdušia dostal skleníkový plyn CO2, ktorý v sebe drevo, aj vo výrobkoch z neho, viaže. Sú o tom vedecké traktáty, knihy, štúdie, overené skúsenosti. Naučme ľudí, aby ich počúvali, aby sa nedívali na strom len ako na producenta kyslíka. Aby si uvedomovali, že aj strom má svoju zrelosť, životnosť, a že z neho môže byť množstvo užitočných produktov, v ktorých ten strom bude žiť naďalej.

Ďakujem za rozhovor.

Peter Gogola

Hlavné správy

Ako postupovať pri zrážkach s poľovnou zverou? Praktická príručka je na svete

Ako postupovať pri zrážkach s poľovnou zverou? Praktická príručka je na svete

Aktuálne

Príručka Ako postupovať pri zrážkach s poľovnou zverou, ktorú vydala Slovenská poľovnícka komora, bude čoskoro bezplatne dostupná aj v tlačenej...

Prečítajte si viac
Názor: Keď si „demokrati“ príjmu zákon, ktorý sami nedodržiavajú...

Názor: Keď si „demokrati“ príjmu zákon, ktorý sami nedodržiavajú...

Aktuálne

...aj tak by sa dal nazvať proces, ktorého sme svedkami v súčasnosti na Slovensku. Trochu retrospektívy kvôli oživeniu pamäti. Bežal hektický...

Prečítajte si viac
Envirorezort predstavil v návrhu klimatického zákona nástroje dobrovoľnej motivácie: Žaloby a sankcie

Envirorezort predstavil v návrhu klimatického zákona nástroje dobrovoľnej motivácie: Žaloby a sankcie

Aktuálne

Ministerstvo životného prostredia SR predstavilo prvý slovenský klimatický zákon. Návrh počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so...

Prečítajte si viac
PPA upozorňuje na praktiky pochybných „vybavovačov“: Žiadnu zo svojich činností nerealizuje cez tretie osoby

PPA upozorňuje na praktiky pochybných „vybavovačov“: Žiadnu zo svojich činností nerealizuje cez…

Aktuálne

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) upozorňuje, že pre úspešné získanie dotácie alebo podpory, nie potrebné reagovať na ponuky osôb alebo firiem...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora