TÝŽDŇOVKA: Odborníci spätí s Tatrami o hazarde s lesmi, ktorý nemá obdobu. Varovania pred ničivými následkami premnoženia podkôrneho hmyzu boli oprávnené
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
O dva týždne uplynie desať rokov od stretnutia členov Združenia lesníkov a ochrancov prírody Tatier a bývalých pracovníkov Správy TANAP-u, po reorganizácii od roku 1995 Štátnych lesov TANAP-u. 19. januára 2015 v Tatranskej Lomnici formulovali vyhlásenie, v ktorom sa dištancovali od postojov a postupov, ktoré sa (citujem z textu) „priamo odzrkadľujú v žalostnom stave tatranských lesov najmä v 5. stupni ochrany.“
„Napriek rozporom, či nelogickosti v platnom zákonodarstve (v oblasti lesov a ochrany prírody a krajiny) nie je možné, aby štátni úradníci pripustili vznik škôd, či vznik kalamitnej situácie, keď v platnej legislatívne sú inštitúty, aplikáciou ktorých možno zabrániť alebo aspoň znížiť ich rozsah.
Pozitívne výsledky z uplatňovania týchto spôsobov sú dlhodobo známe. Naposledy z rokov 1995 – 1996 z oblasti Tatranskej Javoriny, kde bola obnovená funkčnosť lesných ekosystémov.
V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že verejnosť, ale aj niektoré štátne orgány v značnej miere podľahli falošnej ilúzii tzv. pasívnej ochrany (samovoľný, spontánny vývoj) v lesoch, ktorá je výplodom „krajného“ environmentalizmu. Významný podiel na tejto neutešenej situácii majú aj niektoré masmédiá, ktoré ju bez overenia prezentovali.
Vývoj dokazuje, že varovania lesníkov pred ničivými následkami kalamitného premnoženia podkôrneho hmyzu boli oprávnené. Len za obdobie rokov 2006 – 2014 podkôrny hmyz zničil živé zelené stromy na výmere, rovnajúcej sa ploche vetrovej kalamity z novembra 2004.
Vznikli a naďalej na území TANAP-u pribúdajú veľkoplošné cintoríny odumretého a umierajúceho lesa aj v tých najcennejších pralesovitých častiach smrečín s napadnutou a odumierajúcou 200 – 700 ročnou limbou,“ napísali odborníci vo vyhlásení z januára 2015.
V jeho texte ďalej poukázali na to, že orgány štátnej správy životného prostredia z celkového objemu padnutej vetrovej kalamity nepovolili spracovať zhruba 8 percent a 21 percent prikázali ponechať vo forme biomasy, umožnili miliardám premnožených podkôrnikov napadnúť zostávajúce, ešte stále zelené časti stojacích lesov.
„Tento ničivý proces naďalej pokračuje, čo vyvracia predchádzajúce tvrdenia ochrany prírody, že podkôrniková kalamita prirodzene skončí do dvoch až troch rokov, že v oblasti Tichej doliny sa podkôrny hmyz nikdy premnožiť nemôže, atď. Opak je pravdou! Tento hazard s lesmi na Slovensku nemá obdobu. Extrémny environmentalizmus dostal zelenú pred odbornými lesnícko-ochranárskymi opatreniami,“ uviedli autori vyhlásenia.
V jeho závere okrem iného vyzvali prezidenta, národnú radu a vládu, aby v rámci svojich kompetencií rázne prispeli k náprave legislatívy, ktorá by zamedzila ďalšej totálnej deštrukcii lesov na Slovensku a mimovládne organizácie, ktoré akýmkoľvek spôsobom zasahujú do lesníctva a ochrany prírody, aby prehodnotili svoje postoje a zastavili dehonestáciu slovenského lesníctva, ktoré má dlhodobé poznatky a skúsenosti, ale aj praxou preukázané výsledky pri ochrane lesa.
Od tohto stretnutia, vyhlásenia a výzvy uplynie o pár dní desať rokov. Stačí sa ísť pozrieť napríklad do spomenutej Tichej doliny a každý pochopí, že sa počas dekády nič nezmenilo. Ďalšie a ďalšie materské porasty vysokohorských a horských smrečín, ponechané napospas podkôrnemu a drevokaznému hmyzu, chradnú a odumierajú. A odborníkov z radov lesníkov, vlastníkov lesov a zástancov aktívnej ochrany prírody pri pohľade na ne naďalej trápi veľká bezmocnosť...
Jozef Marko