Ako zamedziť nelegálnej ťažbe?

Zhovárame sas Ing. Jaroslavom Regecom generálnym tajomníkom služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

V médiách sa objavujú informácie o podozreniach z nelegálneho obchodu s drevom. Verejnosť sa oprávnene pýta, kedy štát zakročí? Nedávno ministerstvo pripravilo zákon o dreve. Dokáže tvrdo zakročiť proti každému, ako sľubuje ministerka Matečná, kto by sa chcel obohacovať na nelegálne získanom dreve? Kto všetko sa na novom zákone podieľal a aká je jeho základná filozofia?

Už s nástupom do mojej funkcie som videl prioritu v tom, aby sme na Slovensku mali vytvorenú právnu normu na zamedzenie nelegálnej ťažby ako aj na zamedzenie obchodu s drevom pochádzajúceho ťažby. Aj napriek našej súčasnej legislatíve v oblasti lesov a životného prostredia totiž verejnosť stále poukazuje na nedostatočnú kontrolu ťažieb a prepravy dreva. Vychádzal som samozrejme aj z toho, že už v roku 2010 vydali Európsky parlament a Rada Európskej únie nariadenie č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva, jednoduchšie povedané „nariadenie o dreve“. Jeho účelom je zabezpečiť, aby sa v Európskej únii ťažilo a obchodovalo iba s drevom, ktoré preukázateľne pochádza z legálne vykonanej ťažby. Práve zákon o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva bude platformou, na základe ktorej budú môcť súčasné orgány štátnej správy lesného hospodárstva, ale najmä novozriadená Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia vykonávať v lesoch, ako aj mimo lesných pozemkov, kontroly nielen legálnosti ťažieb, ale aj uvádzania dreva na trh a kontroly obchodníkov s drevom a výrobkami s drevom. Pre čitateľov možno bude zaujímavá aj informácia o tom, že pôvodne bol do Legislatívnej rady vlády SR predložený návrh zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na trh aj s tým, že názov obsahoval v zátvorke aj skrátený tvar „zákon o dreve“, avšak od tejto časti názvu sme boli po zásadnej námietke nútení odstúpiť. Uvádzam to preto, lebo nepochybujem o tom, že práve tento skrátený názov sa bude v súvislosti s jeho pomenovaním nepochybne používať.

Čo sa týka autorov, ktorí sa na návrhu nového zákona podieľali, boli to, samozrejme, zamestnanci sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva, spolu s ich kolegami zo sekcie legislatívy.

Podľa vášho vyjadrenia, drevo, jeho dovoz a výrobky z neho budú pod dozorom nového kontrolného orgánu – Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie so sídlom vo Zvolene. Aké budú právomoci a kompetencie tejto inšpekcie?

Z hľadiska kompetencií Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie táto bude vykonávať najmä štátny dozor nad hospodárskymi subjektmi, obchodníkmi a prepravcami, ukladať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, rozhodovať o priestupkoch a iných správnych deliktoch, vykonávať bezodplatne poradenskú činnosť pri uvádzaní dreva na vnútorný trh a systémov náležitej starostlivosti, spolupracovať pri poskytovaní a kontrole prostriedkov z verejných zdrojov, ako aj spolupracovať s ostatnými orgánmi verejnej správy, orgánmi policajného zboru, poskytovať súčinnosť colným orgánom a iným orgánom štátnej správy pri pochybnostiach o druhu, množstve a pôvode dreva a výrobkov z dreva.

Aké doklady bude inšpekcia vyžadovať?

Toto je veľmi špecifická otázka, na ktorú tu môžem odpovedať skutočne iba rámcovo v tom zmysle, že túto problematiku, samozrejme, upravuje samotný zákon o dreve, avšak netreba zabúdať, že v zásade túto problematiku upravuje samotné nariadenie o dreve, kde sa v článku 10 ods. 3 uvádza, že kontroly môžu zahŕňať previerku dokumentácie a záznamov, ktoré preukazujú riadne fungovanie systému náležitej starostlivosti a s ním spojených prístupov. Ak by som uviedol príklad z Českej republiky, ich zákon o dreve neuvádza napríklad žiadne konkrétne doklady, ktorými je povinný kontrolovaný subjekt sa preukázať, pričom pri kontrolách sa vyžadujú príslušné doklady preukazujúce legálny pôvod dreva priamo na základe nariadenia.

Za osobitnú zmienku však stoja prepravcovia dreva, pre ktorých povinný obsah príslušného dokladu je uvedený priamo v zákone.

Aké sankcie hrozia pri porušení zákona?

Nariadenie samotné uvádza, že prijaté sankcie musia byť „primerané a odradzujúce“ a ako druhy sankcií uvádza peňažné pokuty, zadržanie, zhabanie a prepadnutie dreva a zákaz obchodovania s drevom a výrobkami z dreva. Tieto druhy sankcií sú obsahom aj návrhu zákona. Prirodzene, pamätali sme aj na možnosť orgánov štátnej správy na ukladanie príslušných opatrení na zjednanie nápravy.

Čo sa týka výšky pokút v návrhu zákona o dreve, tieto sú nastavené do výšky 10 tisíc eur u fyzickej osoby a 200 tisíc eur u právnickej osoby.

Pravdou je, že takéto naradenie malo byť v platnosti už od marca 2013. Čo bolo príčinou, že na implementáciu nariadenia sme čakali tak dlho?

Príčin bolo pochopiteľne viac. Keď som si situáciu bližšie analyzoval, dospel som k názoru, že hlavnou príčinou bolo to, že sme sa dlhú dobu spoliehali na to, že naše vnútroštátne právne predpisy pokrývajú celú oblasť nariadenia o dreve a tak vlastne nie je čo riešiť. Veď čo sa týka domácich hospodárskych subjektov, problematiku obhospodarovania lesov upravuje zákon o lesoch, výrub stromov mimo lesa rieši zákon o ochrane prírody a krajiny, dovoz dreva rieši colný zákon. V tomto smere sme však opomenuli to, že nariadenie o dreve zaviedlo ako nové povinnosti preukazovať legálnosť uvádzania dreva na trh, viesť systém náležitej starostlivosti, zaviesť kontroly obchodníkov s drevom a výrobkami z dreva, určiť pokuty a orgány štátnej správy zodpovedné za kontroly a ukladanie sankcií. A potom tu zohral svoju dôležitú úlohu všadeprítomný faktor „peniaze až na prvom mieste“, ktorý sa prejavoval v potrebe získania finančných prostriedkov pre zamestnancov na výkon štátnych dozorov, poradenskej činnosti a ostatných činností, ktoré vyplývajú priamo z nariadenia o dreve. Ďalej sa faktor času negatívne prejavil pri samotnom legislatívnom procese, keď sa nám napriek našej maximálnej snahe nepodarilo proces urýchliť, aj keď musím konštatovať, že rokovania s dotknutými rezortmi prebiehali skutočne veľmi korektne.

Od Európskej únie nám hrozila pokuta vyše sto miliónov eur. Novým zákonom sa jej takto vyhneme? A na základe čoho určuje Európsky súdny dvor výšku pokuty?

Žiaľ, čo sa týka pokuty, táto nám nielen hrozila, ale aj stále hrozí. V tomto smere nám nezostáva nič iné než veriť, že Európska komisia ocení našu snahu zákon prijať čo najskôr.

Spôsob výpočtu sankcií zo strany Európskeho súdneho dvoru je pomerne zložitý, zásadne však existujú dva druhy výpočtu. Jeden sa zakladá na tom, že členský štát dostane jednorazovú pokutu, druhý spôsob je pokuta vypočítaná podľa počtu dní, za ktoré nebolo príslušné nariadenie Európskej únie implementované. Pri výpočte výšky pokuty môžu, ale aj nemusia byť zohľadnené aj ďalšie faktory, ako sú dôležitosť príslušného predpisu a jeho ustanovení a platobná schopnosť tej ktorej členskej krajiny. Vzhľadom k tomu, že nariadenie o dreve nemáme implementované príslušným zákonom prakticky už piaty rok, skutočne nám hrozí pokuta vo výške nad 100 miliónov eur.