LESOVANIE: Ochranársky motivované normy spred storočia, kvalifikované a účinné riešenia pripravené v spolupráci s poľovníkmi
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Autorský kolektív na čele s Ladislavom Molnárom a Štefanom Terenom napísal publikáciu NAŠE POĽOVNÍCTVO, ktorú vydalo vydavateľstvo Obzor Bratislava v roku 1984. O fungujúcej spolupráci poľovníkov a ochrancov prírody publikovali konkrétne fakty v kapitole nazvanej Od lovu k právnej úprave poľovníctva.
„Z najpozoruhodnejších úprav a výnosov Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska treba spomenúť najmä niekoľko ochranársky motivovaných noriem. Svedčia o zanietení nových predstaviteľov moci na Slovensku zachovať vzácnu, vojnou a vojnovými pomermi narušenú a ohrozenú poľovnú faunu.
A treba uviesť, že ak išlo o ochranu nášho živého prírodného bohatstva, vychádzali hŕstke zanietených poľovníkov vždy v ústrety a hľadali s nimi kvalifikované a účinné riešenie. Vari najlepším dôkazom tejto spolupráce je, že Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska už 21. októbra 1920 schválilo stanovy Loveckého ochranného spolku v Bratislave a už 23. mája 1922 pod číslom 1422 adm. V/1922 ustanovilo Lovecký ochranný spolok za odborného zástupcu pri stíhaní poľovných priestupkov.
Niektorými ochranársky zameranými nariadeniami, vydávanými zvyčajne v spolupráci so spomenutou prvou poľovníckou organizáciou na Slovensku, ministerstvo doslova predišlo dobu. Vtedy, keď o utvorení Tatranského národného parku ešte nik neuvažoval, vydal napríklad minister s plnou mocou pre správu Slovenska už 23. marca 1923 nariadenie čís. 3318-adm. V/1923 o zákaze odstrelu kamzíkov.
Aby kamzíčia zver vo Vysokých Tatrách načisto nevyhynula, utvorilo sa tam v dohode s ministerstvom školstva a národnej osvety a s ministerstvom poľnohospodárstva niekoľko územnostných rezervácií, v ktorých má byť kamzíčia zver ako zver pamiatková, chránená pred vykynožením aj pre budúce generácie.
Vo Vysokých Tatrách boli stanovené a presne ohraničené dve kamzíčie rezervácie – jedna v oblasti Kriváňa a druhá v oblasti Popradského plesa. Tretiu vyhlásili v Belianskych Tatrách na území Javoriny. Súčasne na desať rokov zakázali odstrel kamzíkov na celom území Vysokých Tatier až do 31. decembra 1934.
Podobne významným bolo aj nariadenie ministra s plnou mocou pre správu Slovenska z 13. novembra 1926 o ochrane dropov na Žitnom ostrove, ktorým sa zakázal odstrel dropa veľkého ako predstaviteľa vzácnej slovenskej fauny na celom území Žitného ostrova na päť rokov, t. j. do 31. decembra 1931.
Aké predvídavé opatrenia na ochranu našej vzácnej fauny to boli, najlepšie dokazuje skutočnosť, že štatistiky ukazujú práve v poslednom čase prudký pokles vzácnej kamzíčej zveri nielen na území TANAP-u a dropa veľkého na Žitnom ostrove, ale v celej Európe.
Z obdobia, keď právomoc vydávať na Slovensku podrobnejšie úpravy vo veciach poľovníckych prešla na Krajinský úrad a na krajinského prezidenta v Bratislave, treba osobitne spomenúť najmä nariadenie krajinského prezidenta z roku 1932 o celoročnej ochrane medveďa hnedého.
Toto pozoruhodné a dôležité nariadenie o ochrane našej najväčšej vzácnej šelmy bolo výsledkom niekoľkoročného úsilia ochranárov a slovenskej poľovníckej organizácie. Prišlo doslova v poslednej chvíli, keď sa stavy tejto vzácnej a do tých čias za škodlivú vyhlásenej šelmy odhadovali iba na 18 – 20 jedincov,“ napísali autori publikácie NAŠE POĽOVNÍCTVO.
Jozef Marko