Ako je to vlastne s národnými parkami?

Ing. Ľuboslav Mika, vedúci Odboru životného prostredia, LESY SR, š.p. Banská Bystrica

Určite netreba nikomu pripomínať, že máme na Slovensku 9 národných parkov (názvy, výmery a roky vyhlásenia sú uvedené v tabuľke č. 1 – zdroj ŠOP SR). Všetky tieto národné parky vznikli za socializmu, teda doby, kedy sa pozemky a lesy, prípadne nelesné kultúry považovali za verejné vlastníctvo. Touto filozofiou a na základe nej vznikali národné parky, ktorých hlavnou funkciou bolo plnenie širokospektrálnych funkcií pre občanov. Vzhľadom na preurbanizovanosť a plošné využívanie jedinej obnoviteľnej suroviny Slovenska, nebolo možné takto výmerou veľkoryso navrhnuté národné parky vyhlásiť bez toho, aby v nich neboli sídla, dediny a dokonca aj mestá. Aby sa nezastavil život v týchto regiónoch, boli účelovo stanovené obmedzenia a zákazy, ktoré majú regulovať všetku ľudskú činnosť, ktorá by mohla ohroziť plnenie funkcií, pre ktoré boli zriadené. V čase, kedy sa vyhlasovali národné parky na Slovensku, neexistovala žiadna kategorizácia IUCN, na ktorú sa dnes ochranári odvolávajú. Prvá oficiálna kategorizácia IUCN bola zverejnená v roku 1978, to je v čase, keď všetky NP (vyjmúc NP Poloniny) boli už vyhlásené. NP, ktoré sa vyhlasujú podľa kategorizácie IUCN kategórie II. – t. j. národné parky majú úplne iné postupy vyhlasovania, ako to bolo u nás. Ak by sme NP vyhlasovali podľa IUCN kategorizácie, určite by vyzerali ináč.

Do roku 2002, t. j. do doby nadobudnutia účinnosti Zákona o ochrane prírody č. 543 sa vykonával osobitný manažment realizovaný aktívnou ochranou, ktorou sa mala zabezpečiť ochrana plnenia všetkých funkcií, ktoré národný park poskytoval. Okrem iného sa v prípade vzniku mimoriadnej udalosti museli okamžite sanovať dôsledky rôznych živelných prírodných udalostí, a to aj v územiach s 5. (teda najprísnejším) stupňom ochrany.

Po roku 2002 sa začal zákonom prísne regulovať aktívny manažment v 5. stupni ochrany prírody. Spočiatku štátna správa životného prostredia v niektorých ojedinelých prípadoch umožnila sanovať aspoň časť kalamity. Dnes sa dávajú výnimky už iba na prípadné uvoľnenie turistických chodníkov.

A tak sa stalo, že povinnosti (okamžité spracovanie kalamity) dovtedy prísne sledované a sankcionované, sa v územiach s 5. stupňom ochrany prírody nesmeli realizovať. Mimochodom, na Slovensku máme 1092 maloplošných chránených území, z ktorých cca 2/3 sú vyhlásené v 5. stupni ochrany.

Inšpiratívnym hnacím motorom ochranárskej filozofie na zmenu prístupu bol čiastočne prevzatý model NP Bavorský les. Preto čiastočne, lebo bola prevzatá iba jednoduchšia časť systému, ktorá si nevyžaduje „žiadne odborné“, technické, ale hlavne finančné nároky (vyjmúc ujmu za znemožnené využívanie pozemkov v prípade neštátnych subjektov). Touto „jednoduchšou časťou“ je vyčlenenie územia, v ktorom sa „robí nič“. Tá druhá, dôležitejšia, odborne, technicky a finančne náročnejšia časť nebola aplikovaná. Touto podstatnou časťou, ktorú mali v nemeckom Bavorskom lese vyriešenú a plnohodnotne zabezpečenú ešte pred vyhlásením bezzásahového územia, bola a je dôsledná ochrana okolitých území pred šíriacim sa škodlivým činiteľom z vlastného bezzásahového územia, ako aj tlmenie prípadných negatívnych (hlavne antropogénnych) vplyvov z okolia do vlastného bezzásahového územia. Opatrenia sa vykonávajú dôslednou sanačnou ťažbou v dostatočne širokom ochrannom pásme (spravidla 800 – 1300 m). Aby sme neboli neobjektívni, aj v našej legislatíve je uvedená povinnosť ŠOP SR vykonať opatrenia v ochrannom pásme (max. však do 100 m) v prípade, ak orgán štátnej správy ŽP neumožní spracovať kalamitu v území s 5. stupňom ochrany. Tento systém je však nepružný, neoperatívny a navyše absolútne nepostačujúci, čo sa týka rozsahu ochranného pásma. ŠOP SR spravidla len následne preplatí časť finančných prostriedkov (ak preplatí) reálne vynaložených na realizáciu ochranných opatrení. Zvyšok opatrení, vykonávaných v plnej šírke reálne potrebných opatrení, znáša užívateľ z vlastných nákladov.

Práve tu tkvie podstata enormného rozšírenia škodcov do väčšiny smrekových lesov na Slovensku. Situácia je taká dramatická, že pri najväčšom úsilí a pri využití všetkých disponibilných prostriedkov užívateľov pozemkov (vyjmúc chémiu) dnes už nie sme schopní efektívne zastaviť šírenie podkôrneho škodcu. Našimi opatreniami si len kupujeme čas, ktorý dávame jednak zdravým stromom na to, aby sme predĺžili ich život a na druhej strane čas pre potrebnú revitalizáciu poškodených území. Vykonávať tieto opatrenia musíme nie len z dôvodu legislatívnych povinností, ale aj z reálnej potreby ochrániť ostatné slovenské lesy (hospodárske), nakoľko nie celé územie SR sú chránené územia.

Tab. č. 1 Národné parky

Prečo nemajú aj v Nemecku také veľké národné parky ako u nás? Nemajú dostatok území? Prečo nemajú také problémy s podkôrnym hmyzom ako máme my napriek tomu, že u nich rastie viac smrekových porastov dokonca v nižšej nadmorskej výške?

Ako je to vlastne s národnými parkami v Nemecku?

Za príklad sme si zobrali Nemecko preto, lebo idea novej ochranárskej filozofie z urbanizovaných území v Európe pochádza z NP Bavorský les v Nemecku.

V Nemecku majú 16 národných parkov (viď. mapa č. 2). Jeden NP Elbtalaue, vyhlásený v roku 1998, bol po roku zrušený.

Zo 16 NP sú 4 „morské NP“ (rozprestierajúce sa na pobrežnej hladine Severného mora).

• Hamburgisches Wattenmeer            (1990 -  13 750 ha)
• Niedersächsisches Wattenmeer        (1986 - 240 000 ha)
• Schleswig-Holsteinisches Wattenmeer (1985 - 441 000 ha)
• Vorpommersche Boddenlandschaft)     (1990 -  80 500 ha)

 Suchozemské NP:

• Nationalpark Bayerischer Wald       (1970, 13 042 ha)
• Berchtesgaden                       (1978, 21 000 ha)
• Nationalpark Schwarzwald            (2014, 10 062 ha)
• Eifel                                     (2004, 11 000 ha)
• Hainich                             (1997,  7 600 ha)
• Harz                                (2006, 24 759 ha)
• Jasmund                             (1990,  3 000 ha)
• Kellerwald                          (2004,  5 724 ha)
• Müritz                              (1990, 32 000 ha)
• Unteres Odertal)                    (1990, 32 884 ha)
• Nationalpark Sächsische Schweiz)          (1990,  9 292 ha)
• Hunsrück-Hochwald                   (2015, 10 000 ha)

Spolu:  180 363 ha

Ak porovnáme slovenské a suchozemské nemecké NP, prídeme k zaujímavým výsledkom, ktoré bez ďalšieho komentára hovoria za seba.

9 NP na Slovensku (bez ochranného pásma) má 317 540 ha, čo je skoro dvojnásobok výmery nemeckých NP!

Priemerná výmera NP v Nemecku je 15 030 ha, na Slovensku 35 282 ha.

A ako je to vlastne s tým Bavorským lesom?

V roku 1997 sa z 13 042 ha rozšíril na 24 250 ha.

Momentálne je 58,64 % (14 220 ha) v bezzásahovom režime.

Nárazníková zóna 22,07 % (5 352 ha) – územie aktívnych sanačných opatrení.

Zvyšok tvorí rekreačná a rozvojová zóna.

Rozdiel medzi Slovenskom a Nemeckom je v tom, že Nemci si na rozdiel od nás vybudovali komplexný systém starostlivosti o chránené územia, aby neohrozovali ostatné lesy využívané na hospodárske funkcie ako aj ďalšie ekosystémové funkcie.

Resumé:

Nemci, ako je o ich precíznosti známe, vytvorili dokonalý systém národných parkov maximálne efektívne organizačne, technicky ale hlavne ekonomicky zvládnuteľne a trvaloudržateľne.

Aktivisti plánujú rozšíriť výmeru bezzásahových území v NP na 50 %, neskôr na 75 % výmery NP. A to bez identifikácie predmetu ochrany (prírodných hodnôt), bez ohľadu na to či tieto územia spĺňajú kritériá priaznivosti, prirodzenosti a teda schopnosti existovať na princípe samoregulácie bez negatívnych dopadov na okolie a bez rizika vlastného rozpadu. Išlo by vlastne len o administratívne prekategorizovanie umelo založených lesov za bezzásahové územie. Tento postup postráda akúkoľvek odbornosť a profesionalitu. Odbornosť je, ako sme toho boli svedkami neraz, nahradená emočne založenou ideológiou bezzásahu ako všeriešiaceho fenoménu.

Počul niekto z Vás, že by existovala analýza dopadu takéhoto radikálneho rozšírenia bezzásahových území? Spýtal sa niekto ministra financií, či je schopný poskytnúť niekoľko desiatok miliónov eur ročne na nevyhnutné opatrenia? Spýtal sa ho niekto, či mu nebude v rozpočte chýbať niekoľko desiatok ďalších miliónov za straty a škody vyvolané nedostatočne vykonanými opatreniami v okolitých hospodárskych lesoch (nedostatočne premyslenými dopadmi návrhu...)? Urobil niekto serióznu analýzu dopadu na životné prostredie? Alebo nám v 21. storočí stačí len všeriešiaca, všezáchranná univerzálna filozofia bezzásahu, pri ktorom „ani srnky netušia“, ako to bude v skutočnosti vyzerať o niekoľko desiatok rokov?

Nevieme sa poučiť na chybách ochrany prírody z nedávnej minulosti, keď v začiatkoch ich „modernej ideologickej cesty“ zakázali obhospodarovať poľnohospodárske pozemky s výskytom chránených druhov „v mene ich ochrany“. A keď po pár rokoch zistili, že predmet ochrany z titulu ich chybných úvah zanikol, rýchlo začali pre seba zháňať projekty, ktoré neobsahovali nič iné, len činnosti, ktoré tam pôvodne vykonávali vlastníci vo vlastnej réžii. Dnes ich vykonávajú oni, za peniaze daňových poplatníkov.