Pri systémových podporách nemôžu byť lesníci výnimkou!

Zhovárame sa s Ing. Alexandrom Čarným
riaditeľom odboru lesníckej politiky a ekonomiky lesného hospodárstva
Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Ak chceme hovoriť o financovaní lesného hospodárstva, jedným dychom pripomeňme, že Štátny fond zveľaďovania lesa Slovenskej republiky zrušila vláda Slovenskej republiky ešte v roku 2002. Nepomohli v tom čase ani argumenty, že v mnohých civilizovaných krajinách Európy je fondové hospodárenie zavedené. Okrem toho po vetrovej kalamite v roku 2004 došlo k povinnému odvodu finančných prostriedkov z hospodárskeho výsledku podniku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik do štátneho rozpočtu 20 miliónov eur ročne.

Predovšetkým by som chcel čitateľom časopisu pripomenúť, že Štátny fond zveľaďovania lesa Slovenskej republiky vznikol na základe zákona č. 131/1991 Zb. o Štátnom fonde zveľaďovania lesa Slovenskej republiky. Vznikol s cieľom zabezpečiť finančné prostriedky na reprodukciu a zveľaďovanie lesa v Slovenskej republike. Finančné prostriedky tohto fondu bolo možné napríklad použiť formou dotácie na činnosti súvisiace s pestovaním lesa a ochranou lesa. Dotáciu bolo pritom možné poskytnúť najviac do výšky rozdielu medzi možnými výnosmi a potrebnými nákladmi. ŠFZL SR bol zrušený zákonom č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2002. K zrušeniu vláda Slovenskej republiky pristúpila najmä s ohľadom na zvýšenie zodpovednosti štátu za schodok verejných financií. Preto si myslím, že v súčasnosti je málo pravdepodobné, aby bol takýto štátny fond opäť zriadený. Zdrojom finančných prostriedkov ŠFZL SR bol štátny rozpočet. ŠFZL SR mal však možnosť získať finančné prostriedky aj z iných zdrojov. Odvody za vyňatie pôdy z lesného pôdneho fondu dosahovali približne čiastku 10,0 – 20,0 mil. Sk/rok, čiže 332 až 664 tis. eur a rôzne pokuty čiastku do 5,0 mil. Sk/rok, čiže 166 tis. eur. Niektorí si budú určite pamätať, že celková výška finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu do ŠFZL SR bola rôzna. Príspevok zo štátneho rozpočtu do lesného hospodárstva z roka na rok postupne klesal. Kým v roku 1990 v čase Českej a Slovenskej federatívnej republiky sa dávalo zo štátneho rozpočtu na pestovateľskú činnosť vyše 1,0 mld. Sk, čiže 33,0 mil. eur, napríklad v roku 1998 to už bolo zo ŠFZL SR len 532,0 mil. Sk, teda 18,0 mil. eur a v roku 1999 to bolo 380,0 mil. Sk , čiže 13,0 mil. eur.

Treba povedať, že „fondové financovanie“ lesného hospodárstva nie je zvláštnosťou Slovenskej republiky...

Je skutočne pravdou, že podobné „fondové financovanie“ existovalo a existuje aj v iných krajinách Európskej únie. Kým štátne dotácie v Slovenskej republike v roku 1990 pokrývali približne 23,3% nákladov lesnej výroby, v roku 1997 to už bolo iba 5,6%. Na porovnanie v Nemecku štát pokrýval 38,2% nákladov výroby a v Rakúsku 19,1%, no aj v týchto krajinách výrazne podporovali štátny sektor lesného hospodárstva. Myslím si, že je potrebné veľmi jasne povedať, že lesníctvo bolo vždy hospodárskou činnosťou, čo znamená, že tržbami za predané drevo sú kryté náklady na lesnícke činnosti. Predaj dreva je teda absolútne zásadnou podmienkou existencie lesného hospodárstva a každý lesný hospodár by sa mal snažiť v istom čase predať drevo z lesa za čo najlepšiu cenu a tak pokryť aspoň časť vynaložených nákladov na pestovanie lesa. Som presvedčený o tom, že financovanie lesného hospodárstva v Slovenskej republike zo štátneho rozpočtu prostredníctvom fondu, či fondov môže poskytnúť dlhodobé riešenia s určitou perspektívou pre obhospodarovateľov lesa a pozitívnymi dopadmi na lesné hospodárstvo, lesy a životné prostredie. Lesnému hospodárstvu Slovenskej republiky by mala byť poskytovaná taká podpora, aby sa zaznamenalo skutočné zveľaďovanie lesov. Obdobie existencie ŠFZL SR bolo obdobím, keď sa pomoc obhospodarovateľom lesa zo štátneho rozpočtu poskytovala výhradne podľa národnej legislatívy a neexistovali tak zložité administratívne postupy Európskej únie súvisiace s vypracovaním a notifikáciou schém štátnej pomoci.

Ako pomáha lesnému hospodárstvu podpora z Európskej únie?

Kto si myslí, že pre lesné hospodárstvo Slovenskej republiky je podpora z európskych finančných zdrojov dostatočnou náhradou za podporu zo štátneho rozpočtu z minulých období, mýli sa. Ak porovnáme napríklad výšku finančných prostriedkov alokovaných v Programe rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre obdobie rokov 2007 – 2013 s výškou finančných prostriedkov poskytovaných odvetviu lesného hospodárstva v roku 1990 - na pestovateľskú činnosť bolo poskytnutých zo štátneho rozpočtu 33,0 mil. eur - ak zohľadníme infláciu a reálnu hodnotu cien zistíme, že obdobie financovania odvetvia lesného hospodárstva výhradne zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky bolo pre lesného hospodárstvo priaznivým a prajným obdobím. V Programe rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre obdobie rokov 2007 – 2013, čiže na obdobie 7 rokov bolo na podporu investícií do infraštruktúry vyčlenených spolu 30,0 mil. eur. Ročne 4,0 mil. eur. Na investície do rozvoja lesných oblastí 138,0 mil. eur, na platby v rámci NATURA 2000 bolo vyčlenených 9,0 mil. eur a na lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochranu lesa 5,0 mil. eur. Spolu bolo vyčlenených 182,0 mil. eur, ročne 25,9 mil. eur. Okrem uvedených podpôr bola v priebehu rokov 2012 – 2014 poskytnutá aj podpora zo štátneho rozpočtu formou štátnej pomoci na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesa podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 320/2011 Z. z. o rozsahu, spôsobe a o podmienkach poskytovania podpory v lesnom hospodárstve a rozvoji vidieka. Táto podpora zo štátneho rozpočtu bola poskytnutá na zabezpečený mladý lesný porast, ktorý vznikol po náhodnej ťažbe. V roku 2012 sa poskytlo na tento účel 1,9 mil. eur, v roku 2013 sa poskytlo 1,2 mil. eur a v roku 2014 sa poskytlo 0,9 mil. eur.

Čo z toho vyplýva?

Z uvedeného postupného poklesu štátnej pomoci lesnému hospodárstvu od roku 2012 do roku 2014 možno istým spôsobom odvodiť aj motiváciu pre poskytnutie podpôr. Od roku 2015 až doteraz nebola pomoc lesnému hospodárstvu zo štátneho rozpočtu poskytnutá. Pre ilustráciu uvediem, že podľa Správy o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky za rok 2016, celkovo bolo v roku 2015 na priame podpory poľnohospodárom vyplatených 385,0 mil. eur a v roku 2016 bolo celkom vyplatených 408,0 mil. eur. Navyše poľnohospodárom sa poskytuje celý rad podpôr v súvislosti s opatreniami rozvoja vidieka, podpory na trhovo orientované výdavky a podobne. Celkové výdavky do poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a potravinárstva v rokoch 2015 boli vo výške 870 mil. eur a v roku 2016 vo výške 695 mil. eur. Takže, ak volajú poľnohospodári po systémových podporách, lesníci nemôžu byť výnimkou!

Nepripomína krátkodobá pomoc a model financovania systém  „jednou rukou dám a druhou z vrecka vezmem“?

Krátkodobé financovanie lesného hospodárstva Slovenskej republiky, čiže jeden, dva, prípadne štyri roky poskytované dotácie, môže len dočasne pomôcť, ale nepomôže trvalo riešiť jeho problém. Poviem len to, čo opakujú odborníci v lesnom hospodárstve vždy, keď sa striedajú politické strany vo vedení štátu. Zmenou vlád nesmie dochádzať k zásadným zmenám koncepcií a riadenia lesného hospodárstva. Koncepcia je istá predstava, vytýčená cesta, plán fungovania lesného hospodárstva a spracovania dreva a z priamej cesty by sa nemalo zísť, úlohy koncepcie by sa mali plniť a mali by byť finančne podporené. Nemalo by dochádzať k selektívnosti pri poskytovaní podpôr, čo znamená napríklad, že jednej skupine obhospodarovateľov lesa sa jeden, dva roky pomôže a na inú skupinu obhospodarovateľov lesa sa v ďalších rokoch nedostane. Takéto krátkodobé a nesystémové financovanie môže byť dokonca znehodnotené napríklad stanoveným odvodom finančných prostriedkov z hospodárskeho výsledku po zdanení do štátneho rozpočtu pre LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, dvojitým zdanením príjmov členov pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou, zvýšením dane z lesných pozemkov alebo inými opatreniami zbytočne finančne zaťažujúcimi obhospodarovateľov lesa. Model financovania „jednou rukou dám a druhou z vrecka vezmem“ je nesystémový, nelogický a podľa mňa aj vtipný, ak by nešlo v lesnom hospodárstve o vážne veci, akými sú zabezpečenie zamestnanosti a zdravého životného prostredia. Riešením pre lesné hospodárstvo môže byť aj vytvorenie fondu, na ktorom sa budú podieľať tí, ktorí sú na lese závislí alebo existenciu lesa ohrozujú, napríklad spracovatelia dreva, subjekty zaťažujúce les imisiami a podobne, čiže fondu, ktorého zdrojom finančných prostriedkov by nebol štátny rozpočet a ak áno, tak len ako doplnkový, alternatívny zdroj pri riešení kritických situácií, napríklad rizík súvisiacich s odstraňovaním následkov kalamít a podobne, pretože poistenie lesov na tento druh rizika v portfóliu produktov poisťovní neexistuje, alebo v prípade financovania služieb, ktoré obhospodarovateľ lesa poskytuje verejnosti a nie sú predmetom trhu. Som presvedčený o tom, že zdrojom fondu by nemali byť finančné prostriedky samotných obhospodarovateľov lesa, ktorí sú poskytovatelia služieb verejnosti. Na financovaní lesného hospodárstva by sa mal podieľať samotný spotrebiteľ služieb lesa – občan, respektíve štát.

V lesnom hospodárstve sa uplatňovala diferenciálna renta, čiže pomoc podnikom v rôznych podmienkach, konkrétne tie bohatšie prispievali na tie, ktoré hospodárili v nevýhodných prírodných podmienkach. Ako je to dnes?

Priznajme, že cieľovou funkciou podnikateľského subjektu v podmienkach trhovej ekonomiky je ekonomická prosperita, pod ktorou sa najčastejšie chápe jeho schopnosť uhrádzať náklady spojené s podnikaním a dosahovanie primeraného zisku, ktorý umožňuje ďalší rozvoj takéhoto podniku a uspokojovanie osobných potrieb podnikateľa alebo vlastníka. Táto všeobecná charakteristika sa v súčasnosti vzťahuje aj na agrárny sektor, vrátane lesného hospodárstva. Avšak áno, je potrebné si uvedomiť celý rad špecifík, ktoré v tomto odvetví pôsobia, napríklad rozdielna kvalita pôdy, diferencované prírodné podmienky, neúplná trhová orientácia, a podobne. Tieto špecifiká podmieňujú značnú diferenciáciu efektov hospodárenia v tomto odvetví. Jeho produkcia nezahŕňa možnosti sústavnej inovácie a vznik nových produktov ako je to napríklad v prípade výroby elektroniky alebo v oblasti telekomunikácií. V lesnom hospodárstve sa navyše pridružuje aj dlhý výrobný cyklus, kde nie je zriedkavosťou, že o prosperite podniku, vrátane tvorby zisku, môžeme uvažovať len v čase realizácie obnovnej ťažby, prípadne o prosperite nemôžeme hovoriť vôbec. Platí, že to, čo sa z lesa vyťaží, by sa malo do lesa aj vrátiť, vrátane tržieb za predané drevo. Lesy okrem iného poskytujú aj úžitky, ktoré sú výsledkom ich mimoprodukčných funkcií. Mnohí ekonómovia uvádzajú, že zisk by nemal byť jediným ukazovateľom prosperity podniku. Táto skutočnosť vedie k položeniu si základnej otázky, či je správne posudzovať podnik hospodáriaci v lese z pohľadu ekonomickej prosperity, to znamená či podnik vytvára zisk alebo či nie je v ťažkostiach. V poľnohospodárstve napríklad existuje rozdelenie územia Slovenskej republiky na takzvané výrobné oblasti a znevýhodnené oblasti. Vymedzenie znevýhodnených oblastí je stanovené podľa kritérií európskej legislatívy s prihliadnutím na prírodné, ekonomické a demografické podmienky Slovenskej republiky. Znevýhodnené oblasti sú súvislé územné celky, v ktorých vplyvom nepriaznivých podmienok, nadmorskej výšky, svahovitosti a nízkej úrodnosti pôdy a iných nepriaznivých prírodných podmienok, prípadne v spojení s osobitnými miestnymi hospodárskymi a sociálnymi podmienkami sú náklady na jednotku výroby v poľnohospodárskej činnosti trvalo nadpriemerné. V materiáloch Európskej komisie sa konštatuje, že bez podpory by poľnohospodárske podniky v znevýhodnených oblastiach mali ekonomické výsledky výrazne horšie a mnohé by pravdepodobne zanikli, čo by malo negatívny dopad na vidiecke obyvateľstvo, tvorbu krajiny, zásobovanie potravinami, životné prostredie a podobne.

Podpora lesných podnikov v znevýhodnených oblastiach v systéme podpôr Európskej únie ani neexistuje, naopak takéto podniky sú z podpory vylúčené. Podniky v ťažkostiach nie sú podporované. Aký je rozdiel v hospodárení lesných podnikov a poľnohospodárskych podnikov v rozdielnych prírodných podmienkach?

Správne ste pripomenuli aj pojem „diferenciálna renta“, ktorý nie je žiadnym novým pojmom ani prežitkom z čias nie tak dávno minulých. V súvislosti s rentou, čiže s výnosom z pôdy teda treba povedať, že jej rozdielna hodnota je dosahovaná s ohľadom na rozdielne podmienky, v ktorých napríklad vlastník lesa, respektíve obhospodarovateľ lesa alebo poľnohospodárskej pôdy hospodári. Zjednodušene povedané, na dosiahnutie cieľa musí hospodár vynaložiť určitý objem finančných prostriedkov. Na niektorej pôde je možné dosiahnuť vyššie výnosy s porovnateľnými nákladmi. Tieto náklady sa líšia práve podľa druhu pestovaných poľnohospodárskych plodín a podľa jednotlivých výrobných oblastí. Rovnaký princíp ako v poľnohospodárstve existuje aj v lesnom hospodárstve. Aj tam je možné sledovať rozdielnosť nákladov a výnosov podľa hospodárskych súborov lesných typov. Ako vieme, hospodársky súbor lesných typov je súbornou typologickou jednotkou združujúcou hospodársky podobné lesné typy ako ich bezprostredne nadradená jednotka.

Čo to konkrétne znamená?

Hospodárska príbuznosť znamená rámcovo podobné stanovištné podmienky a rámcovo podobné prirodzené zastúpenie hlavných drevín, ktorých výsledkom sú podobné požiadavky na cieľové hospodárenie. Keďže hospodársky súbor lesných typov je jednotkou hospodárskou, ktorá predpokladá podobné hospodárske opatrenia, taktiež predpokladá veľmi podobné produkčné schopnosti drevín. Rozdiel medzi hospodárením v lese a na poľnohospodárskej pôde je však najmä v tom, že doba, za ktorú sa môže v lese dosiahnuť maximálny výnos je neporovnateľne dlhšia než v pestovaní poľnohospodárskych plodín. Počas tejto dlhej prevažne až 100 ročnej doby pôsobia na konečný výsledok mnohé aj ťažko predvídateľné faktory. Z celého tohto obdobia môžu vplyvom štruktúry lesov byť menšie podniky v strate alebo v ťažkostiach aj dlhšie obdobie, prípadne dokonca za celé toto obdobie. Je dôležité si uvedomiť, že aj napriek týmto skutočnostiam tieto lesy plnia svoju environmentálnu a celospoločenskú úlohu, za ktorú nikto doposiaľ ich vlastníkom, respektíve obhospodarovateľom neplatí. Konečným efektom týchto mimoprodukčných funkcií lesov sú rôzne služby lesov.

Je teda „fondové financovanie“ vhodným nástrojom pre lesné hospodárstvo?

Na základe spomínaných skutočností si dovoľujem konštatovať, že pre dlhodobý výrobný cyklus v lesnom hospodárstve je „fondové financovanie“ vhodným nástrojom. Pretože jednoročné rozpočtové obdobie je vzhľadom na dlhodobé pestovanie lesa neprimerane krátke a vyvíja tlak na vlastníkov a obhospodarovateľov lesa, aby finančné prostriedky využili v určitom rozpočtovom roku a nie vtedy, keď by to malo byť optimálne.

Už aj oficiálne odborné kruhy priznávajú, že súčasné lesníctvo je v defenzíve. Ak by ste mohli pomenovať jeho najväčší problém, aký by to bol?

Pýtam sa,kto patril v minulosti, možno ešte pred 50 rokmi, k elite spoločnosti? Boli to starosta obce, farár, učiteľ, notár, lekár, ale aj lesník. Títo mali v spoločnosti významné postavenie a ostatní si ich vážili. Patrili k skupine občanov, ktorí mali vysoké vzdelanie, vykonávali pre spoločnosť užitočnú prácu a za svoju prácu boli aj adekvátne odmenení. Každý z nich mal svoje osobitné poslanie. Poslaním farára bolo šíriť duchovné slovo, morálku, vzdelanie, poslaním učiteľa bolo vzdelávať a vychovávať mladú generáciu a notár, lekár a lesník boli osoby, ktoré svojim vzdelaním a špecializáciou vzdelania zastávali v spoločnosti nenahraditeľné miesto. A aké postavenie v spoločnosti majú tieto osoby dnes môžu všetci vidieť na vlastné oči a počúvať denne na vlastné uši. Škandalizovanie farárov a dehonestovanie práce učiteľov, lekárov a lesníkov. Ich platy asi najlepšie vyjadrujú ako si spoločnosť dnes váži tieto „elity“. V dnešnej dobe existencie masovokomunikačných prostriedkov sa ľudia oveľa rýchlejšie dostanú k informáciám a môžu oveľa intenzívnejšie sledovať prácu a správanie sa týchto osôb. Spomeňme si len na kauzy so zneužívaním detí niektorými duchovnými, nákupy predražených zariadení nemocníc, „dary“ pre lekárov, neposkytovanie primeranej zdravotnej starostlivosti, prepúšťanie učiteľov pri poukázaní na podozrivé zmluvy, odvádzanie časti odmien učiteľov ich nadriadenému, ohrozovanie výchovy mladistvých v resocializačných zariadeniach atď. Avšak ani lesníci nie sú výnimkou. Docentka verzus Národné lesnícke centrum, ForestPortál, krádež 19 tisíc m³ dreva z lesného skladu na Odštepnom závode Liptovský Hrádok, to je len niekoľko káuz, ktoré možno najviac otriasli dôverou niektorých ľudí k samotným lesníkom.

Preto sa nie je čomu čudovať, ak sa hovorí o tom, že lesníctvo je v defenzíve. Ako sa zvykne hovorievať, netreba hľadať slamku v oku druhého, ak máš brvno vo vlastnom oku. Pravdou však je aj to, že lesníctvo je v defenzíve aj z iných dôvodov. A nedá mi ešte neuviesť celospoločenský fenomén, ktorému sa lesníctvo tiež nevyhlo. Určite aj na základe uvedených káuz, celkovej atmosféry v spoločnosti a ďalších skutočností, ktoré dnes ovplyvňujú ľudí, stráca sa medzi ľuďmi vzájomná úcta, rešpekt a pochopenie. S cieľom presadiť sa za každú cenu sú ľudia schopní urobiť čokoľvek. Robia intrigy, politikárčia, urážajú, osočujú jeden druhého, zosmiešňujú sa navzájom. Takmer sa vytráca zo vzájomných vzťahov ľudí ochota pomôcť, poradiť, byť ohľaduplný k problémom, ktorých má určite každý dosť, počúvať jeden druhého a byť empatický.