Starostlivosť o lesy je na nízkej úrovni

... alebo, ako reprodukujeme lesné porasty na Slovensku?

ODKAZ DEKRETA MATEJOVE: ZACHOVAŤ LESY PRE BUDÚCE GENERÁCIE!!!

Ak lesom hrozilo nebezpečenstvo zasiahla vrchnosť, či štátna moc. Takto tomu bolo už dávno, počnúc 15., ale najmä 18. storočím. Išlo v prvom rade o zákazy, príkazy, zákony, vyhlášky, rozličné nariadenia a iné opatrenia na zachovanie, ochranu a zveľadenie lesov. Neskoršie k nim pribudli podporné opatrenia na obnovu, ochranu a správne využívanie lesov. Išlo najmä o zabezpečenie odborného lesníckeho vzdelávania, rozvoj hospodárskej úpravy lesov, lesníckej vedy a výskumu.

Slová na úvod...

Ak sa vrátime do histórie treba v prvom rade uviesť zákon Márie Terézie (1769), ktorý  stanovil:
–   aký poriadok sa má dodržiavať pri rúbani dreva,
–  ako sa majú vypestovať nové lesy,
–  ako sa má zabezpečiť trvalý úžitok z nich.

Išlo skutočne o mimoriadne významné opatrenie, ktoré zásadne zmenilo dovtedajší prístup k nakladaniu s lesmi. Preto sa aj vznik lesného hospodárstva dáva do súvisu s týmto zákonným opatrením. Okrem iného išlo o usporiadaniu lesa podľa vekových tried a vekových stupňov.

Ako je známe, s odstupom času sa ukázalo, že holorubné hospodárstvo prináša so sebou aj veľa problémov. Preto sa od neho postupne ustupovalo. Základným a rozhodujúcim sa stal hospodársky spôsob podrastový. V taxatívne vymenovaných prípadoch sa aj v súčasnosti používa hospodársky spôsob holorubný. Vo vhodných prírodných a porastových podmienkach je to taktiež hospodársky spôsob výberkový.

Treba povedať, že je úzka súvislosť medzi reprodukciou lesa a hospodárskymi spôsobmi. Pritom veľmi pestré prírodné podmienky a porastové pomery na Slovensku si vyžadujú diferencovaný prístup k obhospodarovaniu a k obnove lesov. V každom prípade však treba brať do úvahy cieľové drevinové zloženie lesov. Podľa toho usmerňovať ich obnovu ako aj ďalšie postupy ich obhospodarovania.

Tento úvod do problematiky vysvetľujeme preto, lebo v súčasnosti sa lesníctvo dostalo do zložitej situácie vyvolané globálnou finančnou a hospodárskou krízou. Okrem toho veľmi sa už presadili niektoré k rozvoju lesov a lesníctva nebezpečné prístupy. Ako sme o tom už písali je to krajný environmentalizmus ako aj neoliberalizmus.

Vývoj  obnovy lesa na Slovensku

Rozoberme si vývoj obnovy lesa na Slovensku za ostatných 60 rokov, a to v členení: zelesňovanie (umelá obnova) a prirodzená obnova (informácie o kombinovanej obnove lesa neboli k dispozícii). Pritom sa vychádzalo z dostupných  údajov lesnej hospodárskej evidencie (LHE).

          Názorné tabuľky a obrázky nájdete v časopise

 

V prvých dvoch časových úsekoch dosahovala obnova lesa priemerne ročne najväčšiu výmeru  (50 tis. ha, 28 tis. ha). Umelá obnova tvorila 74 %, respektíve  79 % z celkovej obnovy. Prirodzená obnova tvorila 10 %, respektíve 11 % V druhých dvoch časových obdobiach sa celková obnova lesa stabilizovala na 23 tisíc ha,  respektíve 24 tisíc ha. Podiel prirodzenej obnovy bol 13 %. V desaťročí 1991-2000 klesla celková obnova lesa len na 16 tisíc ha, z toho prirodzená obnova ostala na úrovni 13 %. V poslednom desaťročí (2001-2010) sa ešte viac znížila celková obnova lesa na 15 tisíc ha. Pritom podiel prirodzenej obnovy bol 33 % (posledných päť rokov až 40 %).

 

Rozsah zalesňovania smreka sa zvyšoval až do roku 1990. Potom bol pokles. Do roku 2000 sa zalesňovanie ihličnatými drevinami spolu pohybovalo od 54 do 68 %. V poslednom desaťročí pokleslo na 43 %. Mierne sa znížil rozsah zalesňovania dubom. Naproti tomu podstatne stúplo zalesňovanie bukom (v porovnaní s prvým obdobím až o 145  %).

Ide o skutočné drevinové zloženie porastov 1. vekového stupňa, ktoré vznikli z umelej obnovy a z prirodzeného zmladenia. Podklady sme získali z lesných hospodárskych plánov (LHP), respektíve permanentných inventarizácií lesov (PIL).

Pri ihličnatých drevinách (zvlášť pri borovici a smreku), ako aj pri dube došlo  k zníženiu  podielu zastúpenia. Naproti tomu podiel zastúpenia buka podobne ako pri umelej obnove sa podstatne zvýšil (o 43 %).

Do roku 1990 bol podiel smreka pri zalesňovaní väčší než bolo jeho skutočné zastúpenie v 1. vekovom stupni. V posledných dvoch desaťročiach to bolo opačne. Jedľa mala v 1. vekovom stupni nižšie zastúpenie než pri zalesňovaní (s výnimkou roku 1990, keď bolo rovnaké). Tu však treba uviesť, že podiel zastúpenia jedle bol vždy veľmi nízky. Preto ak sa napríklad podiel jej zastúpenia zníži zo 6 % na 5 %, relatívne je to menej o 17 %, ak zo 6 % na 4 % je to menej o 33 %, ak zo 6  % na 3 % je to menej o 50 %. Obdobná situácia ako pri jedli je aj pri dube. Ihličnaté dreviny spolu mali v každom časovom období nižšie zastúpenie v 1. vekovom stupni než tomu bolo pri zalesňovaní. Opačná situácia bola pri buku a ostatných drevinách (ich podiel sa v 1. vekovom stupni vždy zvýšil).

 

Národná inventarizácia a monitoring lesov Slovenskej republiky (NIML SR)  2005-2006 (Šmelko et al 2008) predstavuje výberové zisťovanie na inventarizačných plochách v sieti 4x4 km po území celého Slovenska. Výsledky sa zostavili na základe priamych meraní jedincov obnovy na inventarizačných plochách.

Podľa výsledkov NIML SR mali v obnove lesov na lesných pozemkoch ihličnaté dreviny celkovo iba 18 % zastúpenie.  Buk a dub 32 %. Ostatné dreviny až 49 %. Treba uviesť, že ide o skutočné zastúpenie drevín na lesnom pôdnom fonde bez ohľadu na to, či je to vedľa materského porastu alebo pod nim. Taktiež nezávisle na tom, či ide o zámernú obnovu alebo náhodné prirodzené zmladenie s ohľadom na vývojovú fázu porastu.  Napriek tomu je zrejmé, že na lesných pozemkoch máme veľmi nízke zastúpenie ihličnatých drevín, a naopak veľmi vysoké zastúpenie hospodársky málo významných listnatých drevín (ako sú prípravné dreviny, mäkké listnáče a iné).

Dynamika vývoja drevinového zloženia lesných porastov podľa vekových stupňov
Aj tu sme vychádzali z LHP, respektíve z PIL, pričom sme začali s drevinovým zložením 1. vekového stupňa v roku 1970. Informácie o dynamike vývoja drevinového zloženia lesných porastov s pribúdajúcim vekom, konkrétne s presunmi  porastov z 1. vekového stupňa do vyšších vekových stupňov, uvádzame v tabuľkách 5 až 7. Ak výsledky zo všetkých  troch tabuliek zhrnieme, prídeme z záveru, že pri smreku sa podstatné rozdiely nezistili. Kritická situácia však bola pri jedli. Tu nastal veľký pokles jej zastúpenia v porovnaní s 1. vekovým stupňom vo všetkých prípadoch. Išlo o 66 %, 50 %, 50 %. Nepriaznivá situácia bola aj pri dube (menej o 29 %, 37 %, 25 %). Pokiaľ ide o ihličnaté dreviny spolu, podiel ich zastúpenia poklesol v prvom prípade o 9 %, v druhom o 12 % a v treťom o 17 %. Pri buku sa podiel jeho zastúpenia vždy zvýšil (o 16 %, 21 %, 21 %). Pokiaľ ide o ostatné dreviny, ich podiel sa v jednom prípade praktický nemenil (v 5. vekovom stupni sa o málo znížil) a v nasledujúcich desaťročiach došlo k ich zvýšeniu (o 22 %, 38 %).

Komentár k niektorým zisteniam

Komentáre prinášame vo vzťahu k uvádzaným číslam v jednotlivých tabuľkách. Tabuľka 1. Výsledky LHE upozorňujú na určité nezrovnalosti v ich kvalite. Ťažko je pochopiť, že sa obnovná plocha (rozsah evidovanej umelej a prirodzenej obnovy) v poslednom desaťročí znížila, keď rubná ťažba sa za ostatných 10 rokov zdvojnásobila. Aj ťažbová plocha podstatne stúpla (napríklad v desaťročí 1981 – 1990 bola priemerne ročne 12 517 ha, v poslednom desaťročí stúpla na 16 307 ha). Pravdou je, že sa zmenila legislatíva, do kedy treba zrealizovať zalesnenie. Taktiež podstatne stúpol rozsah výnimiek z doby zalesnenia. Odďaľovanie obnovy lesných porastov však vždy prináša straty na produkcii.

 

Je otázkou, aké budú dôsledky až tak veľkého poklesu zalesňovania ihličnatými drevinami a dubom na ekonomiku lesného hospodárstva v budúcnosti. Ak porovnáme zastúpenie drevín pri umelej obnove s ich zastúpením v 1. vekovom stupni vidíme, že sa pri jedli a dube zastúpenie v 1. vekovom stupni znížilo približne o tretinu. Naproti tomu sa v 1. vekovom stupni zvýšilo zastúpenie buka a ostatných drevín.

Prekvapujúce sú výsledky z NIML SR, keď ihličnaté dreviny majú v 1. vekovom stupni len 18 % zastúpenie. Naproti tomu ostatné dreviny (bez ihličnatých, buka a duba) až 49 %. Ak by sa takéto zloženie drevín prolongovalo do rubného veku malo by to ďalekosiahle negatívne dôsledky na ekonomiku lesného hospodárstva.

Ako sme už aj uviedli ide o informáciu z iných zdrojov než v ostatných prípadoch. Výhodou tu je, že išlo o metodicky jednoznačný postup zisťovania k jednému časovému horizontu. Zatiaľ čo údaje z LHP a PIL  obsahujú priemerné údaje z viac rokov. Napriek tomu ako aj na základe údajov o rapídnom náraste prirodzeného zmladenia možno povedať, že dochádza veľkému zvyšovaniu zastúpenia ostatných ekonomický málo významných drevín. V každom prípade bude to mať negatívny vplyv na ekonomiku lesného hospodárstva v budúcnosti. K objektívnejším informáciám a k jednoznačnejším záverom  by sme sa mali dostať ak prebehne 2. cyklus NIML SR.

Najkritickejšia je situácia pri jedli a potom pri dube. Zastúpenie jedle sa v porovnaní s 1. vekovým stupňom znižuje viac než o polovicu. Pri dube približne o tretinu. Pri ihličnatých drevinách spolu taktiež dochádza k znižovaniu ich zastúpenia. Pri buku a aj pri ostatných drevinách (po určitom zjednodušení) dochádza k zvyšovaniu ich zastúpenia.

A čo zdôrazniť na záver?!

Z uvedených poznatkov možno urobiť záver, že v reprodukčnom procese lesov na Slovensku nastávajú podstatné zmeny. Tieto môžu mať na budúcnosť lesov a lesného hospodárstva ďalekosiahle dôsledky, a to skôr negatívne než pozitívne. Je preto opodstatnená požiadavka, aby sme tejto problematike venovali náležitú pozornosť (najmä, aby sme nešli od jednej krajnosti k druhej). A hlavne, aby sme nepodliehali rozličným pochybným prístupom, ktoré sú v rozpore so stratégiou a koncepciou rozvoja lesov a lesného hospodárstva na Slovensku.

 

Podľa našich doterajších poznatkov a skúseností treba do úvahy zobrať najmä tieto relevantné skutočnosti:

Smrek je naša hospodársky veľmi významná drevina. Naďalej treba zabezpečiť jej primerané zastúpenie v našich lesoch. Podiel zastúpenia smreka treba diferencovať podľa prírodných podmienok. V rámci obnovy lesov pokladáme za opodstatnené zabezpečiť, aby podiel smreka na Slovensku neklesol pod 20 %. Podporovať treba jeho prirodzenú obnovu. Nevytvárať smrekové monokultúry, ale odolnejšie zmiešané porasty.

Pokiaľ ide o ďalšie ihličnaté dreviny, nestačí tieto len vysadiť, ale treba zabezpečiť aj ďalšiu pestovnú starostlivosť a ich ochranu. Napriek pomerne výraznému podielu týchto drevín pri zalesňovaní sa ich zastúpenie v starších porastoch znižuje. Ak sa nezabezpečí riadna starostlivosť o ich kultúry (najmä o jedľu, ale aj smrekovec a borovicu) je ich vysádzanie neefektívne. Podobná situácia je aj pri dube. Treba zabezpečiť riadnu starostlivosť a ochranu kultúr, mladín a starších dubín.

Iná je situácia pri buku a ostatných listnatých drevinách. Regeneračná schopnosť, či prirodzená obnova je tu veľmi vysoká. Samozrejme treba ju čo najviac využiť. Pri buku to platí najmä v prírodných podmienkach jeho optima. V prípade umelej obnovy treba zabezpečiť aj následnú pestovnú starostlivosť a ochranu. Predpokladáme, že podiel buka pri umelej obnove porastov by mal byť z uvedených dôvodov najviac 25 %. Pokiaľ ide o ostatné dreviny, ich podiel sa v poslednom období podstatne zvýšil tak v umelej obnove, ako aj v 1. vekovom stupni.  Tento by sa mal pri umelej obnove v porovnaní s posledným desaťročím znížiť aspoň o 5 % (nemalo by ich byť viac než 15 %). Umelú obnovu cennými listnáčmi pripustiť len za predpokladu, že sa zabezpečí riadna starostlivosť o ne a ich komplexná ochrana, najmä proti zveri.

Nakoniec chceme zdôrazniť, že starostlivosť o lesy na Slovensku je v súčasnosti na nízkej úrovni. Málo investícií do pestovnej činnosti a do ochrany lesných porastov nie je v súlade s trvalo udržateľným obhospodarovaním lesov, ako aj na začiatku uvedeným odkazom  J. Dekreta Matejove. Ponechávanie lesných porastov na samovývoj môže negatívne ovplyvniť kvalitu budúcich lesov na Slovensku. Pritom, samozrejme, finančné prostriedky do pestovnej činnosti a do ochranných opatrení musíme vynakladať čo najefektívnejšie. Preto treba podporiť v tomto smere prijímané opatrenia štátnej správy lesného hospodárstva na zdokonaľovanie financovania pestovnej činnosti. Samozrejme k dobrým  výsledkom sa môžeme dopracovať len vtedy, ak sa uvedené nástroje budú správne a dlhodobo uplatňovať.

(krátené)

Poďakovanie: Tento príspevok vznikol realizáciou projektu „Progresívne technológie ochrany lesných drevín juvenilných rastových štádií“, na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (50 %). Ďalej aj vďaka financovaniu z Agentúry na podporu výskumu a vývoja v rámci projektov APVV-0273-11. a APVV-0584-12. Autori príspevku ďakujú Národnému lesníckemu centru- Ústavu lesných zdrojov a informatiky Zvolen za poskytnutie podkladov.

DOC. ING. JOZEF KONÔPKA, CSC., ING. VLADIMÍR ŠEBEŇ, PHD.,  DOC. DR. ING. BOHDAN KONÔPKA
NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM ZVOLEN