Aká je súčasnosť a prognózy zdravotného stavu lesov?

Rozprávame sa s Ing. Andrejom Kuncom, PhD., vedúcim Lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici, Národné lesnícke centrum Zvolen.

O Dovoľte na úvod, predovšetkým pre názornú predstavu najmä tých vlastníkov lesov, ktorí sa doteraz s vašimi službami často nestretávali, môžete priblížiť hlavnú náplň činnosti Lesníckej ochranárskej služby?

Cieľom zriadenia Lesníckej ochranárskej služby (ďalej „LOS“) v roku 1994 bolo zabezpečenie prenosu poznatkov lesníckeho výskumu v ochrane lesa do praxe, to znamená pre vlastníkov a užívateľov lesov, pre orgány štátnej správy a pre odbornú lesnícku verejnosť. Už predtým však existovala táto služba pod názvami Laboratórium ochranárskej kontroly (založené 1962) a Kontrolná a prognózna služba (1959). V roku 2005 boli úlohy LOS vymenované aj v zákone o lesoch č. 326/2005 Z. z. a podobne aj v zákonoch o rastlinolekárskej starostlivosti K hlavným úlohám LOS ako „Orgánu štátnej odbornej kontroly ochrany lesa“ patrí poradenstvo v ochrane lesa, monitoring škodlivých činiteľov, návrh opatrení ochrany lesa, spracovávanie projektov ochrany lesa, expertízy projektov vypracovaných odbornými lesnými hospodármi, ale aj  medzinárodný a domáci výskum v ochrane lesa. Ďalej sem patrí aj kontrola plnenia povinností v ochrane lesa, kontrola účinnosti realizovaných opatrení ochrany lesa a kontrola zdravotného stavu lesa.

O Na našej internetovej stránke užívatelia i vlastníci lesov uvádzajú pozitívne príklady, kedy ste im pomohli odhaliť príčiny zdravotných problémov ich lesa a poradiť im, ako majú správne postupovať. Práve poradenstvo, expertízy a stanoviská súvisiace s ochranou lesa prinášajú do praxe neoceniteľnú pomoc. Ako tento systém prepojenia výskumu a praxe v rámci poradenstva funguje?

LOS nie je úrad. Náš tím tvoria výskumníci, ktorí sa špecializujú na určitú skupinu škodlivých činiteľov. Vďaka práci vo výskume získavajú neoceniteľné poznatky, ktoré potom využívajú pri plnení svojich úloh. Ak k nám na adresu Lesnícka 11, 969 01 Banská Štiavnica alebo na email los@nlcsk.org príde otázka - požiadavka na určenie škodlivého činiteľa, návrh obranných opatrení a podobne, úloha je posunutá špecialistovi LOS, respektíve regionálnemu inšpektorovi a uskutoční sa obhliadka lesa. Vyžiadame si vzorky alebo fotky a na základe dostupných informácií sa snažíme problém vyriešiť. Z každej požiadavky z praxe vypracujeme správu – prípis, kde opíšeme lokalitu výskytu, príznaky poškodenia, znaky škodlivého činiteľa , ak je stále prítomný, a návrh opatrení, po realizovaní ktorých sa škody zmiernia, alebo sa problém úplne vyrieši. Tento prípis zasielame žiadateľovi, ale na vedomie aj pracovníkom príslušnej štátnej správy, aby aj oni mali prehľad o situácii v regióne.

O Tatranskí lesníci, paradoxne, vraj už nerátajú choré stromy, ale len tie zdravé, ktoré ešte zostávajú na hornej hranici lesa. Výrazné zhoršenie zaznamenal aj nový švajčiarsky monitorovací systém. Situácia sa však netýka len tatranských lesov. Pretože vykonávate okrem iného aj monitoring populačnej hustoty lykožrúta smrekového, lykožrúta severského a lykožrúta lesklého, otvorene sa pýtame, je táto situácia v slovenských smrečinách ozaj tak vážna?

Situácia je skutočne stále veľmi vážna. Aj keď početnosť populácií podkôrneho hmyzu na Slovensku kulminovala v roku 2009, keď v náhodnej ťažbe bolo spracovaných až 3 miliónov m³ napadnutej drevnej hmoty, predovšetkým smrekovej, so stavom nemôžeme byť spokojní. Myslím si, že je známe, ako rýchlo sa šíri podkôrny hmyz na smreku z napadnutých stromov na oslabené stromy. A niekedy sa mi zdá, že sa nám nedarí presvedčiť užívateľov lesov, aby opatrenia v ochrane lesa vykonávali včas a dôsledne podľa slovenských technických noriem, usmernení LOS, prípisov LOS, atakďalej. Väčší ohľad sa berie na ekonomiku vykonávaných opatrení, na získanie dobrého mena firmy cez certifikáciu, ktorá však bráni používaniu insekticídov, na výrobu drevnej štiepky, aj keď čakajúca hromada dreva je často zdrojom šírenia škodlivých činiteľov. Sú tu aj chránené územia, ktoré obmedzujú realizáciu opatrení ochrany lesa asi najvýznamnejšie.

Tým chcem povedať, že vážnosť situácie sa dá hodnotiť nielen objemom náhodnej ťažby, ale aj funkčnosťou systému, ktorý zabezpečuje predchádzaniu vzniku náhodnej ťažby. Pripomíname si 10. výročie vetrovej kalamity Alžbeta z 19. Novembra 2004, pri ktorej bolo poškodených 5,3 miliónov m³ dreva, predovšetkým v Nízkych a Vysokých Tatrách. Ak by takýto objem dreva poškodil vietor v súčasnosti, dôsledky na zostávajúcich okolitých porastoch by asi miernejšie neboli. Teda súčasné pravidlá nepomáhajú ochrane lesa zabezpečovať zdravý les viac než pred 10 rokmi, ale naopak, na úkor ochrany lesa podporujú rozvoj iných záujmov.

O Aká je prognóza vývoja podkôrneho a drevokazného hmyzu do najbližších rokov?

V smrekových lesoch sa situácia zlepšuje a dostávame sa na úroveň spred kalamity Alžbeta. Zhoršuje sa však zdravotný stav v borovicových porastoch a to najmä na Záhorí. Tam po vetrovej kalamite z mája 2010 zostala časť kalamitnej hmoty nespracovaná v porastoch najmä kvôli zamokreniu pôd . Pripomeňme si, že v roku 2010 bol zaznamenaný najvyšší úhrn zrážok na Slovensku od roku 1880. Následne sa tam premnožil Ips acuminatus, Tomicus minor a T. piniperda, ale aj Phaenops cyanea a Ips sexdentatus. Očakávame teda pretrvávanie kalamity podkôrneho hmyzu v smrečinách a nárast kalamity podkôrneho hmyzu v borinách. Túto prognózu podporuje aj priebeh počasia. Zima je nadpriemerne teplá, čo pomáha lepšiemu prežívaniu zimujúcich imág a vďaka tomu sa zdá, že rojenie taktiež príde omnoho skôr, s čím ďalej súvisí aj vyšší počet generácií niektorých škodcov počas roka.

O Do zachovania zdravia našich lesov výrazne zasahujú orgány ochrany prírody a krajiny. Ich rozhodnutia o tom, ako postupovať v prípade veterných kalamít alebo premnoženia škodcov sú kontraproduktívne s tými, ktoré presadzujú podľa zákona lesníci. Dôsledky sú potom často až katastrofické. Dá sa povedať, že s takýmito skúsenosťami žijete dennodenne. Môžete teda uviesť aspoň niektoré konkrétne príklady, kedy experimentovanie ochrany prírody o nezasahovaní a ponechaní ďalšieho vývoja samotnej prírode spôsobilo už dnes nenahraditeľné škody na lese?

Je približne 40 až 50 prírodných rezervácií, okolo ktorých sa realizujú opatrenia ochrany lesa z hľadiska spoločného usmernenia ministerstva životného prostredia a pôdohospodárstva z roku 2008. Tieto chránené územia a okolité hospodárske lesy sú v rôznom stupni rozvratu. Smutný je príbeh Prírodnej rezervácie Fabova hoľa, A-zóny Babia hora, A-zóny Pilska, atakďalej, iné podobný osud skôr či neskôr čaká.

Súčasný systém ochrany lesa okolo 5. stupňa územnej ochrany nie je riešením. Zákon o ochrane prírody a krajiny a zákon o lesoch dávajú rôznym subjektom protichodné povinnosti. Na tento ťažko čitateľný systém zboku dohliadajú mimovládne organizácie, ktoré čakajú na príležitosť zviditeľniť sa. V tejto neprehľadnej situácii zainteresovaným stranám -užívateľom lesa a Štátnou ochranou prírody SR - nezostáva nič iné iba dohodnúť sa, ako naplniť právne predpisy a zároveň spôsobiť čo najmenšie škody. Hospodár teda napíše návrh opatrení okolo 5. stupňa ochrany. Už to, že nemôže zasiahnuť včas a dôsledne priamo v mieste výskytu škodlivého činiteľa, posúva celý systém do nefunkčnosti. Chytať chrobáky na zdravé stromy okolo ohniska ich výskytu a preplácať tieto náklady zo štátneho rozpočtu, ktoré sa často nakoniec ani nepreplácajú, to je smutný príbeh ochrany lesov, ktorý píše naša generácia.

O Venujme sa však rovnako vážnemu problému. Výskumu dynamiky a príčin hromadného hynutia dubov. A v tejto súvislosti premnoženiu mníšky veľkohlavej. Aká je v tomto smere súčasná situácia na Slovensku?

Hromadné hynutie dubov sme zaznamenali začiatkom 80. rokov 20. storočia, keď v roku 1983 bolo pre hromadné hynutie dubov spílených až 2,4 milióna m³ a v roku 1984 to bolo 1,3 milióna m³. Išlo o tracheomykózne ochorenie, ktoré bolo prenášané podkôrnikom dubovým Scolytus intricatus. Tento škodca ako aj hubový pôvodca tracheomykóz sa vyskytujú v dubinách Slovenska aj v súčasnosti, avšak príznaky hynutia celých skupín dubov sme za posledné roky nezaznamenali.

Začiatok gradácie mníšky veľkohlavej čakáme od roku 2013 ... nepríde však ani v roku 2014, teda na Slovensko. Pretože v Rumunsku, Srbsku a v Bulharsku už gradácia začala. U nás sú zaznamenané lokality so zvýšenou až kalamitnou početnosťou, avšak vysoká populačná hustota nepretrváva. V týchto lokalitách sme v roku 2013 zistili prirodzeného nepriateľa mníšky veľkohlavej, ktorý ju likviduje. Potrebujeme prvé výsledky analýz z roku 2013 potvrdiť ešte v roku 2014. Ak budú výsledky také ako očakávame, prebehne výskum patogéna vo výskumných laboratóriách Centra excelentnosti biologických metód ochrany lesa v Banskej Štiavnici. Konečnou fázou výskumného procesu bude množenie tohto entomopatogéna, overenie jeho účinnosti proti mníške veľkohlavej v laboratóriu a prípadne aj aplikácia v lesoch. V tejto oblasti úzko spolupracujeme so štátnym podnikom Lesy SR a pripravujeme medzinárodný projekt. Na jeho realizáciu by sme chceli získať prostriedky z výzvy Horizont 2020.

 

O Určite pracujete na prognóze ďalšieho vývoja listožravého hmyzu. Aká je táto predpoveď na rok 2014?

Kalamitné premnoženie mníšky veľkohlavej očakávame v pár porastoch na východe Slovenska. Sú informácie aj o premnožení piadiviek v oblasti Prievidze. Keďže ide len o malé výmery, štát sa do veľkoplošnej ochrany lesa v roku 2014 finančne a organizačne nezapojí. Náklady na opatrenia musí znášať užívateľ ohrozených lesov, ktorý musí zvládnuť aj celú administráciu.

O Rovnako vážne sú hubové patogény a ochorenia drevín. V smrečinách ide o odumieranie v dôsledku napadnutia podpňovkami...

Podpňovka je patogén, ktorý sa prirodzene vyskytuje aj v smrekových, ale aj v bukových, dubových a iných porastoch. Mnoho stromov je týmto patogénom napadnutých aj teraz, avšak stromy zvyčajne túto infekciu zvládajú. Problém pre stromy napadnuté podpňovkou nastáva v časoch klimatických alebo iných extrémov, najmä sucha alebo napríklad po holožere listožravým hmyzom. Až takto naakumulovaný stres nadmieru oslabuje stromy a uľahčuje latentným škodlivým činiteľom, napríklad tracheomykózy dubov, prekonať obranné mechanizmy hostiteľských pletív stromu a spôsobiť rozsiahle škody.

O ... a ako je to v prípade hubových patogénov v listnatých drevinách?

Je to ako s pôvodcami ochorení človeka. Nosíme v sebe množstvo pôvodcov ochorení, ale tie nám nespôsobujú ochorenie. Až v časoch extrémneho zaťaženia organizmu, napríklad pri nedostatočnom spánku, strese, nevyváženej stravy a podobne, sa aj tie málo významné vírusy či baktérie stanú pre oslabený organizmus nebezpečnými. Teda aj v lese je celé spektrum škodlivých činiteľov. Stromy v dobrej kondícii odolávajú ich napádaniu a škodlivý činiteľ neškodí. V extrémnych prípadoch napríklad v časoch sucha, zamokrenia, nespracovaných kalamít, holožerov im však podľahnú.

Z listnatých drevín je v súčasnosti najviac ohrozený jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), ktorý je napádaný inváznym hubovým patogénom čiašočka jaseňová Hymenoscyphus pseudoalbidus (ana. Chalara fraxinea). Naviac predpokladáme, že do približne 5 až 10 rokov k nám „dorazí“ krasoň Agrilus planipennis, ktorý ničí jasene v súčasnosti v Severnej Amerike, Rusku a niet pochýb, že príde aj k nám na Slovensko! Viac o tomto škodlivom činiteľovi sa môžete dozvedieť na Medzinárodnej konferencii Aktuálne problémy v ohrane lesa 23.-24. apríla 2014 v Novom Smokovci, kde srdečne všetkých pozývame. Ďalšie informácie nájdete aj na www.los.sk.

O Nehovorili sme zatiaľ o škodách zverou. Táto téma je často skloňovaná či už v odborných alebo laických kruhoch. Aká je teda objektívna pravda?

Opäť platí, že zver pri nízkej populačnej hustote nie je škodlivým činiteľom. Sú lokality, kde prevládajú iné záujmy nad ochranou lesa a pestovaním lesa, čoho dôsledkom sú zvýšené stavy zveri a následne škody na lesných porastoch.

O Našich užívateľov a vlastníkov lesov zaujíma určite najviac to, aké zdravotné zmeny môžu očakávať vo svojich lesov v roku 2014. Niektoré prognózy sme už v našom rozhovore spomenuli. Môžete to celkove zhrnúť?

Prvoradým problémom je premnoženie lykožrúta lesklého v smrekových porastoch do 50 rokov. Aj keď sme na túto situáciu upozorňovali na konferencii APOL 2013 v apríli 2013 v Novom Smokovci, venovali sme sa téme aj v dvoch Signalizačných správach LOS v roku 2013 a v jednej v roku 2014 (http://www.los.sk/signal.html), navštívili sme niekoľko subjektov spolu so štátnou správou, vydali Usmernenie LOS k premnoženiu lykožrúta lesklého (http://www.los.sk/usmernenie.html), zlepšenie nenastalo. Teplé počasie spôsobí, že rojenie chrobákov a naletenie nových stromov nastalo už v polovici marca 2014. Ďalej očakávame kalamitu podkôrneho hmyzu v borinách na Záhorí, premnoženie tvrdoňa smrekového na holinách v Nízkych Tatrách, hynutie jaseňov napadnutých čiašočkou jaseňovou na celom Slovensku a lokálne holožery listožravým hmyzom. S týmito problémami rok začíname, menej problémov teda nebude, ďalšie môžu len pribudnúť, napríklad sypavky na boroviciach, vetrová kalamita, invázne organizmy.

O Dúfame, že Lesnícka ochranárska služba bude pre našu lesnícku prax aj naďalej verným poradcom a pomocníkom. Môžeme tomu veriť?

Áno, aj v roku 2014 špecialisti a inšpektori LOS budú zabezpečovať poradenstvo vlastníkom a užívateľom lesov bez ohľadu na vlastníctvo lesa, štátnej správe a všetkým lesníkom. Svojím kolegom z LOS-ky ďakujem za vykonanú prácu v predchádzajúcich rokoch a prajem im veľa chuti do práce a dobrých nápadov pri riešení problémov. Vďaka za podporu v tomto patrí aj ministerským pracovníkom sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva, ktorí našu činnosť organizačne usmerňujú a finančne zabezpečujú.

 

Zhováral sa Ján Fillo