Aká je prognóza produkčných možností lesov Slovenska?

Lesné hospodárstvo v Slovenskej republike prešlo v posledných 20 rokoch dynamickým vývojom. Od centrálne plánovaného hospodárstva postupne prešlo na trhovú ekonomiku s vysokým podielom realizácie služieb dodávateľským spôsobom.

Zásadné zmeny sa uskutočnili v spôsobe odbytu sortimentov surového dreva. Lesné hospodárstvo bolo v počiatočnej fáze 90-tych rokov stále riadené centrálnym plánovaním a realizovalo dodávky surového dreva spracovateľským subjektom, ktoré už boli sprivatizované a často sa dostávali do platobnej neschopnosti. V dôsledku toho vznikli veľké a často nedobytné pohľadávky, čo negatívne ovplyvnilo financovanie lesníckych subjektov. Nasledovalo zavedenie licencií na vývoz dreva, ktoré vstupom Slovenska do EÚ definitívne zanikli. Hospodárenie lesníckych podnikov a financovanie lesov v Slovenskej republike v súčasnosti ovplyvňuje predovšetkým niekoľko zásadných faktorov. V prvom rade je to štruktúra lesníckych subjektov s dominantnými štátnymi subjektmi, ktoré obhospodarujú 50 % lesnej pôdy Slovenska (vrátane výmery neznámych vlastníkov) a viacerými menšími neštátnymi subjektmi. Druhým špecifikom je zlá štruktúra drevo-spracovateľského priemyslu, kde viac než 90 % spracovateľov je zameraných na spracovanie ihličnatej piliarskej guľatiny, pričom dominantné zastúpenie v našich lesoch majú listnaté dreviny (60,5 %).

 

Výrazný vplyv na hospodárenie v lesoch a ekonomiku lesníckych subjektov má v súčasnosti aj čoraz významnejšie uplatňovanie otázky ochrany prírody. Veľký vplyv v posledných desaťročiach majú aj globálne klimatické zmeny a ich negatívny dopad na lesy v strednej Európe a rovnako aj globálna ekonomická kríza, ktorá ovplyvňuje sektor lesného hospodárstva už od roku 2008. Legislatívne zmeny výrazne ovplyvnili realizáciu a podiel hospodárskych spôsobov v lesníctve SR. Nedostatok finančných prostriedkov výrazne záporne ovplyvňuje fázové zaostávanie podielu optimálnych ťažbových metód voči hospodárskym spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že nie sú vytvorené podmienky pre zvýšenie podielu sortimentovej metódy. Pozitívne pôsobenie sortimentovej ťažbovej metódy, ktorá by mala byť dominantnou, si vyžaduje zmenu sprístupnenia lesných porastov, zmenu technických a technologických prostriedkov. Súčasný podiel ťažbových metód a ceny služieb v ťažbovom procese nemajú pozitívny vplyv na zvyšovanie produkčných možností lesov SR. Vyriešenie týchto nedostatkov si vyžaduje predovšetkým investície do lesnej cestnej siete. V našom príspevku sa zameriame na vyhodnotenie produkčných možností lesov v SR a ich prognózu pre najbližšie obdobie, ako aj dopad týchto skutočností na financovanie lesného hospodárstva.

 

Lesy Slovenska a ich potenciál

 

Za obdobie posledného polstoročia vzrástla výmera lesného pôdneho fondu o približne 13,6 % (240 267 ha). Pri prepočte podielu z celkového územia, stúpla lesnatosť približne o 5 %. Na obrázku 1 uvádzame vývoj nárastu výmery lesného pôdneho fondu (LP) a porastovej pôdy (PP) od roku 1950. Z uvedeného je zrejmé, že výmera a rozloha slovenských lesov postupne narastá, čím rastie aj ich produkčný potenciál. Nevyužité tzv. biele plochy majú rozlohu približne 273 tisíc ha ± 10 tisíc ha. Po zohľadnení tohto doposiaľ nevyužitého potenciálu by mohol podiel lesov z celkovej výmery Slovenska predstavovať až 46,5 percent (Midriak, 2012). S potenciálom týchto plôch sa kalkuluje hlavne v súvislosti so zakladaním intenzívnych porastov a energetických plantáží. Lesnícke subjekty sú však z hľadiska dotačnej politiky v porovnaní s poľnohospodármi diskriminované, Známym je tiež fakt, že približne polovicu výmery slovenských lesov obhospodaruje jeden lesnícky subjekt – Lesy SR, š.p. Táto skutočnosť do určitej miery deformuje hlavne obchodné prostredie, ktoré často ovplyvňujú politické a lobistické skupiny. Tento dominantný subjekt je cenovým vodcom v oblasti cenotvorby sortimentov surového dreva. Významný vplyv v tejto oblasti majú napríklad aj uzatvorené dlhodobé zmluvy s garantovaným objemom dodávok ihličnatej piliarskej guľatiny pre jeden subjekt. Z uzatvorených záväzkov pre Lesy SR, š.p. je zrejmé, že ak sa majú v skutočnosti naplniť, tak pri plánovanom objeme ťažieb a sortimentovej štruktúre, bude tento subjekt nútený drevo dovážať zo zahraničia. Ide tu o nezdravé umelé preferovanie jedného zo spracovateľov, pričom existujú prípady, že takýto preferovaní spracovatelia sú na trhu často len sprostredkovateľom ďalšieho predaja dreva. Ďalším príkladom deformácie trhu je aj kauza manka 19 tisíc m³ dreva z Odštepného závodu Liptovský Hrádok atď.

 

S nárastom rozlohy slovenských lesov je spojený aj pozvoľný nárast ich produkčného potenciálu. S nárastom zásob sa postupne zvyšoval aj objem ťažieb. So zvyšovaním vplyvu globálnych klimatických zmien však postupne narastá aj objem náhodných ťažieb a zvyšovanie ich podielu na celkových ťažbách. Náhodné ťažby už aj v 90-tych rokoch tvorili približne polovicu objemu celkovej ťažby dreva na Slovensku.

Postupne sa ich podiel zvýšil na viac ako 60 %, pričom v porastoch tvorených ihličnatými drevinami nezriedka prekračovali podiel 80 % (objem zásob poškodeného dreva podkôrnym hmyzom na lokalite peň-porast do roku 2010 rástol). Tieto skutočnosti sa snaží zachytiť aj hospodársko-úpravnícke plánovanie vo výške plánovaných ťažieb. Keďže už viac než 10 rokov dochádza k preťažbám bude musieť v budúcnosti v záujme dodržania zákona a zachovania trvalo-udržateľného hospodárenia dôjsť k postupnému znižovaniu plánovaných etátov. V tabuľke 1 uvádzame vývoj zásob, etátov a ťažieb v lesoch Slovenska od roku 1970. Vplyv náhodných ťažieb na celkový objem ťažieb je zrejmý najmä v posledných 7 rokoch.

 

S nárastom plochy lesov a disponibilných zásob dreva sa v súčasnosti čoraz viac v protiklade dostáva do popredia otázka nedostatku drevnej suroviny. Najmä v prípade ihličnatých sortimentov už začína byť tento nedostatok akútny. Ako sme uviedli v prvom rade tento nedostatok ovplyvňuje postupné a nutné znižovanie plánovaných ťažieb dreva v dôsledku náhodných ťažieb v uplynulých rokoch. Dôležité je tiež uviesť niektoré ďalšie skutočnosti, ktoré tento nedostatok, respektíve možnosť zvýšiť objem ťažieb ovplyvňujú.

K produkcii drevnej suroviny sú určené predovšetkým hospodárske lesy. Ich celkový podiel z hľadiska jednotlivých kategórií lesa klesol za posledných 40 rokov o 7 %. Podiel lesov, ktoré primárne plnia iné než drevoprodukčné funkcie (kategórie lesov ochranných a osobitného určenia) za rovnaké obdobie vzrástol o viac než 9 % (obrázok 2).

Z uvedeného je zrejmé, že na lesy sa už primárne nehľadí ako na obnoviteľný zdroj drevnej suroviny, ale aj fenomén plnenia iných spoločensko-prírodných funkcií. Doposiaľ však nie je plnenie týchto funkcií pre vlastníkov lesov dostatočne finančne ohodnotené a kompenzované. V tejto súvislosti je závažným faktorom aj nárast významu ochrany prírody a obmedzení pre hospodárenie v lesoch. Práve táto skutočnosť podstatne limituje možnosti lesníckych subjektov racionálne hospodáriť v lesoch Slovenska.

Len za posledných 11 rokov stúpol podiel lesov s ochrannými opatreniami obmedzujúcimi lesnícku prevádzku o takmer 17 % na takmer 60 %. Takýto vysoký podiel chránených lesov nenájdeme ani v lesnícky a ekonomicky vyspelejších krajinách Európy. V Českej republike bol podiel lesov chránených niektorým stupňom ochrany v roku 2012 na úrovni 28,95 % (Zpráva o stavu lesa a lesního hospodářství ČR v roce 2012), vo Fínsku je to 18,1 % (Finnish Forest Research Institute. 2012), v Nemecku 27,8 % (BMELV, 2011), v Poľsku 24,3 % (Milewski, 2012). Takéto rozsiahle obmedzenia hospodárenia v lesoch SR majú za následok výrazný pokles disponibilného objemu ťažby drevnej suroviny, pričom v podmienkach štátneho podniku Lesy SR za ekonomickú ujmu doposiaľ neexistujú adekvátne finančné náhrady.

 

Rozsah náhodných ťažieb okrem globálnych klimatických zmien ovplyvňujú aj zmeny drevinového zloženia našich lesov a ich veková štruktúra. Rozsah náhodných ťažieb, najmä v ihličnatých porastoch spôsobil, že dochádza k postupnej zmene drevinového zloženia. Zmenšuje sa podiel zastúpenia drevín smrek a jedľa a ešte výraznejšie sa posilňuje zastúpenie dreviny buk lesný. Od roku 1990 klesol podiel zastúpenia smreka o viac než 2 %, pričom podiel zastúpenia buka za rovnaké obdobie stúpol o 2,2 % (obrázok 3).

Z hľadiska prognózy vývoja zastúpenia drevín možno uviesť, že zastúpenie buka sa v budúcnosti bude aj naďalej posilňovať najmä na úkor smreka a jedle. Teda „nožnice“ viditeľné na obrázku 3 sa budú roztvárať ešte viac. Ešte viac sa tak zvýrazní nedostatok ihličnatých sortimentov surového dreva na trhu. Nevhodná štruktúra spracovateľov dreva, z ktorých viac ako 90 % je orientovaných práve na spracovanie ihličnatého dreva bude musieť prejsť zásadnou reštrukturalizáciou a niektoré spracovateľské kapacity pravdepodobne zaniknú (tomuto scenáru sa pravdepodobne nevyhnú ani iné európske krajiny – ČR, Rakúsko, Nemecko). Oproti tomu hlavná dominantná drevina buk nemá v SR žiadnu významnú spracovateľskú kapacitu na sortimenty, ktoré sú vo vyšších kvalitatívnych triedach než vlákninové drevo (Suchomel, Gejdoš, 2012). Táto situácia si bude vyžadovať systémový prístup s prípadným vstupom strategického investora za podpory vlády SR, respektíve s využitím podpory štrukturálnych fondov Európskej únie.

 

Financovanie lesníckych subjektov na Slovensku

 

Rozhodujúcim zdrojom tržieb lesníckych subjektov je predaj sortimentov surového dreva. Tržby za predané drevo tvoria hlavný zdroj príjmov (viac než 80 %) subjektov lesného hospodárstva SR (pri neštátnych lesníckych subjektoch v niektorých rokoch prekračujú podiel 90 %). Okrem špecifík slovenského trhového prostredia, ktoré sme už uviedli je dôležitý aj fakt, že slovenské lesnícke subjekty nezhodnocujú drevo optimálne, a tiež skutočnosť, že v zmysle zákona č. 264/1999 Z.z. je možné v obchode s drevom používať akékoľvek technické podmienky na špecifikáciu sortimentov surového dreva, na ktorých sa dohodnú predávajúci s kupujúcim. Hlavné normy, ktoré kvalitatívne triedia sortimenty surového dreva, pri ktorých je známy účel ich použitia STN 48 0055 a 48 0056 sa tak často nahrádzajú zmluvne dohodnutými podmienkami, alebo v prípade Lesov SR, š.p. ich vlastnými technickými podmienkami. V tabuľke 3 uvádzame vývoj tržieb v lesnom hospodárstve SR od roku 1990 a priemerného speňaženia sortimentov surového dreva od roku 1997.

Pokiaľ zohľadníme vplyv inflácie (Jošt, Kemeňová, 2013) na veľkosť tržieb je zrejmé, že objem tržieb plynúcich do lesného hospodárstva v porovnaní s 90-tymi rokmi výrazne klesol (po zohľadnení inflácie tržby v lesnom hospodárstve SR za rok 2011 tvoria len 56,58 % tržieb z roku 1990). Čiastočne tento vývoj ovplyvnila aj globálna ekonomická kríza, aj keď objem tržieb výrazne klesol už pred touto krízou. Ako sme uviedli hlavnou mierou výšku tržieb ovplyvňuje predaj sortimentov surového dreva a ich ceny.

V tabuľke 3 sme rovnako zohľadnili priemerné speňaženie sortimentov surového dreva v lesnom hospodárstve SR s prepočtom inflačného vplyvu. Aj bez zohľadnenia vplyvu inflácie bolo priemerné speňaženie sortimentov surového dreva na Slovensku v roku 2010 nižšie než v roku 1997. Po zohľadnení inflačného trendu je zrejmé, že hodnota speňaženia sortimentov surového dreva za rok 2011 tvorí približne 56,63 % z reálnej hodnoty speňaženia v roku 1997. Je potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že pod pozitívne čísla priemerného speňaženia sortimentov surového dreva v rokoch 2006 – 2007 a 2011 sa podpísal aj vysoký podiel nedostatkových ihličnatých sortimentov surového dreva z náhodných ťažieb v tomto období (74,4 – 83 % podiel náhodných ťažieb v ihličnatých porastoch).

 

Z uvedeného je zrejmé, že pri raste všetkých vstupov a nákladov lesníckej prevádzky za posledných 20 rokov plynie do slovenských lesov výrazne menej finančných prostriedkov ako na začiatku 90-tych rokov. Tento fakt ešte zvýrazňuje zánik niektorých podporných nástrojov, ako napríklad Štátneho fondu zveľaďovania lesa, ktorý výrazne pomáhal najmä subjektom neštátnych lesov. Situáciu čiastočne vylepšujú štrukturálne fondy EÚ, ktoré však zďaleka nepokryjú finančné potreby lesníckych subjektov pre adekvátnu výchovu, ochranu a hospodárenie v lesoch.

 

S reálnym a očakávaným poklesom objemov ťažieb budú klesať aj celkové tržby lesného hospodárstva SR, a teda aj finančné zdroje na zabezpečenie lesníckych činností. Lesnícke subjekty nemajú dostatok prostriedkov na údržbu lesnej cestnej siete, jej údržbu, obnovu a budovanie. Prostriedky z EÚ v tejto oblasti sú veľmi obmedzené a ich čerpanie na tento účel je administratívne veľmi náročným procesom. Možno predpokladať, že pri tomto trende bude lesná cestná sieť o 3 až 5 rokov v takom stave, že prakticky nebude možné realizovať dopravu dreva, čo vyvolá následnú potrebu obrovských investícií, ktoré lesnícke subjekty nebudú schopné získať, vrátane nepriaznivých dopadov na environment. Mimoriadne kritická situácia v tejto oblasti je u väčšiny neštátnych lesníckych subjektov na Slovensku (Suchomel, Gejdoš, 2011).

Neustále dochádza k tlaku na znižovanie cien, respektíve cenové moratórium, služieb vykonávaných v pestovaní, ťažbe, sústreďovaní atď. (záporná indexácia cien za realizované služby), čo prirodzene u subjektov, ktoré ich vykonávajú vytvára tlak na to, aby si svoje náklady kompenzovali inými spôsobmi. Zvyšuje sa tým riziko nelegálnych praktík, riziko zvýšeného poškodenia environmentu, riziko potenciálnych krádeží, atď. (Suchomel, Gejdoš, 2012).

Objem dodávok najkvalitnejších sortimentov I. a II. akostnej triedy postupne klesá od roku 1990. Platí to najmä u ihličnatých drevín, kde napríklad podiel I. akostnej triedy v roku 2009 dosiahol nulu.

Pri ihličnatých drevinách pokles dodávok najkvalitnejších sortimentov surového dreva vyvolala aj zmena hlavných noriem STN 48 0055 a 48 0056 v roku 2007 (výrazný úbytok dodávok I. a II. kvalitatívnej triedy). Podľa technických podmienok definovaných v týchto normách prakticky takmer nie je možné vyrobiť sortimenty I. kvalitatívnej triedy ihličnatých drevín smrek a jedľa. Pri listnatých sortimentoch I. a II. kvalitatívnej triedy bol pokles dodávok od roku 1990 ešte výraznejší (pokles o viac ako 4 %). Tu sa okrem zmien v technických podmienkach prejavuje aj zlá štruktúra spracovateľského priemyslu, keďže na Slovensku neexistuje žiadny relevantný spracovateľ na kvalitné sortimenty bukovej guľatiny. Prejavilo sa to aj v podiele dodávok listnatej piliarskej guľatiny, kde aj vplyvom krízy od roku 2007 do roku 2009 klesol podiel dodávok týchto sortimentov o takmer 10 %. Nedostatok ihličnatej piliarskej guľatiny sa prejavuje aj v štruktúre jej dodávok, kde sa aj menej kvalitné drevo (výber z vlákninového dreva) obchoduje ako piliarska guľatina. Po rokoch 2006 a 2007 bol v roku 2011 najvyšší podiel dodávok ihličnatej piliarskej guľatiny na trh od roku 1990.

 

Významný nárast dosahuje energetický sektor práve v oblasti obnoviteľných prírodných zdrojov. V podstate už dnes nestačia disponibilné zdroje biomasy určenej na energetické účely, a tak energetické subjekty nakupujú od lesníckych subjektov už aj sortimenty určené na hodnotnejšie účely spracovania s vyššou pridanou hodnotou. V podstate už dnes sú schopné teplárne a iné energetické subjekty platiť za listnaté vlákninové drevo o 6-10 € na m³ vyššie ceny než subjekty zaoberajúce sa spracovaním tohto sortimentu na papier a celulózu. Čiastočne je to aj vplyv uzatvorenia dlhodobých zmlúv, ale v podstate aj jediného veľkého spracovateľa vlákninového dreva na Slovensku. Celulózo-papierenský priemysel zaznamenal za posledné tri roky nárast tržieb o 10,6 % aj napriek kríze. Do budúcna možno predpokladať ďalší rast dopytu najmä po ihličnatých sortimentoch surového dreva a postupné zvyšovanie jeho cien. Nevyhnutná bude reštrukturalizácia spracovateľského priemyslu.

Nedostatok finančných prostriedkov lesníckeho sektora v posledných dvoch rokoch čiastočne vylepšuje nedostatok ihličnatého dreva na trhu a rastúci dopyt po ňom, ktorý vyvoláva až nezdravý tlak na ceny. V obchodnom priestore strednej Európy ceny niektorých sortimentov ihličnatej piliarskej guľatiny už dávno prekročili hranicu 100 €.m^-3.

Aj napriek čiastočným kompenzáciám prostredníctvom štrukturálnych fondov Európskej únie a zvýšením cien nedostatkových sortimentov surového dreva, po ktorých rastie dopyt, je objem finančných prostriedkov, ktoré plynú do lesného hospodárstva v porovnaní so začiatkom 90-tych rokov iba niečo viac než polovičný. Z toho jasne vyplýva nedostatok finančných prostriedkov na financovanie už aj základných lesníckych činností. Na význame však naberá aj orientácia lesníckych subjektov na zabezpečovanie verejnoprospešných funkcií lesov, vrátane sekvestrácie uhlíka a ochranných funkcií lesov. Bude potrebné urýchlene doriešiť a realizovať platby za mimoprodukčné funkcie lesa, ktorých zabezpečenie sa v budúcnosti môže stať dôležitým finančným zdrojom pre realizáciu lesníckych činností aj v tejto oblasti. Verejnosť bude treba presvedčiť, že investícia do lesov a ich správne obhospodarovanie sa vyplatí nielen pre súčasnosť, ale aj pre budúce generácie (Suchomel, Gejdoš, 2012).

 

Negatívne na financovanie lesníckych činností v štátnych subjektoch vplýva aj predpísaná výška povinných odvodov zo zisku do štátneho rozpočtu v rokoch 2008 a 2012 (v roku 2008 to bolo 6 638 784 € a v roku 2012 – 20 mil. € - zdroj Lesy SR, š.p.). Problémy sa vyskytujú aj pri čerpaní finančných prostriedkov z eurofondov. Existujú veľké disproporcie v termínoch vyhlasovania výziev a reálnymi možnosťami čerpať finančnú podporu zo štrukturálnych fondov. Často sa finančné prostriedky dočerpávajú narýchlo a netransparentne. V rokoch 2004-2006 bolo z programu SAPARD preplatených 2,655 mil. € záväzkov pre oblasť lesného hospodárstva (Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, 2009). Tento program bol určený len pre neštátne subjekty lesného hospodárstva, ktoré na čerpanie prostriedkov takouto formou neboli v tomto období pripravené. Súčasné výzvy programovacieho obdobia 2007 – 2013 v súčasnosti dobiehajú.

 

Zhrnutie na záver...

 

Lesy Slovenska predstavujú veľmi dobrý produkčný základ pre produkciu obnoviteľnej suroviny. Súčasný stav v SR - zlá štruktúra spracovateľského priemyslu, ovplyvňovanie dominantných lesníckych subjektov politickými a lobistickými vplyvmi, spolu s globálnymi klimatickými zmenami, v súčinnosti s globálnou ekonomickou krízou, sa však podpísali na nepriaznivej ekonomickej situácii lesníckych subjektov a obhospodarovateľov lesa. Zo strany manažmentu lesníckych subjektov chýba dlhodobá a jednotná koncepcia riadenia a marketingová stratégia pre niekoľko typov scenárov. Lesnícke subjekty majú často práve pri spracovaní náhodných ťažieb zapríčinenými podkôrnym hmyzom zviazané ruky legislatívou a námietkami organizácií tretieho sektora. Práve včasný a účinný zásah dokáže zabrániť ďalšiemu rozširovaniu kalamity a stabilizovať lesné porasty. Orgány ochrany prírody aj vďaka schvaľovaciemu procesu a obštrukciám často povolenie na zásah vydávajú neskoro. Okrem nedostatku finančných prostriedkov sa teda aj tieto skutočnosti podpísali pod zlý zdravotný stav našich lesov.

 

V budúcnosti nebude možné rátať s rozširovaním ťažby dreva (aj keď prírastky a stav zásob by to umožňovali) najmä z dôvodu rozširujúcej sa ochrany lesných porastov a plnenia iných funkcií než je drevoprodukčná. V dôsledku rozsiahlych preťažieb a náhodných ťažieb v uplynulých rokoch bude musieť byť plánovaná úmyselná ťažba v budúcich rokoch výrazne nižšia. Väčší objem ťažieb sa bude realizovať v mladších porastoch formou výchovných zásahov. S očakávanými čiastočnými zmenami v drevinovom zložení to vyvolá aj zmenu v štruktúre sortimentov. Nedostatok ihličnatej piliarskej guľatiny sa tak ešte viac zvýrazní a cena týchto sortimentov bude na trhu naďalej rásť. Štruktúra spracovateľov dreva bude musieť prejsť zásadnou zmenou. Pravdepodobne sa ešte viac na trhu posilní pozícia spracovateľov z energetického sektora, ktorí využívajú obnoviteľné zdroje energie.

Na Slovensku sa všetkým uvedeným faktom doposiaľ nevenuje patričná pozornosť, čo by sa mohlo v konkurenčnom prostredí globálneho trhu časom vypomstiť, a to nielen z hľadiska finančných zdrojov pre lesnícky sektor.

 

Poďakovanie: Príspevok vznikol na základe výsledkov výskumu riešeného v projektoch: KEGA 016TUZ-4/2012 Multimediálne vzdelávacie centrum pre zlepšenie možností produkcie kvalitnejších sortimentov surového dreva.

 

 

doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc., Ing. Miloš Gejdoš, PhD.

Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta

Katedra lesnej ťažby, logistiky a meliorácií

T. G. Masaryka 24

Zvolen 960 53

suchomel@tuzvo.sk; gejdos@tuzvo.sk