V akej zdravotnej kondícii sú lesy na Slovensku?

Rok 2010 z pohľadu Lesníckej ochranárskej služby.

Každý rok sa dá z určitého hľadiska označi za jedinečný. Rok 2010 bol charakteristický vysokými úhrnmi zrážok počas jarných a letných mesiacov, čo určovalo vývoj škodlivých činiteľov a poškodzovanie lesov. Vlhké a chladné počasie predlžovalo niektoré fázy rastu stromov, spomaľovalo vývoj hmyzu, avšak podporovalo rast húb.

Zamokrené pôdy mali značný vplyv na zníženie mechanickej stability stromov v porastoch. Už aj slabší vietor spôsoboval vývraty, vplyvom váhy porastu dochádzalo k zosuvom premočenej pôdy aj s porastom. Pravdepodobne najvýznamnejšie poškodenie lesov vetromv roku 2010 bolo 17. – 19. 5. 2010 (kalamita Gizela), kedy bolo poškodených približne 350 tisíc m³, z toho takmer polovica v pôsobnosti OLÚ Bratislava. Hlavnou poškodenou drevinou bol buk. Vážne zosuvy pôdy boli zaznamenané v katastri obce Zlatník (OLÚ Vranov nad Topľou), medzi Stropkovom a Domašou, atď. Lesné škôlky založené pri potokoch a riekach boli zaplavené a rozpestovaný reprodukčný materiál často nenávratne zničený. Podľa obhliadok niektorých lesných škôlok zaplavenie pomerne dobre znášal smrek.

V máji a júni sa v niektorých oblastiach Slovenska vyskytlo poškodenie listov bukov, ale aj iných listnáčov a smrekovca. Na skúmaných vzorkách neboli zistené hubové patogény, hmyzí škodcovia a laboratórnym rozborom ani vplyv imisií. Po konzultácii s kolegami z Lesníckeho výskumného ústavu vo Viedni a Prahe sme skonštatovali, že pôvodcom poškodenia bol studený (nie mrazivý) vietor, ktorý na náveternej strane niektorých svahov a na ich hrebenivážne poškodil listy. Predpokladáme, že tieto stromy by mali v roku 2011 opä vyraši a tento vplyv prekona bez ďalších negatívnych dôsledkov.

Vývoj podkôrneho hmyzu bol spomalený a teda celoročné odchyty do feromónových lapačov znížené. Rýchlos šírenia poškodenia lesa lykožrútom smrekovým sa spomalil, nie však zastavil. Populácia je stále dostatočne silná na to, aby v roku 2011 došlo k vzniku nových komplexov hynutia smrekových lesov.

Vlhké počasie zase vyhovovalo oblastiam, ktoré za bežných klimatických podmienok trpia nedostatkom zrážok. Ide najmä o dubové lesy, ktoré sú založené na pôdach s nepriepustnou vrstvou v håbke do 2 metrov. Dostatočná zásoba vody umožnila vytvorenie bohatšej koruny, a jesenný efekt (chloróza, defoliácia) nenastal už v auguste, ale o 1– 2 mesiace neskôr, čo malo určite pozitívny dopad na prírastok a posilnenie obranyschopnosti stromov. U dubov sme však zaznamenali zvýšený výskyt drevokazného hmyzu jadrohloda dubového Platypuscylindrus, v niektorých oblastiach aj podkôrnika dubového, a to najmä tam, kde sa intenzívne realizoval monitoring stojacimi dubovými lapákmi.

Priebeh počasia veľmi dobre vyhovoval hubovým patogénom. Už v jarných mesiacoch bola zistená zvýšená miera poškodenia borovice čiernej, ale aj borovice lesnej hubou pyknidovkabeľováSphaeropsissapinea. V letnom období sme determinovali hubu Marssoninasalicicola ako pôvodcu škvrnitosti listov vàby bielej v brehových porastoch. Príznaky nových infekcií sypavkovitými hubami sa výraznejšie objavujú až v jesennom a zimnom období. Zvláštnosou je zistenie huby vyvolávajúcej príznaky sypavky na jedli a to Acanthostigmaellisii.Taktiež sme zistili pomerne zriedkavý výskyt jednodomej hrdze na smrekuChrysomyxaabietis, ktorá poškodzuje najmladšie ihličie.Ako je známe, poškodenia asimilačných orgánov v jednom roku ešte nezničia napadnutý strom, avšak ak by sa tieto ochorenia opakovali počas 3 – 4 rokov, môžu spôsobi ich úhyn.

Čoraz častejšie riešime problémy s pomiestnym hynutím dospelých jedlí. Na napadnutých stromoch zisujeme celé spektrum škodlivých činiteľov (Cryphaluspiceae, Pityophthoruspityographus, Pityokteinesvorontzowi, Armillariaostoyae, Lachnellulasubtilissima, atď.), je ažké urči prvotného činiteľa a predispozičné faktory.

Hynutie jaseňov zisujeme stále v nových lokalitách a podľa našich predpokladov je napadnutých už zhruba 20 tisíc ha (z predpokladných 30 tisíc ha). Je len ažké nájs porast bez príznakov infekcie hubou Chalarafraxinea. Obranné opatrenia neexistujú. Na ďalšom zhoršovaní zdravotného stavu jaseňov sa už v blízkej budúcnosti môže podieľa aj smaragdový drevokaz Agrilusplanipennis, ktorý sa do Európy šíri z Ázie. V roku 2011 pripravujeme v spolupráci s CanadianFoodInspectionAgency (CFIA), British Columbia, Kanada pokusy s overovaním účinnostikanadských feromónovna tohto škodcu v našich podmienkach.

V rámci spolupráce s CFIA sme v rokoch 2009-2010 overovali biologickú účinnos niektorých druhovo nešpecifických feromónov proti podkôrnym druhom na smreku s cieľom zachyti široké spektrum chrobákov. Úlohou takýchto feromónov je zisova prítomnos nových druhov hmyzu v ekosystéme. Pri tejto úlohe sme overovali aj nový typ feromónových lapačov, tzv. LindgrenFunnel Trap (LFT), ktorý s rovnakými odparníkmi v tých istých oblastiach už druhý rok po sebe vykazoval porovnateľné až lepšie odchyty než doteraz existujúcelapače na našom trhu. Taktiež pokračovali experimenty na vývoj odparníka na podkôrnika dubového Scolytusintricatus, zatiaľ bez výraznejšieho úspechu.

Chránené územia v 5. stupni ochrany a v sieti NATURA 2000 sú tmavou škvrnou na poli ochrany lesa. Tento stav jevýsledkom environmentálneho extrémizmu na úkor vlastníckych práv k lesu. Názory a stanoviská pracovníkov LOS, ktoré podporujú aktívny manažmentkalamitných území, sú málo platné pre úradníkov zo štátnej správy životného prostredia a politikov. Preto aj na tomto mieste pripomíname nesúlad zákonov o lesoch a o ochrane prírody a krajiny, znevýhodňovanie vlastníckych práv (aj so zodpovednosou) pred populistickými názormi extrémnych environmentalistov bez zodpovednosti. Bez systémovej nápravy stavu cez jednotný a jednoznačný zákon nie je možné rieši ochranu lesných ekosystémov. Signály navyše napovedajú skôr opačný smer „nápravy“ stavu a to presun kompetencií súvisiacich s hospodárením v najvyšších stupňoch ochrany prírody na ochranu prírody. Kvôli pokračovaniu hynutia smrečín (ktoré má šancu do 5 rokov doznie), ale aj dubín a iných drevín a ochrane lesa pred človekom (t.j. pasívna ochrana), môže drevársky priemysel rastúci nedostatok dreva z domácich obnoviteľných surovinových zdrojovkompenzova dovozom lacnejšieho a dostatočného objemudreva zo zahraničia. Týmto spôsobom nepriamo bude Slovensko podporova výrub lesov v oblastiach ako sú Sibír, dažďové pralesy, kde sa len ažko dá hovori o udržateľnom pestovaní lesov. A tak paradoxne, ochrana prírody bojujúca aj za záchranu dažďových pralesov, Sibírskej tajgy atď. pasívnym manažmentom kalamitných území v strednej Európe výrazne prispeje k zintenzívneniu devastácie aj lesov v chudobnejších krajinách. Okrem toho, zvýšeným dovozom dreva hrozí zvýšené nebezpečenstvo zavlečenia nepôvodných druhov hmyzu, húb, burín a iných druhov, čo bude zasa rieši Štátna ochrana prírody a mimovládne organizácie s vysokými nákladmi. Je to aj dos pravdepodobné, keďže pohyb osôb a tovarov je hybnou silou prenosu nepôvodných druhov. Aj takto sa dá vidie ochrana prírody na Slovensku.

Aká je prognóza na rok 2011?

Vývoj škodlivých činiteľov v lesoch je v značnej miere závislý na priebehu počasia. Keďže vývoj počasia v roku 2011 ešte nepoznáme, znižuje to aj presnos prognózy. K ďalším činiteľom prognózy je zdravotný stav lesov a stav škodlivých činiteľov v predchádzajúcom roku a prognóza objemu prístupného atraktívneho substrátu pre škodlivé činitele.

Predpokladáme, že vlhké počasie v roku 2010 môže ma vplyv na prejavy poškodenia aj v roku 2011, najmä škodlivého pôsobenia podpňoviek. Infekcie ihlíc a listov budú závisie najmä od aktuálnych mikroklimatických podmienok. Kalamita podkôrneho hmyzu sa mierne spomalila. Vzhľadom na zvyšujúci sa dopyt po dreve môže dôjs aj k efektívnejšej likvidácii ohnísk podkôrneho hmyzu a to nielen na smreku, ale aj na iných drevinách.

Na záver pozývame všetkých záujemcov na medzinárodnú konferenciu „Aktuálne problémy v ochrane lesov 2011“, ktorá sa bude kona v Kongresovom centre Kúpeľov Nový Smokovec 28. - 29. apríla 2011. Pracovníci Lesníckej ochranárskej služby ďakujú všetkým za spoluprácu v roku 2010 a prajú im veľa zdravia a pracovných a osobných úspechov v roku 2011.

 

Andrej Kunca, Milan Zúbrik, Juraj Galko, Jozef Vakula, Andrej Gubka, Roman Leontovyč, Christo Nikolov

Lesnícka ochranárska služba v Banskej Štiavnici

Poďakovanie: Táto štúdia vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt: Progresívne technológie ochrany lesných drevín juvenilných rastových štádií, ITMS: 26220220120, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

 

Úlohy Lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici (ďalej „LOS“) vyplývajú z § 29 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva každoročne tieto úlohy podrobne špecifikuje a koordinuje. Plnenie úloh zabezpečujú výskumní pracovníci NLC - Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, Odboru ochrany lesa a manažmentu zveri, ktorí sú v prvom rade špecialistami na niektorú problematiku ochrany lesa a zároveň je každému pridelený región Slovenska, kde sa podrobne venuje problémom ochrany lesa ako inšpektor LOS. Ide o jedinečné organizačné prepojenie výskumu s praxou. Nie sme len výskumom a vedou ako Slovenská akadémia vied, či vzdelávacou inštitúciou ako Lesnícka fakulta Technickej univerzity Zvolen, ani iba odborným pracoviskom akými sú napríklad Štátna ochrana prírody SR alebo  Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. LOS rieši národné a medzinárodné výskumné projekty (napríklad Progresívne technológie ochrany lesných drevín juvenilných rastových štádií), buduje výskumnú infraštruktúru (napríklad Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa, tzv. CEBIMOL) a zabezpečuje poradenstvo vlastníkom a obhospodarovateľom lesov, orgánom štátnej správy, odborne zabezpečujeme prednášky v rámci rôznych foriem celoživotného vzdelávania, publikujeme vedecké a odborné práce. Pracovisko LOS sídli v Banskej Štiavnici, kde sa dňom 1.1.1898 zriadila Ústredná lesnícka výskumná stanica, predchodca Lesníckeho výskumného ústavu.