Storočnica Čiernohronskej lesnej železnice
Myšlienka postavi v povodí Čierneho Hrona lesnú železnicu sa zrodila ešte na konci 19. storočia, keď budapeštianske Ministerstvo orby nariadilo svojmu banskobystrickému lesnému riaditeľstvu vypracova projekt železnice.
Malebné údolie Čierneho Hrona vo Veporských vrchoch ukrýva jednu z najväčších obcí na Slovensku - Čierny Balog, v minulosti nazývaný aj Čierny Hronec alebo Čierny Blh. Najväčší rozvoj obce nastal v 16. storočí, keď sa začala zvyšova ažba dreva v tejto oblasti. Nemeckí lesní robotníci, ktorí prichádzali do tohto kraja, zakladali nové osady tzv. Handle. Postupne bolo založených trinás osád: Krám, Medveďovo, Dolina, Balog, Vydrovo, Závodie, Jergov, Jánošovka, Fajtov, Komov, Latky, Pustô a Dobroč. Dovtedy žili v tejto oblasti hlavne valasi a pastieri, ktorí si výrubom lesa rozširovali svoje pasienky. Rozvoj ažby priniesol i problém dopravy dreva, či dreveného uhlia. Dlhé roky našinci využívali na dopravu vodu a volské, prípadne konské povozy. Začiatkom 20. storočia tieto druhy dopravy vystriedala železnica.
Myšlienka postavi v povodí Čierneho Hrona lesnú železnicu sa zrodila ešte na konci 19. storočia, keď budapeštianske Ministerstvo orby nariadilo svojmu banskobystrickému lesnému riaditeľstvu vypracova projekt železnice. Po ukončení práce na projekte sa v roku 1901 začalo s vytyčovaním trase. V apríli roku 1908 ožilo údolie Čierneho Hrona nevídaným stavebným ruchom. Začala sa stavba prvého desa kilometrového hlavného úseku Čiernohronskej lesnej železnice (ČHŽ) medzi Hroncom a Čiernym Balogom.
S pravidelnou prevádzkou sa začalo v roku 1909. Oficiálny názov bol Feketegaramvölgyi Vasút, skratka F.G.V. , čo znamenalo v preklade Železnica v údolí Čierneho Hrona. Ďalšie vetvy ČHŽ stavali postupne aj za pomoci domácich obyvateľov, hlavne žien a vojnových zajatcov z prvej svetovej vojny a viedli do väčšiny dolín povodia Čierneho Hrona. ČHŽ bola najdlhšou lesnou železnicou na Slovensku. Celková dåžka dosiahla 132 km a vyšplhala sa až k tajomnému Dobročskému pralesu pod mohutným Klenovským Veprom. Rozchod trate bol 760 mm, najmenší polomer oblúka 60 metrov, najväčší sklon trate 70 promile. Na štátnu železnicu sa náklady dreva prekladali na prekladisku v stanici Hronec. ČHŽ zásobovala drevom aj parné píly v Čiernom Balogu – Jánošovke a na Štiavničke. V dobe najväčšieho odvozu dreva, čiže v období kalamít sa ročne prepravilo 260 tisíc až 300 tisíc m³ dreva. Denne tu premávalo až sedem parných lokomotív rôznych konštrukcií. Prevádzku zabezpečovalo asi 115 zamestnancov a denne sa ňou prepravilo okolo 200 až 250 osôb. Lesná železnica zohrala veľkú úlohu aj počas Slovenského národného povstania v roku 1944, keď zabezpečovala pre partizánov dovoz potravín a munície do hôr.
Takmer osemdesiat rokov sa ozývali dolinami medzi lesmi v povodí Čierneho Hrona píšaly parných a motorových lokomotív, ahajúce vlaky naložené drevom. Postupne však začínala by železnica nerentabilná a preto sa začalo s likvidáciou tratí, najprv v úseku Hronec – Osrblie, potom v úseku vedúcom Kamenistou dolinou z Hronca až pod Sihlu. Dňa 30.12.1982 naposledy vyšiel vlak na tra aj medzi Čiernym Balogom a Hroncom. ČHŽ mala by celá zlikvidovaná do roku 1985 a tak ako posledná nasledova osud ostatných lesných železníc na Slovensku. Koľajnice, lokomotívy a vozne boli určené na zošrotovanie. Našastie sa našli ľudia, ktorí o záchranu tejto železnice neprestali bojova. Aj keď to na začiatku vyzeralo beznádejne, postupne sa podarilo, aby tra bola zaradená medzi pamiatkovo chránené objekty. Vďaka nadšeniu dobrovoľníkov, milovníkov prírody a techniky sa podarilo 1.mája 1992 obnovi prevádzku.
Poslanie Čiernohronskej železnice sa zmenilo, prestala pomáha lesníkom pri doprave dreva, ale napriek tomu zostala významným článkom histórie lesníctva. V súčasnosti je táto národná kultúrna pamiatka zachovaná a prevádzkovaná v dåžke 16 km v úsekoch Chvatimech – Hronec –Čierny Balog a Čierny Balog – Vydrovo (lesnícky skanzen) a patrí medzi najväčšie turistické atrakcie na Horehroní.
Ing. Mária Rošková
Lesnícke a drevárske múzeum Zvolen
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
