Rozhovor s generálnym riaditeľom Lesy SR Jozefom Minďášom

Hľadali sme najmenej bolestivé riešenia

Výrazný výpadok v tržbách z obchodu s drevom, nulové dotácie zo strany štátu, povinnos odvies podľa Zákona o štátnom rozpočte č. 608/2007 do rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR 200 miliónov Sk preddávkovým spôsobom do 31. októbra 2008 a dlhodobo odkladaný odpredaj prebytočného hmotného majetku v správe š.p. Lesy SR, ktorý bývalá ministerka Zdenka Kramplová uvoľnila smernicou 1534/2008-250 až v máji tohto roku, prispeli k rozhodnutiu vedenia podniku preklenú zložité obdobie žiadosou o úverový rámec. Lesy SR, š.p. preto v auguste požiadali banku o úverový rámec formou „konto korent“, ktorá umožňuje disponova s pôžičkou do výšky 700 miliónov korún. Podnik pritom nemusí vyčerpa plnú sumu. Podľa stanoviska vedenia š.p. Lesy SR úplne prirodzené ekonomické správanie, ktoré malo preklenú nedostatok financií, kritizovali niektoré médiá aj opoziční politici. Len o pár týždňov neskôr vedenie podniku deklarovalo nutnos prepustenia 500 zamestnancov a od nového ministra pôdohospodárstva dostalo úlohu do konca októbra 2008 vypracova systém racionalizačných opatrení, ktoré by mali zača plati od 1. januára 2009. O situácii v najväčšom lesníckom subjekte na Slovensku a o ďalších zámeroch vedenia podniku sme hovorili s generálnym riaditeľom doc. Ing. RNDr. Jozef MINĎÁŠOM, PhD.

Globálna ekonomická kríza a opakujúce sa vetrové kalamity, ktoré v Európe zložili k zemi milióny kubíkov dreva zasiahli trh s drevnou hmotou natoľko, že súčasníci si na také prebytky dreva, pád cien a znížený dopyt po dreve nepamätajú. Je logické, že kríza ovplyvnila aj hospodárenie štátneho podniku. Kritici sa však čudujú a pýtajú, ako je možné, že neštátne lesnícke subjekty dokážu ako tak zložitú situáciu na trhu zvláda a predáva drevo, a najväčší štátny podnik to nedokáže a musí prepúša.

- Inak sa umiestňuje na trhu produkcia desatisíc kubíkov za rok a úplne inak milióny kubíkov. Len za minulý rok Lesy SR zobchodovali 4,1 milióna kubíkov dreva. Od začiatku tohto roka máme najväčší problém s ihličnatou vlákninou, ktorej je v prednostne spracovávanej kalamitnej hmote najviac.

Ale ešte za prvý polrok tohto roka dosiahol podnik predsa kladný hospodársky výsledok, je tomu tak?

- Áno, štátny podnik dosiahol za prvý polrok 2008 zisk vo výške 247 miliónov korún, čo je o 10 miliónov viac, ako bolo plánované. Dôvodom však boli dostatočné rezervy na pestovnú činnos, vytvorené v minulých, ekonomicky priaznivejších rokoch. Vďaka nim sa nám niekoľko mesiacov darilo sanova výpadky z tržieb v obchode s drevom. Lenže ceny dreva v rámci pretrvávajúcej krízy v drevospracujúcom priemysle postupne poklesli až o desa percent, kvôli čomu sa tržby š.p. Lesy SR znížili o 400 až 500 miliónov korún

.

Skutočne bolo nutné siahnu po tak vysokom úverovom rámci?

- Čerpanie úverov nie je pre š.p. Lesy SR žiadnou novinkou. Už v čase jeho založenia v októbri 1999 prevzala novovzniknutá firma od pôvodných siedmych štátnych podnikov úver vo výške 260 miliónov korún a to v čase, keď ešte lesy dostávali dotáciu zo štátneho rozpočtu na prevádzku lesníckej činnosti. Rovnako aj v roku 2003 čerpali Lesy SR úver vo výške 107 miliónov korún, ktorý bol splatený ešte v tom istom roku. Ročný obrat tržieb podniku sa pohybuje na úrovni 7 miliárd korún. To je ďalší dôvod, prečo nepovažujeme výšku úverového rámca za rizikovú. Navyše v rámci odpredaja hmotného investičného majetku formou verejnej súaže za najvyššiu ponúknutú cenu počítame s príjmom vo výške približne 275 miliónov korún, ktoré by sa na účtoch podniku mali objavi v závere roka.

Asi nie je možné zvali všetku vinu za zložitú situáciu, v ktorej sa Lesy SR ocitli, len na stagnujúci trh s drevom a kalamity. Neboli to aj privysoké náklady v rámci podniku, ktoré vás teraz nútia prepúša?

- Iste, okrem výpadku v tržbách sme zaznamenali aj zvýšené náklady. Mám na mysli náklady na revitalizačné a obranné opatrenia v smrekových porastoch poškodených veternými a podkôrnikovou kalamitou, ktoré si len v tomto roku vyžiadali vyše 300 miliónov korún z našich prevádzkových prostriedkov. Tieto financie sme vynaložili s plným vedomím spoluzodpovednosti za ďalší osud smrečín na Slovensku a v snahe zastavi, respektíve aspoň spomali premnoženie lykožrútov, ktoré zapríčinil niekto iný svojimi nekompetentnými rozhodnutiami. Ďalšie finančné prostriedky budeme musie nasmerova do odstránenia povodňových škôd z júla tohto roka, kedy záplavy a prívalové dažde poškodili majetok v deviatich odštepných závodoch š.p. Lesy SR v hodnote prevyšujúcej sumu 80 miliónov korún. Tieto nákladové položky poznamenali a ešte poznamenajú ekonomiku podniku a to aj napriek racionalizačným opatreniam a rozbehnutým europrojektom na prefinancovanie revitalizácie smrečín a výstavbu protipožiarnych ciest a nádrží.

Prepúšanie. V krízach zvyknú topmanažmenty firiem po tomto neobľúbenom a nepopulárnom opatrení siahnu ako po prvom z celého radu ďalších. V prípade š.p. Lesy SR tomu nebude inak, aj keď deklarovaný počet tých, ktorí musia z podniku odís sa zmenil. Prečo?

- Pripúšam, že aj my vo vedení podniku sme boli spočiatku presvedčení o tom, že najskôr je nutné jednorazovo zníži stav zamestnancov a ušetri tak rádovo stámilióny korún a až potom prikroči k realizácii ďalších racionalizačných opatrení, ktoré už máme pripravené, alebo sú v štádiu príprav. Koncom októbra sme však ešte raz prehodnotili vo vedení kritériá, na základe ktorých prijímame rozhodnutia o riešení zložitej ekonomickej situácie podniku. Ešte raz sme sa podrobne zaoberali výsledkami ekonomického auditu. Dospeli sme k záveru, že prepúšanie nemôže by na prvom mieste v uvažovaných alternatívach. Prepusti stovky ľudí je predsa najjednoduchšie. Deje sa to v súčasnosti v dôsledku globálnej hospodárskej krízy vo viacerých firmách na Slovensku. Do konca roka majú prís o prácu u nás rádovo tisícky ľudí. Ak existuje čo len minimálna nádej rieši problémy aj inak ako rozdávaním výpovedí, alebo aspoň prepustením menšieho počtu zamestnancov, ako sme pôvodne uvažovali, tak ju treba využi. Alebo sa aspoň o to pokúsi. Preto sme zmenili prvotné rozhodnutie a prijali sme zodpovednos za to, že z nášho podniku neodíde do konca roka 590, ale „iba“ 180 zamestnancov. Skrátka, hľadali sme a stále budeme hľada najmenej bolestivé riešenia.

¼udia, o ktorých hovoríte - zamestnanci podniku - sa ale pýtajú: Muselo to dôjs až tak ďaleko? Pomôže vôbec podniku, keď ho opustia stovky ľudí?

- Už na začiatku tohto roka viaceré ekonomické analýzy interného, ale aj nezávislého auditu potvrdili, že hospodárske výsledky v š.p. Lesy SR môžu dosiahnu červené čísla. Už vtedy sa hovorilo o prepúšaní viacerých zamestnancov. Ja a so mnou celé vedenie podniku sme však do poslednej chvíle verili, že v priebehu roka sa situácia na trhu s drevom stabilizuje a my nebudeme musie pristúpi k tomuto radikálnemu riešeniu. Kombináciou viacerých okolností sa ale podnik dostal do stavu, kedy sme neodvratne museli pristúpi k implementácii Projektu racionalizačných opatrení na zefektívnenie činnosti podniku. Tento projekt v sebe zahàňa komplex operatívnych, strednodobých i dlhodobejších opatrení, vďaka ktorým š.p. Lesy SR zníži svoju réžiu a nákladové položky bez toho, aby to znefunkčnilo jeho chod.

Môžete ich konkretizova aj čo sa týka samotných počtov prepustených zamestnancov? Z lesníckej prevádzky sa totiž ozývajú hlasy, že prepúšanie postihne len ich a generálne riaditeľstvo v Banskej Bystrici obíde...

- Už som spomenul konkrétne číslo, o ktoré znížime stav zamestnancov podniku. Spresním ho, ide o 183 kolegov, ktorí spåňajú podmienky odchodu do dôchodku a tých, ktorí súhlasia s odchodom do predčasného starobného dôchodku. Prepúšanie neobíde ani generálne riaditeľstvo, odídu z neho desiatky technicko-hospodárskych zamestnancov. Týmto opatrením ušetríme 60 miliónov korún. Ďalšie finančné prostriedky ušetríme realizáciou ďalších racionalizačných opatrení. Okrem úspory v rámci osobnej dopravy zamestnancov, kde sa paušalizáciou náhrad za využívanie súkromných osobných automobilov a znížením počtu 160 služobných vozidiel predpokladá takmer 30 miliónová úspora, pripravujeme zrušenie Prevádzky drevárskej výroby Považská Bystrica a reštrikčné opatrenia v Odštepnom závode Semenoles a Odštepnom závode lesnej techniky. Racionalizačné opatrenia v OZLT prinesú pre budúci rok zníženie nákladov minimálne na úrovni 60 miliónov korún.

Strednodobé opatrenia predpokladajú vylúčenie jedného 15-hektárového škôlkárskeho strediska na výrobu sadeníc, udržanie nákladov na pestovateľskú činnos na úrovni tohto roku, ale aj zavedenie novších, efektívnejších a výkonnejších technológií pre nakladače a odvozné autá, odpredaj nepotrebného majetku, takmer desapercentnú úsporu pri obstarávaní tovarov a služieb formou elektronických aukcií, či zvýšenie podielu predaja dreva z odvozných miest.

Do celého procesu riešenia zložitej situácie v štátnom podniku sa razantne vložil nový minister pôdohospodárstva Stanislav Becík. Práve on na tlačovej konferencii v Turčianskych Tepliciach 2. novembra po stretnutí s vedením podniku a riaditeľmi odštepných závodov ohlásil zmenu v počte prepustených. Bol na vedenie prostredníctvom neho vyvinutý politický tlak, aby revidovalo pôvodné rozhodnutie a výrazne znížilo počet uvoľnených zamestnancov?

- Dôvody zmeny počtu zamestnancov, ktorí náš podnik do konca roka opustia, som už myslím vysvetlil dostatočne zrozumiteľne. Nie je potrebné hľada za všetkým politiku. Samozrejme, tak ako nám, aj pánovi ministrovi záleží na tom, aby boli dopady globálnej krízy na rezort a podnik čo najmenšie. Preto spoločne intenzívne komunikujeme, pán minister aktívne vstupuje do procesu hľadania východiska z tejto situácie, konzultujeme navrhované riešenia. Dohodli sme sa s ním napríklad na tom, že bude vytvorená expertná skupina so zastúpením nového generálneho riaditeľa Sekcie lesníckej MP SR prof. Júliusa Novotného a ďalších odborníkov, ktorá zrealizuje ekonomické audity jednotlivých odštepných závodov a bude hľada špecifické rezervy v ich hospodárení.

Vieme, kedy kríza začala a prečo, vy viete, ako ju preklenú, aby mohol podnik naďalej fungova. Vie sa aj to, kedy kríza skončí?

- Myslím si, že to si dnes nikto netrúfne poveda. Všetko – dobré aj zlé – má ale svoj začiatok a koniec. Takisto kríza v drevospracujúcom priemysle a celková negatívna spoločensko-ekonomická situácia s priamym dopadom na náš podnik sa jedného dňa skončí. Skutočne neviem kedy to bude, ale jedno viem už dnes. Urobím so svojimi spolupracovníkmi vo vedení podniku všetko, čo je v našich silách, aby sa už podobná situácia v budúcnosti nezopakovala.

Zhováral sa Jozef Marko