Rozhovor s generálnym riaditeľom Lesy SR Jozefom Minďášom
Hľadali sme najmenej bolestivé riešenia
Výrazný výpadok v tržbách z obchodu s drevom, nulové dotácie zo strany štátu, povinnos odvies podľa Zákona o štátnom rozpočte č. 608/2007 do rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR 200 miliónov Sk preddávkovým spôsobom do 31. októbra 2008 a dlhodobo odkladaný odpredaj prebytočného hmotného majetku v správe š.p. Lesy SR, ktorý bývalá ministerka Zdenka Kramplová uvoľnila smernicou 1534/2008-250 až v máji tohto roku, prispeli k rozhodnutiu vedenia podniku preklenú zložité obdobie žiadosou o úverový rámec. Lesy SR, š.p. preto v auguste požiadali banku o úverový rámec formou „konto korent“, ktorá umožňuje disponova s pôžičkou do výšky 700 miliónov korún. Podnik pritom nemusí vyčerpa plnú sumu. Podľa stanoviska vedenia š.p. Lesy SR úplne prirodzené ekonomické správanie, ktoré malo preklenú nedostatok financií, kritizovali niektoré médiá aj opoziční politici. Len o pár týždňov neskôr vedenie podniku deklarovalo nutnos prepustenia 500 zamestnancov a od nového ministra pôdohospodárstva dostalo úlohu do konca októbra 2008 vypracova systém racionalizačných opatrení, ktoré by mali zača plati od 1. januára 2009. O situácii v najväčšom lesníckom subjekte na Slovensku a o ďalších zámeroch vedenia podniku sme hovorili s generálnym riaditeľom doc. Ing. RNDr. Jozef MINĎÁŠOM, PhD.
Globálna ekonomická kríza a opakujúce sa vetrové kalamity, ktoré v Európe zložili k zemi milióny kubíkov dreva zasiahli trh s drevnou hmotou natoľko, že súčasníci si na také prebytky dreva, pád cien a znížený dopyt po dreve nepamätajú. Je logické, že kríza ovplyvnila aj hospodárenie štátneho podniku. Kritici sa však čudujú a pýtajú, ako je možné, že neštátne lesnícke subjekty dokážu ako tak zložitú situáciu na trhu zvláda a predáva drevo, a najväčší štátny podnik to nedokáže a musí prepúša.
- Inak sa umiestňuje na trhu produkcia desatisíc kubíkov za rok a úplne inak milióny kubíkov. Len za minulý rok Lesy SR zobchodovali 4,1 milióna kubíkov dreva. Od začiatku tohto roka máme najväčší problém s ihličnatou vlákninou, ktorej je v prednostne spracovávanej kalamitnej hmote najviac.
Ale ešte za prvý polrok tohto roka dosiahol podnik predsa kladný hospodársky výsledok, je tomu tak?
- Áno, štátny podnik dosiahol za prvý polrok 2008 zisk vo výške 247 miliónov korún, čo je o 10 miliónov viac, ako bolo plánované. Dôvodom však boli dostatočné rezervy na pestovnú činnos, vytvorené v minulých, ekonomicky priaznivejších rokoch. Vďaka nim sa nám niekoľko mesiacov darilo sanova výpadky z tržieb v obchode s drevom. Lenže ceny dreva v rámci pretrvávajúcej krízy v drevospracujúcom priemysle postupne poklesli až o desa percent, kvôli čomu sa tržby š.p. Lesy SR znížili o 400 až 500 miliónov korún
.
Skutočne bolo nutné siahnu po tak vysokom úverovom rámci?
- Čerpanie úverov nie je pre š.p. Lesy SR žiadnou novinkou. Už v čase jeho založenia v októbri 1999 prevzala novovzniknutá firma od pôvodných siedmych štátnych podnikov úver vo výške 260 miliónov korún a to v čase, keď ešte lesy dostávali dotáciu zo štátneho rozpočtu na prevádzku lesníckej činnosti. Rovnako aj v roku 2003 čerpali Lesy SR úver vo výške 107 miliónov korún, ktorý bol splatený ešte v tom istom roku. Ročný obrat tržieb podniku sa pohybuje na úrovni 7 miliárd korún. To je ďalší dôvod, prečo nepovažujeme výšku úverového rámca za rizikovú. Navyše v rámci odpredaja hmotného investičného majetku formou verejnej súaže za najvyššiu ponúknutú cenu počítame s príjmom vo výške približne 275 miliónov korún, ktoré by sa na účtoch podniku mali objavi v závere roka.
Asi nie je možné zvali všetku vinu za zložitú situáciu, v ktorej sa Lesy SR ocitli, len na stagnujúci trh s drevom a kalamity. Neboli to aj privysoké náklady v rámci podniku, ktoré vás teraz nútia prepúša?
- Iste, okrem výpadku v tržbách sme zaznamenali aj zvýšené náklady. Mám na mysli náklady na revitalizačné a obranné opatrenia v smrekových porastoch poškodených veternými a podkôrnikovou kalamitou, ktoré si len v tomto roku vyžiadali vyše 300 miliónov korún z našich prevádzkových prostriedkov. Tieto financie sme vynaložili s plným vedomím spoluzodpovednosti za ďalší osud smrečín na Slovensku a v snahe zastavi, respektíve aspoň spomali premnoženie lykožrútov, ktoré zapríčinil niekto iný svojimi nekompetentnými rozhodnutiami. Ďalšie finančné prostriedky budeme musie nasmerova do odstránenia povodňových škôd z júla tohto roka, kedy záplavy a prívalové dažde poškodili majetok v deviatich odštepných závodoch š.p. Lesy SR v hodnote prevyšujúcej sumu 80 miliónov korún. Tieto nákladové položky poznamenali a ešte poznamenajú ekonomiku podniku a to aj napriek racionalizačným opatreniam a rozbehnutým europrojektom na prefinancovanie revitalizácie smrečín a výstavbu protipožiarnych ciest a nádrží.
Prepúšanie. V krízach zvyknú topmanažmenty firiem po tomto neobľúbenom a nepopulárnom opatrení siahnu ako po prvom z celého radu ďalších. V prípade š.p. Lesy SR tomu nebude inak, aj keď deklarovaný počet tých, ktorí musia z podniku odís sa zmenil. Prečo?
- Pripúšam, že aj my vo vedení podniku sme boli spočiatku presvedčení o tom, že najskôr je nutné jednorazovo zníži stav zamestnancov a ušetri tak rádovo stámilióny korún a až potom prikroči k realizácii ďalších racionalizačných opatrení, ktoré už máme pripravené, alebo sú v štádiu príprav. Koncom októbra sme však ešte raz prehodnotili vo vedení kritériá, na základe ktorých prijímame rozhodnutia o riešení zložitej ekonomickej situácie podniku. Ešte raz sme sa podrobne zaoberali výsledkami ekonomického auditu. Dospeli sme k záveru, že prepúšanie nemôže by na prvom mieste v uvažovaných alternatívach. Prepusti stovky ľudí je predsa najjednoduchšie. Deje sa to v súčasnosti v dôsledku globálnej hospodárskej krízy vo viacerých firmách na Slovensku. Do konca roka majú prís o prácu u nás rádovo tisícky ľudí. Ak existuje čo len minimálna nádej rieši problémy aj inak ako rozdávaním výpovedí, alebo aspoň prepustením menšieho počtu zamestnancov, ako sme pôvodne uvažovali, tak ju treba využi. Alebo sa aspoň o to pokúsi. Preto sme zmenili prvotné rozhodnutie a prijali sme zodpovednos za to, že z nášho podniku neodíde do konca roka 590, ale „iba“ 180 zamestnancov. Skrátka, hľadali sme a stále budeme hľada najmenej bolestivé riešenia.
¼udia, o ktorých hovoríte - zamestnanci podniku - sa ale pýtajú: Muselo to dôjs až tak ďaleko? Pomôže vôbec podniku, keď ho opustia stovky ľudí?
- Už na začiatku tohto roka viaceré ekonomické analýzy interného, ale aj nezávislého auditu potvrdili, že hospodárske výsledky v š.p. Lesy SR môžu dosiahnu červené čísla. Už vtedy sa hovorilo o prepúšaní viacerých zamestnancov. Ja a so mnou celé vedenie podniku sme však do poslednej chvíle verili, že v priebehu roka sa situácia na trhu s drevom stabilizuje a my nebudeme musie pristúpi k tomuto radikálnemu riešeniu. Kombináciou viacerých okolností sa ale podnik dostal do stavu, kedy sme neodvratne museli pristúpi k implementácii Projektu racionalizačných opatrení na zefektívnenie činnosti podniku. Tento projekt v sebe zahàňa komplex operatívnych, strednodobých i dlhodobejších opatrení, vďaka ktorým š.p. Lesy SR zníži svoju réžiu a nákladové položky bez toho, aby to znefunkčnilo jeho chod.
Môžete ich konkretizova aj čo sa týka samotných počtov prepustených zamestnancov? Z lesníckej prevádzky sa totiž ozývajú hlasy, že prepúšanie postihne len ich a generálne riaditeľstvo v Banskej Bystrici obíde...
- Už som spomenul konkrétne číslo, o ktoré znížime stav zamestnancov podniku. Spresním ho, ide o 183 kolegov, ktorí spåňajú podmienky odchodu do dôchodku a tých, ktorí súhlasia s odchodom do predčasného starobného dôchodku. Prepúšanie neobíde ani generálne riaditeľstvo, odídu z neho desiatky technicko-hospodárskych zamestnancov. Týmto opatrením ušetríme 60 miliónov korún. Ďalšie finančné prostriedky ušetríme realizáciou ďalších racionalizačných opatrení. Okrem úspory v rámci osobnej dopravy zamestnancov, kde sa paušalizáciou náhrad za využívanie súkromných osobných automobilov a znížením počtu 160 služobných vozidiel predpokladá takmer 30 miliónová úspora, pripravujeme zrušenie Prevádzky drevárskej výroby Považská Bystrica a reštrikčné opatrenia v Odštepnom závode Semenoles a Odštepnom závode lesnej techniky. Racionalizačné opatrenia v OZLT prinesú pre budúci rok zníženie nákladov minimálne na úrovni 60 miliónov korún.
Strednodobé opatrenia predpokladajú vylúčenie jedného 15-hektárového škôlkárskeho strediska na výrobu sadeníc, udržanie nákladov na pestovateľskú činnos na úrovni tohto roku, ale aj zavedenie novších, efektívnejších a výkonnejších technológií pre nakladače a odvozné autá, odpredaj nepotrebného majetku, takmer desapercentnú úsporu pri obstarávaní tovarov a služieb formou elektronických aukcií, či zvýšenie podielu predaja dreva z odvozných miest.
Do celého procesu riešenia zložitej situácie v štátnom podniku sa razantne vložil nový minister pôdohospodárstva Stanislav Becík. Práve on na tlačovej konferencii v Turčianskych Tepliciach 2. novembra po stretnutí s vedením podniku a riaditeľmi odštepných závodov ohlásil zmenu v počte prepustených. Bol na vedenie prostredníctvom neho vyvinutý politický tlak, aby revidovalo pôvodné rozhodnutie a výrazne znížilo počet uvoľnených zamestnancov?
- Dôvody zmeny počtu zamestnancov, ktorí náš podnik do konca roka opustia, som už myslím vysvetlil dostatočne zrozumiteľne. Nie je potrebné hľada za všetkým politiku. Samozrejme, tak ako nám, aj pánovi ministrovi záleží na tom, aby boli dopady globálnej krízy na rezort a podnik čo najmenšie. Preto spoločne intenzívne komunikujeme, pán minister aktívne vstupuje do procesu hľadania východiska z tejto situácie, konzultujeme navrhované riešenia. Dohodli sme sa s ním napríklad na tom, že bude vytvorená expertná skupina so zastúpením nového generálneho riaditeľa Sekcie lesníckej MP SR prof. Júliusa Novotného a ďalších odborníkov, ktorá zrealizuje ekonomické audity jednotlivých odštepných závodov a bude hľada špecifické rezervy v ich hospodárení.
Vieme, kedy kríza začala a prečo, vy viete, ako ju preklenú, aby mohol podnik naďalej fungova. Vie sa aj to, kedy kríza skončí?
- Myslím si, že to si dnes nikto netrúfne poveda. Všetko – dobré aj zlé – má ale svoj začiatok a koniec. Takisto kríza v drevospracujúcom priemysle a celková negatívna spoločensko-ekonomická situácia s priamym dopadom na náš podnik sa jedného dňa skončí. Skutočne neviem kedy to bude, ale jedno viem už dnes. Urobím so svojimi spolupracovníkmi vo vedení podniku všetko, čo je v našich silách, aby sa už podobná situácia v budúcnosti nezopakovala.
Zhováral sa Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
