TÝŽDŇOVKA: Vlastníci lesov, lesníci, drevári, životniari, vedci, štátni ochranári a aktivisti majú na desaťpercentný bezzásah rozdielne názory. Odborná diskusia ale opäť nebude (?!)

Podporné stanovisko citlivému lesníckemu prístupu pri vyhlasovaní prírodných rezervácií v 5. najprísnejšom stupni ochrany a pri obhospodarovaní ochranných lesov vzápätí zverejnila Slovenská lesnícka komora. Na portáli Lesmedium.sk tento týždeň využili priestor na vyjadrenie sa k teto téme Zväz spracovateľov dreva SR a Štátna ochrana prírody SR.

Samozrejme, že ich názory boli úplne rozdielne. A diametrálne sa odlišovali aj v argumentovaní vedeckými postojmi. Drevári citovali nemeckého vedca, podľa ktorého je najúčinnejšie viazanie CO₂ v rastúcich, stredne starých lesoch a so zvyšujúcim sa vekom lesov sa táto schopnosť znižuje. Najhoršiu schopnosť viazať CO₂ vykazujú poškodené lesy s odumierajúcimi stromami, ktoré sú ponechané na samovývoj.

Naopak štátni ochranári trvajú na vedeckom závere, ktorý tvrdí, že skutočne dlhodobé viazanie a ukladanie uhlíka prebieha práve v pôde prostredníctvom rozkladných procesov odumretej biomasy stromov a druhov (často ohrozených) na tento proces postupne naviazaných.

Zástupca vlastníkov lesov považuje za najväčšiu slabinu tejto mediálnej, na diaľku prebiehajúcej diskusie, neujasnenosť základných pojmov a definícií, spojených s bezzásahovým režimom v našich lesoch.

Treba dodať, že ju rozvírila petícia nazvaná Za lepšiu ochranu prírody, ktorú do parlamentu predložilo Lesoochranárske zoskupenie VLK v októbri minulého roka. Aktivisti v nej požadovali zredukovanie základných režimov ochrany v chránených územiach na dva. Navrhli v nej územia s prísnou ochranou (bezzásahové územia) a územia s aktívnou ochranou (manažované územia). Výmeru prísne chránených území petícia požadovala stanoviť minimálne na desať percent výmery Slovenskej republiky do roku 2030.

Poslanci Národnej rady SR petíciu v marci tohto roka odmietli, na čo aktivisti zareagovali tak, že jednotlivé body z nej sa budú snažiť presadiť v parlamente postupne. A životniari okamžite reagovali vyhlásením, že ich v tom podporia. Ako inak.

Z toho vyplýva, že sa tak s veľkou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, zopakuje scenár, akého sme boli svedkami v druhej polovici minulého roka v prípade novely zákona o ochrane prírody a krajiny s takzvanou reformou národných parkov. Jej návrh bol pripravený, presadzovaný a schválený bez vecnej, odbornej, širokej a priamej diskusie.

Pred očami verejnosti prebehla len formálna politická diskusia, to podstatné sa udialo v politickom zákulisí. Nuž, aj takto sa dá vysvetľovať a zneužívať demokracia. Otázkou je, dokedy ešte...?

Jozef Marko