TÝŽDŇOVKA: Lesnícka a ochranárska Muránska planina. Veľavravné porovnanie a diametrálne rozdiely

Tento týždeň správa Národného parku Muránska planina vo vyhlásení pre masmédiá vysvetľovala, prečo v národnom parku prebieha masívna ťažba dreva. Ochranári uviedli, že podľa štúdie, ktorú vypracovala Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, by sa v obhospodarovanej časti Národného parku Muránska planina malo na pozemkoch vo vlastníctve štátu ročne vyťažiť priemerne približne 36 000 m³ dreva. V skutočnosti bolo do konca októbra 2023 vyťažených 28 578 m³ dreva, takže do konca roka by sa mali ochranári dostať približne na číslo prognózované Technickou univerzitou vo Zvolene.

„Podstatný rozdiel je v tom, že sme chceli vykonávať plánované opatrenia na postupné znižovanie zastúpenia smreka a zvyšovanie stability porastov prostredníctvom upravovania ich štruktúry. Žiaľ, tento rok nám ťažbu predpisuje lykožrút. Aj Správa Národného parku Muránska planina, ako každý iný obhospodarovateľ lesa, je povinná dodržiavať lesný zákon a ten ukladá povinnosť spracovať kalamitu a tak predchádzať ďalšiemu šíreniu biotických škodcov.

Zonácia národného parku je nástrojom na rozlíšenie častí národného parku, v ktorých sa uplatňuje k starostlivosti o les rozdielny prístup. V bezzásahovej zóne A, kde prevažujú prirodzené lesy, sa nehospodári. Tento rok sme tam do konca októbra zaevidovali kalamitu v objeme 18 592 m³, ktorá sa nespracuje,“ uviedla Správa Národného parku Muránska planina v tlačovej správe.

Vrátim sa teraz do lesníckeho obdobia na Muránskej planine, keď LESY SR v tomto národnom parku obhospodarovali trvalo udržateľným spôsobom štátne lesy. V máji 2020 mi lesníci z vtedajšieho Odštepného závodu Revúca počas terénnej obhliadky takto popísali pre časopis LES & Letokruhy svoje postupy:

„Vyhľadávame a vyberáme aktívnu podkôrnikovú hmotu, ročne odchytíme lapačmi a lapákmi približne 30 miliónov lykožrútov – smrekového, lesklého a už aj bukového. Jednotlivým výberom aktívnych chrobačiarov dosahujeme efekt prírode blízkeho hospodárenia bez holín, pretože sa takýmto postupom vytvára v porastoch druhá etáž. Už programy starostlivosti o les sú nastavené na prírode blízke hospodárenie. V drvivej väčšine porastov na planine máme nastavený v zóne A a B skupinovitý spôsob obnovy. V rámci náhodnej ťažby vyberáme jednotlivé chrobačiare, hlúčiky alebo skupiny chrobačiarov.

Stav náhodnej ťažby je taký, že napadnutú hmotu ihneď spracujeme. Dopredu nahlásené náhodné ťažby nemáme, pretože ich spracovávame v reálnom čase. V tomto roku nastala v dôsledku novely zákona o ochrane prírody a krajiny situácia, že musíme niektoré porasty nahlasovať do systému a čakať na rozhodnutia. Z tohto dôvodu máme náhodnú ťažbu v zostavách. Do konca minulého roka to bolo tak, že podkôrnikmi napadnuté stromy sme automaticky spracovali. A takto sme držali a zatiaľ ešte stále držíme podkôrnika na uzde takmer 30 rokov.“

V závere článku som vtedy napísal: „Presviedčam sa o tom, že v obhospodarovaných porastoch neexistujú holiny a neobjavíte v nich ani sucháre, alebo stromy, ktoré postupne schnú po napadnutí podkôrnym hmyzom. Na obnovných prvkoch sa výborne darí smreku. Smrek je skrátka v týchto polohách a podmienkach doma a bolo by podľa názoru miestnych lesníkov hlúpe, ak by sa ho zbavovali len preto, že niekto chce verejnosti nahovoriť, že smreku na Slovensku odzvonilo. Na Muránskej planine je opak pravdou aj vďaka aktívnemu lesníckemu prístupu pri ochrane a pestovaní tejto stále najvyhľadávanejšej dreviny na Slovensku.“

Myslím, že ide o dostatočne veľavravné porovnanie dvoch prístupov k lesom na Muránskej planine a diametrálnu rozdielnosť vo vnímaní bezzásahového režimu a smreka obyčajného.

Predseda Slovenskej lesníckej komory Ing. Igor Viszlai sa pozrel tento týždeň na problém dvoch rozdielnych období v správe lesov na Muránskej planine z ďalšieho uhlu pohľadu v článku, ktorý sme publikovali na portáli Lesmedium.sk v piatok: „Posledné roky sme stále počúvali, ako lesníci ničia biotop hlucháňa - dokonca aj tam, kde už roky z dôvodu bezzásahu stratil vhodné prostredie pre život. Dokonca sa zneužíva § 4 zákona o ochrane prírody a krajiny na obmedzenie spracovania podkôrnikovej kalamity v 1. stupni ochrany prírody pre údajný možný vhodný biotop hlucháňa.

No v okolí lokalít hlucháňa asi preto, že je to priamo v národnom parku, v 3. stupni ochrany prírody a rozhodujú už ochranári sami o sebe, tak zrazu je lykožrútová kalamita tá, ktorá určuje, čo sa kedy, ako rýchlo a akým spôsobom bude ťažiť. Čo tam po tom, že to boli práve ochranári, ktorí spôsobili konanie voči Slovenskej republike za spracovávanie kalamitnej hmoty.“

Domnievam sa, že každému, kto chce porozumieť, napovedia tieto riadky mnoho. 

A tak len dodávam, čo mi tento týždeň napísal na margo diania na Muránskej planine dlhoročný lesník: „Mrzí ma ako bývalého pestovateľa, koľko práce lesníkov a lesných robotníkov vychádza na Muránskej planine nazmar. Už dva roky ochranári nezalesňujú, nevyžínajú a nechránia sadenice proti zveri. Hanba! Naši starí otcovia odkôrňovali ešte aj pne po ťažbe...“ 

Jozef Marko