Predstaviteľ OSN B. Greguška: Rovnováhu nedosiahneme bez kompromisov
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Na lesníckom podujatí Milión sadeníc pre Slovensko vystúpil na námestí vo Zvolene aj Ing. Boris Greguška, PhD., predseda Fóra o lesoch Organizácie Spojených národov, najvyššie postaveného orgánu v systéme OSN, ktorý sa zaoberá agendou svetových lesov. V úvode povedal, že lesy a lesníctvo na Slovensku, ale i vo svete, čelia mnohým výzvam – doposiaľ nepoznanému rozsahu klimatickej zmeny spôsobenej človekom, ako aj iným závažným celospoločenským javom a trendom, ktoré s touto klimatickou zmenou častokrát súvisia alebo znásobujú jej dopady.
B. Greguška: „Počas posledných rokov sme mali skúsenosti so zvyšujúcou sa frekvenciou a intenzitou mimoriadnych poveternostných udalostí, ktoré vyústili do škôd značného rozsahu na lesoch – na Slovensku i v Európe. Situácia v ostatných častiach sveta nie je priaznivejšia. Z médií sa pravidelne dozvedáme o rozsiahlych škodách na lesoch, spôsobených rôznymi činiteľmi – požiarmi, suchom, povodňami, vetrom, podkôrnym hmyzom, ako i nevhodnou činnosťou človeka.
Správna komunikácia a naliehavosť potreby chrániť lesy
Na druhej strane, lesnícky sektor a manažment lesa sú pod veľkým tlakom, ktorý vyplýva z neustále narastajúcich požiadaviek spoločnosti. Svoju úlohu pritom zohráva aj častokrát nesprávne komunikovaná príčina spomínaných kalamitných situácií a škôd v lesoch a podiel klimatickej zmeny na tomto stave. Naopak, práve správna komunikácia by mala spoločnosti vysvetliť naliehavosť potreby ochrany lesov a realizácie nevyhnutných adaptačných opatrení v lesníctve, ako integrálnej súčasti udržateľného a multifunkčného hospodárenia v lesoch.
Túto mimoriadnu situáciu, ovplyvňujúcu naše i svetové lesy, si už nejaký čas uvedomuje aj medzinárodné spoločenstvo, dokonca i na tej najvyššej úrovni. Dôkazom toho je, že ešte v roku 2017 prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov tzv. Strategický plán OSN pre lesy do roku 2030. Tento strategický plán je globálnym a univerzálnym nástrojom OSN, ktorý stanovuje strategickú víziu, ako aj 6 strategických a 25 čiastkových cieľov pre svetové lesy do roku 2030. Ambíciou stanovených cieľov je zásadným spôsobom prispieť k úsiliu v boji proti úbytku výmery lesov a degradácii lesov vo svete, ako aj k lepšiemu využitiu potenciálu lesov pri plnení cieľov Parížskej klimatickej dohody, rozvojových cieľov Agendy 2030 a iných medzinárodne odsúhlasených cieľov, ktoré súvisia s lesmi.
Ambiciózny plán OSN: zvýšiť výmeru svetových lesov o tri percentá
Jedným z najambicióznejších cieľov strategického plánu je zvýšenie výmery svetových lesov o tri percentá do roku 2030. Tieto tri percentá predstavujú 120 miliónov hektárov nového lesa. Znamená to, že politickí predstavitelia členských krajín OSN si uvedomujú význam zalesňovania a zakladania nových lesov, a spolu s ochranou existujúcich lesov, ho považujú za jedno z najdôležitejších opatrení, ktorým môžeme významne prispieť k boju proti súčasným globálnym problémom životného prostredia a udržateľného rozvoja.
Zdravé lesy sú dôležitým predpokladom kvality života obyvateľstva najmä na vidieku. Zdravé lesy poskytujú pracovné príležitosti ľuďom na vidieku a príležitosti pre rekreáciu všetkým občanom. Sú tiež podmienkou existencie mnohých rastlinných a živočíšnych druhov. Trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch je zároveň hnacou silou bio-hospodárstva. Je schopné ponúknuť plne recyklovateľnú surovinu - drevo, ktorej produkcia nezaťažuje životné prostredie, ale práve naopak, ukladaním uhlíka vo výrobkoch z dreva znižuje objem oxidu uhličitého v atmosfére. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité hľadať primeranú rovnováhu medzi poskytovaním rozmanitých ekosystémových služieb lesov, po ktorých je v súčasnosti vysoký dopyt a nemožno ich zabezpečiť bez kompromisov.
Práve týmto témam by sa mala venovať Ôsma konferencia ministrov o ochrane lesov v Európe, ktorá sa uskutoční tento rok v októbri v Bratislave, za účasti ministrov, ktorí zodpovedajú za lesníctvo, zo 46 európskych krajín, ako aj vysokého predstaviteľa Európskej únie. Očakáva sa, že výsledky bratislavskej konferencie poskytnú významný podklad vo forme konkrétnych politických záväzkov, ktoré budú prijaté európskymi ministrami, ohľadom ďalšieho smerovania európskej spolupráce o lesoch a lesníctve po roku 2020. Výstupy konferencie by pritom mali vychádzať z cenných výsledkov doterajšej práce lesníckych a iných odborníkov z celej Európy, ktoré boli dosiahnuté počas slovenského predsedníctva v tomto ministerskom procese (FOREST EUROPE) za uplynulé štyri roky.
Európsky zelený dohovor a bilión eur na desať rokov
V neposlednom rade by som chcel poukázať na aktuálny vývoj v Európskej únii. Ako ste mohli zachytiť v médiách, Európska komisia v decembri minulého roka zverejnila zásadný dokument - tzv. Európsky zelený dohovor. Ide o strategický dokument, prostredníctvom ktorého by sa v Európskej únii mala do roku 2050 dosiahnuť uhlíková neutralita. Je pozitívne, že tento dokument uznáva aj úlohu lesov pri dosahovaní tohto strategického cieľa. Približne mesiac po predstavení Európskeho zeleného dohovoru Európska komisia zverejnila návrh na to, ako ho chce financovať.
Tento návrh počíta s finančnými prostriedkami na nasledujúcich desať rokov na úrovni jedného bilióna eur – to znamená, že jeden bilión eur by mal ísť v nasledujúcich desiatich rokoch na opatrenia súvisiace s ochranou klímy v členských štátoch Európskej únie. To, koľko sa z tohto balíka ujde lesníctvu, za akých podmienok a na aké opatrenia, bude závisieť od konkrétnych návrhov, ktoré Európska komisia plánuje zverejniť v priebehu nasledujúcich mesiacov. Práve v tomto období bude preto potrebné vyvinúť maximálne úsilie zo strany členských štátov, ako aj zo strany lesníckeho sektora ako takého, aby v týchto návrhoch bola zohľadnená nielen úloha a význam lesov, ale aj úloha a potreby tých, ktorí sa o lesy starajú a bez ktorých nebude možné dosiahnuť ciele Európskeho zeleného dohovoru – vlastníkov a obhospodarovateľov lesov.“
Titulok a medzititulky: Lesmedium.sk