Názor: Čo znamená prehratý súd ministerstva životného prostredia o povolení výnimky na odstrel medveďov
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Manažment predátorov aj na Slovensku, bol podobne ako v minulosti, opäť raz zneužitý. Nie výskumníkmi, nie miestnymi komunitami a nie demokraticky prijatými rozhodnutiami – ale emocionálne motivovaným aktivizmom, právnymi medzerami a medzinárodným dohovorom, ktorý v podstate vyradil demokraciu z činnosti. Aarhuský dohovor sa stal prekážkou fungujúceho manažmentu veľkých šeliem.
Podľa našej ústavy sú vlastnícke a užívacie práva základnými princípmi. Tí, ktorí vlastnia a užívajú pôdu, sú zodpovední za ochranu prírody, produkciu a dlhodobé hospodárenie. Títo aktéri však nemajú skutočný vplyv na rozhodnutia, týkajúce sa predátorov. Výnimku na odlov medveďov, o ktorom sa rozhodlo, bolo možné zrušiť prostredníctvom odvolaní ochranárskych organizácií, ktoré pozemky nevlastnia, nevyužívajú a nenesú za ich obhospodarovanie zodpovednosť.
Jedno odvolanie stačí na zmrazenie celého procesu. Znova a znova. To nie je právna istota – je to aktivistické veto. Manažment predátorov nie je o symboloch alebo emóciách, ale o rovnováhe. O rovnováhe medzi predátormi a korisťou, medzi ochranou a manažmentom, medzi národnými cieľmi a miestnymi podmienkami. Túto rovnováhu nemožno udržať, keď sú rozhodnutia neustále blokované právnymi procesmi, riadenými ideológiou a emóciami.
Preložené do diskusie o manažmente predátorov, znenie vyzerá takto: Je ľahké byť štedrý k prítomnosti veľkých predátorov, keď sám nemáte čo stratiť. Zásadné argumenty malých organizácií by nemali zastaviť manažment predátorov. Podobne, ako je možné počuť aj zo zahraničia, nastal opäť problém s demokraciou v súvislosti s využívaním príležitostí, ktoré Aarhuský dohovor dáva malým organizáciám odvolať sa proti rozhodnutiam, týkajúcim sa manažmentu veľkých predátorov.
Zdá sa však, že sme sa aj na Slovensku dostali do situácie, keď sa ochranné mechanizmy používajú na dosiahnutie niečoho úplne iného, ako je zabezpečenie kvality. Keď už nikto nepočúva, dôvera mizne a preberá kontrolu aktivizmus, niečo základné v spoločnosti sa stratilo. Nastal teda čas, aby politika zakročila proti takýmto snahám.
Mnohí ochranári a aktivisti hovoria veľmi často o tom, že sa musia rešpektovať zásady právneho štátu. Ale ich činy hovoria o tom, že máme odlišné názory na to, čo znamená demokracia. Už v minulosti sme boli svedkami vývoja, v ktorom súdna prax nahradzovala demokratické rozhodnutia. A dnes môžeme z ich strany vidieť, že chcú, aby sa tie časy vrátili. Je nutné poukázať na problémy, ktoré z toho vznikli: Ako by mali súdy rozhodovať o týchto otázkach? Aké dôkazy sú potrebné? Kto nesie dôkazné bremeno?
Zostáva nám len veriť, že jednotliví právnici a iní štátni zamestnanci sa pri výkone svojich povinností nebudú zapájať do ochranárskeho aktivizmu, presadzovaním ich environmentálnych cieľov. Demokracia a právny štát áno, ale musí existovať aj zdravý rozum.
Ing. Ján Krnáč

















