Lesnícka ulica
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Ulica pod lipami, nazývaná aj „Lesnícka ulica“ bude slávnostne zaradená medzi významné lesnícke miesta. Stane sa 14.mája 2009.
Takmer 300-ročná lesnícka história sa prelína dejinami Slovenska ako dlhá zelená reaz. Budovy, parky, stromy, stavby, technické zariadenia, umelecké diela, cintoríny či iné lesnícke lokality originálnym spôsobom vystúpili a obohatili našu históriu. Aj preto sa od roku 2007 snaží š.p. Lesy SR upriami pozornos odbornej i laickej verejnosti na tieto vzácne artefakty a udeľuje im štatút „významného lesníckeho miesta“. Doteraz bolo v rámci Slovenska takto označených 21 miest, medzi nimi napr. Lesnícky skanzen pri Čiernom Balogu, Zubria obora v Topoľčiankach, Vysoká pec na Troch Vodách pri Hronci, Oravsko-kysucká lesná železnica v Oravskej Lesnej, Šútovská skala pri Krpeľanoch, Poľovnícky zámok a park v Topoľčiankach, sochy Alojza Štróbla, budova š.p. Lesy SR v Banskej Bystrici, či Jegorovove bunkre na Pohronskom Bukovci.
Vo štvrtok, 14.mája 2009 o 10.30 hod. pribudne k týmto vzácnym lokalitám ďalšie, v poradí už 22-hé významné lesnícke miesto. Stane sa tak za účasti primátora Liptovského Hrádku, Branislava Trégera a generálneho riaditeľa š.p. Lesy SR, Jozefa Minďáša pred budovou Odštepného závodu š.p. Lesy SR na ulici J. Martinku v Liptovskom Hrádku.
„Lesnícka ulica“, známa aj ako Ulica pod lipami v Liptovskom Hrádku je akýmsi jadrom lesníckeho mestečka z prelomu 18. a 19.storočia, na ktorej sa nachádzajú vzácne budovy v klasicistickom slohu. Lemuje ju trojradová lipová aleja z roku 1777 a celá lokalita je evidovaná ako národná kultúrna pamiatka.
K najvýznamnejším objektom, nachádzajúcim sa na tejto ulici, patrí napr. Stanica Považskej lesnej železnice, ktorá v rokoch 1916 – 1972 slúžila na prepravu dreva údoliami Čierneho Váhu a Malužianky, v dåžke 107 kilometrov. Na trati Liptovský Hrádok a Liptovská Teplička sa zároveň prevádzkovala aj osobná doprava.
Ďalšou zaujímavou budovou je pravdepodobne najstaršia stavba tejto ulice, nazývaná Kasíno. Bola postavená v polovici 18.storočia a slúžila ako významný hostinec hrádockého panstva i lesníkov.
Kamenný kríž z r. 1807 stojí na mieste bývalej kaplnky sv. Trojice. Pod krížom je umiestnená krypta významných úradníkov panstva, ktorých tu pochovávali v rokoch 1777- 1800.
Riaditeľstvo štátnych lesov je klasicistickou budovou z r.1773, ktoré v 19.storočí prestavali a zároveň sem presídlili prefektúru.
Rímsko-katolícky kostol Navštívenia Panny Márie postavil hrádocký lesný komorný úrad v r. 1790. Z tohto obdobia pochádzajú aj nástenné maľby a hlavný oltár, organ je z r. 1799.
V kostolnej veži sú štyri zvony a celý objekt je kultúrnou pamiatkou.
Lesnícku školu postavili v r.1800 ako Kráľovskú komorskú lesnú a hlavnú národnú školu. Bola prvou svojho druhu v Uhorsku a záštitu nad ňou mal samotný cisár František Jozef. Vyučovalo sa tu lesníctvo a drevárstvo. O šes rokov neskôr v nej otvorili aj lesnícke učilište.
Lesy SR, š.p., Odštepný závod Liptovský Hrádok sídli tiež na Lesníckej ulici. Spravuje lesy regiónu vo vlastníctve štátu. Výchovu, obnovu a ochranu lesných porastov zabezpečuje pomocou lesných správ Liptovská Teplička, Čierny Váh, Malužiná, Liptovská Osada a ¼ubochňa.
Okrem odhalenia tabule so štatútom „významné lesnícke miesto“ pre Lesnícku ulicu v Liptovskom Hrádku, bude následne o 11.30 hod. v neďalekej lesníckej osade Čierny Váh odhalený informačný panel k zreštaurovanému palatínskemu pylónu ako pamiatke na pobyt uhorského palatína, korunného princa a arcikniežaa Jozefa Habsburského. Vnuk cisárovnej Márie Terézie a brat cisára Františka Jozefa zastával svoj úrad v rokoch 1796 – 1847, a v auguste 1804 poľoval v tunajších lesoch, ktoré boli výsadným poľovným revírom uhorských kráľov.
Zároveň bude sprístupnená aj expozícia múzea Považskej lesnej železnice v budove miestnej historickej staničky.
(afa)

















