Komuniké: Potvrdzuje sa, že lesníci a lesomajitelia majú pravdu, ak presadzujú aktívny manažment
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Komuniké Slovenskej lesníckej komory k výsledkom študijnej cesty v lesoch Národného parku Šumava v južných Čechách, Národného parku Bavorský les v Nemecku, v cirkevných lesoch v Aigen – Schlägeli v Hornom Rakúsku a v pelhřimovských mestských lesoch na Vysočine zdôrazňuje, že lesníci a lesomajitelia majú pravdu, ak počas klimatickej zmeny a rozsiahlych vetrových a podkôrnikových kalamít presadzujú aktívny manažment. Komuniké poskytol hovorca Slovenskej lesníckej komory David Hančinský.
V komuniké Slovenská lesnícka komora uvádza: „Počas trojdňovej študijnej cesty, na ktorej sa zúčastnila takmer päťdesiatka členov Slovenskej lesníckej komory, Združenia obecných lesov Slovenskej republiky, pracovníci Národného lesníckeho centra a zástupcovia štátnych a neštátnych lesníckych subjektov na Slovensku, sme sa presvedčili o tom, že lesníci majú pravdu, ak presadzujú aktívny manažment, ktorý dokáže pomôcť prírode, aby v nej ostala zachovaná biodiverzita, ktorá je prioritou aj pre ochrancov prírody.
Ochrancovia prírody na Slovensku doteraz argumentovali tým, že v Národnom parku Bavorský les sa proti rozsiahlej podkôrnikovej kalamite nezasahuje a príroda je ponechaná na samovývoj, aby si poradila sama. Nie je to pravda. V Národnom parku Bavorský les nadobudlo chradnutie smrečín v dôsledku bezzásahového režimu a následného dramatického rozšírenia lykožrúta také rozmery, že v tomto roku začali vo vlastnom území národného parku s intenzívnou sanačnou ťažbou. Dokonca pri tom využívajú efektívne a moderné harvestorové technológie, pretože si uvedomujú, že napadnutým lesom treba pomôcť čo najskôr vyťažením aktívnych chrobačiarov, ktoré sa dnes vyskytujú na obrovských plochách. Lesné cesty v Národnom parku Bavorský les sú v súčasnosti pokryté ihličím z odumierajúcich stromov...
V Národnom parku Šumava ochrancovia prírody, podľa miestne znalých odborníkov na problematiku naďalej iba experimentujú s lesom a prírodou na kalamitných plochách, mimo zrakov verejnosti, vysádzaním smreka a iných drevín v oplôtkoch aj mimo nich (tam kde si „príroda neporadila sama“), ale ich opatrenia nijakým spôsobom účinne nereagujú na nebývalý rozpad lesných porastov, takže v hrebeňových častiach národného parku ostávajú v dôsledku bezzásahu a pod vplyvom sucha a vetra len sivé pahýle vyschnutých stromov na miestach, kde ešte donedávna rástol zdravý a zelený les.
Lesníci sa v presadzovaní aktívneho manažmentu a ochrany lesa v období, kedy je príroda vystavená silným civilizačným vplyvom, evidentnou zmenou klímy a obrovskými kalamitami najmä v dôsledku sucha, vetra a podkôrneho a drevokazného hmyzu, opierajú o stáročné a verifikované skúsenosti a tie chcú uplatňovať aj dnes, v prospech lesa, prírody a celej spoločnosti.“