Komentár: Nepravdy a nepresnosti o tom, čo chce zmeniť reforma národných parkov a čo sa stane, ak v parlamente neprejde

1. Trecie plochy medzi dvomi zákonmi – zákonom o ochrane prírody a krajiny a lesným zákonom – sa neodstránia. Problémy vidíme najmä v národných parkoch, kde lesníci sa pri spracovaní kalamity držia lesného zákona, podľa ktorého ju musia spracovať do 6 mesiacov, neberú však pritom ohľad na ochranu prírody. Často sa tak spracúvajú kalamity aj v chránených územiach, čím zanikajú biotopy chránených druhov. Ekonomický pohľad tak dostáva prednosť pred ochranou prírody.

Správna informácia: Toto je dôvod, prečo sme protestovali proti prijímaniu novely zákona o ochrane prírody a krajiny. A upozorňovali poslancov, ktorí pravdepodobne nečítali kompletne programové vyhlásenie vlády. V ňom sa vláda zaviazala odstrániť dlhodobý spor ochranárov a lesníkov prijatím jedného zákona – TOTO BY BOLA ZÁSADNÁ REFORMA...

2. Národné parky budú aj naďalej hospodársky spravovať lesníci cez štátny podnik Lesy SR v gescii agrosektora, ktorý ale má iné záujmy ako ochranári. Hľadia najmä na zisk z ťažby a predaja dreva, nie na ochranu cenných území či zastavenie poklesu biodiverzity, ktoré majú mať v chránených územiach prednosť pred akoukoľvek inou činnosťou. Naďalej tak bude dochádzať k vytváraniu obrovských odkrytých plôch alebo tzv. holín po spracovaní náhodných vetrových a lykožrútových kalamít.

Zo zahraničných národných parkov (NP Šumava a Bavorský les) už pritom máme príklady, kedy manažment náhodnej ťažby pri vzniku kalamít prešiel výraznou zmenou. To znamená, že v bezzásahových zónach padnuté stromy nespracúvajú, ale ponechávajú ich bez spracovania. Držia sa pritom vedeckých dôkazov a zabezpečujú tak ochranu biodiverzity, čoho prejavom je napríklad aj nárast populácie hlucháňa. Na porovnanie, u nás mu vďaka nevhodnému manažmentu náhodných ťažieb, hrozí vyhynutie.

Nepresná informácia: Štát - Slovenská republika ako vlastník časti pozemkov sa mohol rozhodnúť, hospodárske lesy prekategorizovať do ochranných, dokonca bezzásahových. Súčasne má legislatívu, aby účinne ochraňoval okolité porasty, aj vo vlastníctve súkromných majiteľov, aby sa prípadný podkôrny hmyz nerozširoval na súkromný majetok a neničil ho. Novela zákona o ochrane prírody a krajiny tento problém nerieši.

3. Hrozí nám niekoľko miliónová pokuta od Európskeho súdneho dvora. Dôvodom je nerešpektovanie európskej smernice o vtákoch, ktorú sme sa pri vstupe do EÚ zaviazali dodržiavať. Výmera biotopov európsky významného hlucháňa sa od nášho vstupu do EÚ znížila na polovicu, čo si všíma aj Európska komisia.

Nepresná informácia: Celá kauza hlucháňa začala europrojektom za 600 000 eur, ukončenom v roku 2015 papierovým dokumentom „Program záchrany hlucháňa hôrneho“ s následným upozorním LOZ VLK zaslaním na EK v novembri 2016, že sa projekt nenapĺňa.

Nesúhlasíme však s neustálym strašením o pokute. Pokiaľ by envirorezort mal záujem odstrániť pochybnosti EK, už to mohol dávno urobiť. Zjavne však mnohým vyhovuje, že môžu využívať (zneužívať?) tlak EK na slovenských politikov.

4. Zonácia národných parkov, ktorá má byť ďalším krokom rezortu životného prostredia, sa bez zmeny správcu pozemkov v národných parkoch v dohľadnom čase určite neudeje. Zonácia má presne určiť, ktoré oblasti národných parkov budú prísne chránené a v ktorých bude možné stavať či ťažiť. So zonáciami meškáme desiatky rokov, čo je dôsledkom práve zlyhávajúcich rokovaní medzi štátnymi organizáciami. Lesy SR dlhodobo vychádzajú z podnikateľských záujmov a agrorezort zaujíma rovnaký postoj ako štátny podnik, ktorý je v jeho pôsobnosti. Bez zmeny správcu pozemkov v národných parkoch tak nedôjde ani k zonácii.

Nepresná informácia: Zonácia nesúvisí s návrhom zákona. Prípadné zmeny správcovstva sa práve mali robiť až po zonácii, kedy bude jasné že to alebo ono územie bude alebo nebude v bezzásahu a štátna ochrana prírody ho dostane do správy, aby ho len monitorovala. Že štát mešká s niečím desiatky rokov a traumatizuje ľudí na vidieku, miestni ľudia vedia. Ale poslanecká novela to nerieši.

5. Lesníci nedokážu čerpať dotácie z eurofondov v takom rozsahu, ako môže Štátna ochrana prírody. Dôvodom je, že Lesy SR alebo Lesopoľnohospodársky majetok Ulič vystupujú ako podnikateľské subjekty a ŠOP SR je príspevková organizácia, ktorá môže dotácie čerpať jednoduchšie.

Znamená to, že ak by novela neprešla, slovenské lesníctvo príde o šancu získať viac peňazí z eurofondov ako doteraz.

Lesy SR, ako aj LPM Ulič budú môcť lepšie využiť výrazne zníženú podporu dotácií z EÚ v rámci agrorezortu, ktorá pre nové finančné obdobie 2023 – 2027 ráta len s čiastkou 90 mil. eur, ale v predchádzajúcom období mala k dispozícii 180 mil. eur. Lesníci budú môcť navyše využiť aj prostriedky z Operačného programu Slovensko z rezortu životného prostredia a to do podpory zavádzania postupov prírode blízkeho hospodárenia v lesoch.  

Nepresná informácie. Na členskom štáte závisí, komu umožní čerpanie dotácii. Ak by to bola pravda, ako je možné že Lesy SR, š.p. realizovali projekty nielen z PRV ale aj z programu LIFE, Nórskeho mechanizmu či cezhraničnej spolupráce s Čechmi, Poliakmi, Maďarmi, a s lesnou pedagogikou si siahli aj na Vyšehrádsky fond https://www.lesy.sk/o-nas/projekty-spolupraca/projekty-eu/

6. Ak reforma národných parkov neprejde, ohrozíme realizáciu celého Plánu obnovy a odolnosti. Slovensko sa totiž v rámci plánu obnovy zaviazalo realizovať reformu národných parkov a to v rámci opatrení na podporu biodiverzity. Na prechod správcu pozemkov sú viazané aj ďalšie opatrenia z tohto plánu – ako napríklad vypracovanie nového modelu fungovania a financovania chránených území či výkupy v chránených územiach.

Ak teda reforma neprejde, nebudeme môcť využiť značné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov a prídeme aj o investície z Plánu obnovy a odolnosti viazané na túto reformu, ktorá je jedným zo schválených odpočtovateľných míľnikov. Tieto zdroje sú určené okrem iného aj na podporu sociálno-ekonomického rozvoja a budovania infraštruktúry na území národných parkov.

Nepresná informácia: na túto „reformu“ sme vyčlenili cez 2% z Plánu obnovy. Nečerpanie 150 miliónov zo 6 miliárd nemôže ohroziť reformnú jeseň.

Nie je pravdou, že nebudeme môcť využiť značné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Odpoveď je v bode 5: Na členskom štáte závisí, komu umožní čerpanie dotácii.

7. Správy národných parkov budú naďalej len odbornou organizáciou, ktorá ale nemá kompetenciu reálne rozhodovať o spravovaných územiach. To znamená, že ochranári budú aj naďalej len pripravovať odborné stanoviská pre okresné úrady, ktoré sú orgánom ochrany prírody (patria pod ministerstvo vnútra), ale nebudú mať záväzný, iba odporúčací, charakter.

Rozhodovať o výstavbe, ťažbe a iných zásahoch v chránených územiach tak bude aj naďalej okresný úrad, ktorý sa môže ale nemusí držať stanoviska od ochranárov. Z praxe vieme, že práve takto úradníci mnohokrát povolili zásahy proti ochrane prírody.

Nepresná informácia: už v súčasnosti ŠOP vydáva stanoviská - súhlasy/nesúhlasy s náhodnou ťažbou, ktoré musia byť rešpektované. Svedectvom je súčasná kauza „Čierny Váh“.

8. Ochranári nebudú mať ani naďalej žiadne pozemky (rezort vlastní len 650 hektárov) napríklad na zámenu pozemkov, čo je jedna z možností, ktorou by Štátna ochrana prírody vedela získať vzácne územia z rúk neštátnych vlastníkov a zachrániť ich napríklad pred intenzívnou ťažbou.

Nepravdivá informácia: pôdu vlastní Slovenská republika, nie rezort!

9. Práca v lese je často jedinou a poslednou možnosťou ako sa v regióne zamestnať. Reforma mala rozšíriť pracovné možnosti. Pribudnúť majú napríklad miesta v oblasti cestovného ruchu. Je zrejmé, že z doterajšieho vývoja lesného hospodárstva na Slovensku postupne dochádza k znižovaniu zamestnanosti v tomto odvetví.

Náš názor: Celej reforme chránených území chýba socioekonomická analýza dopadov a štúdie realizovateľnosti, ktoré by jasne naznačili, ako sa bude územie v nasledujúcich 20 -30 rokoch vyvíjať.

10. Samosprávy a subjekty v dvoch národných parkoch - Muránska planina a Poloniny - nebudú môcť čerpať finančnú podporu, ktorá je špeciálne zameraná na rozvoj málo rozvinutých regiónov. Peniaze majú čerpať z Plánu obnovy a odolnosti.

Nepresná informácia: Je na členskom štáte, ako si nastaví oblasti podpory a prijímateľov

11. Ak reforma neprejde, nezmení sa ani spôsob poľovania v národných parkoch. Reforma sa má totiž nepriamo dotknúť aj budúcnosti poľovania v národných parkoch. Doteraz podpísané zmluvy síce dobehnú tak, ako boli podpísané, ale potom sa budú uzatvárať zrejme iným spôsobom. Rezort životného prostredia už dnes hovorí, že príkladom by nám mali byť Vojenské lesy a majetky, kde je správca poľovných revírov armáda a udeľuje povolenia pre jednotlivcov poľovníkov, pričom ich vie aj efektívne potrestať v prípade, že porušia pravidlá. To sa dnes nedeje. Vidíme to napríklad pri rozsiahlych krmoviskách v chránených územiach, pričom nemáme efektívny spôsob ako vinníkov potrestať.

Poľovné revíry sa vyhovárajú na akýchsi neznámych, ktorí potravu v revíroch rozhadzujú bez ich vedomia, no sami s tým nič nerobia.

Nepresná informácia: prijatím novely zákona vraj nemá dochádzať do zásahu práv súkromných vlastníkov. Teda, ak by aj prešla novela zákona. Stále na viac ako polovici územia národných parkov budú rozhodovať súkromní vlastníci, ako naložia zo svojim majetkom. Ale skutočne začína zoštátňovanie pôdy?

Ing. Milan Ovseník

Predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska