Názor: Verejnosť má právo poznať pravdu, ktorú ochranári skrývajú pod svojou maskou

Ďalšou oblasťou, kde je zodpovednosť za dnešnú situáciu hádzaná na nás poľovníkov, je zmenšujúca sa populácia malej zveri. O skutočných dôvodoch stavu, do ktorého sa populácia malej zveri dostala, sa hovorí len zriedka alebo vôbec. V konečnom dôsledku za úbytok malej zveri nie sú zodpovední poľovníci, ale skôr intenzifikácia poľnohospodárstva, na ktorú môžu poľovníci vplývať len okrajovo.

Zavŕšením dnešného množstva nespravodlivosti voči poľovníkom je existencia dvojice štandardov. Ak napríklad vzácny živočíšny druh, ktorý nie je lovnou zverou, ale za jeho ochranu by mali byť zodpovední ochranári, vykazuje problémy a dochádza k poklesu populácie, sotva niekomu napadne ukázať na ochranárov ako na vinníkov takéhoto stavu.

Však nenesú žiadnu zodpovednosť za spomínanú populáciu. Naopak, štandardnou reakciou je poskytnutie pomoci ochranárom vo forme finančných prostriedkov, ďalších ľudí a zväčšením ich právomocí (dokonca podpora ide až z Bruselu).

A tu sa ukazuje dvojaký meter v tejto problematike. Na druhej strane poľovníci sú predhadzovaní verejnosti ako tí jediní zodpovední, pričom ostatné záujmové skupiny môžu vždy rátať s podporou aj v prípadoch, keď nie sú naplnené nimi proklamované ciele.

Bude oveľa ťažšie preniesť výlučnú zodpovednosť na plecia poľovníctva, ak budú jasne pomenované ďalšie zodpovedné osoby a ochranárske organizácie prevezmú za svoju činnosť zodpovednosť.

Ochranári a ich organizácie stále nechápu alebo nechcú pochopiť, že dôležitým princípom ochrany voľne žijúcej zveri je princíp „protecting by using “ (ochrana využívaním), často prekladaný ako „use it or lose it“ (využívať alebo stratiť).

Neznalosť ochranárov sa ukazuje aj v tom, že stále predkladajú verejnosti svoj názor, že vlk môže regulovať svoju korisť. Ale železný zákon v ekológii hovorí o tom, že korisť (raticová zver) v skutočnosti reguluje predátora (vlka), a nie naopak.

Pirmina Caminada, švajčiarska poľovníčka, ktorá je priateľská k vlkom, na 28. rakúskej poľovníckej konferencii uviedla, že vlk je kultúrnym nasledovníkom. „Žiť s vlkom znamená vychovať vlka,“ povedala Caminada ďalej.

Ochranári na jednej strane tiež hovoria, že farmári by si mali chrániť svoje hospodárske zvieratá pomocou elektrických plotov a nákupom strážnych psov. Ale prečo nepovedia verejnosti, že napríklad španielska vláda ročne prideľuje 20 miliónov eur, z ktorých polovica je špeciálne vyčlenená na financovanie investícií do fariem na preventívne opatrenia, akými sú nákupy psov alebo inštalácia plotov? Koľko pridelila minulá vláda na preventívne opatrenia pre farmárov na Slovensku? Je potrebné tiež verejnosti povedať, že by to išlo z daní všetkých občanov.

A tak je v prípade našich ochranárov na mieste použiť slová slovenského básnika Tomáša Janovica: „Za nič nebral zodpovednosť. Iba peniaze.“

Ing. Ján Krnáč