Glosa: Hora žije!
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Vo verejnoprávnej televízii vysielajú v predvečer sviatočného dňa, počas ktorého si pripomíname okrúhle výročie Slovenského národného povstania, reportáž o vyvrcholení hubárskej sezóny, ktorá je v mnohých lokalitách Slovensku aktuálne výborná. Mykológ na obrazovke chváli kvalitu húb, najmä vo vyšších horských polohách. Hubári si pochvaľujú plné košíky zdravých plodov, nazbieraných v našich lesoch. Jeden z nich drží v rukách prekrásny exemplár a spokojne, s radosťou a zdá sa, že aj s veľkou úľavou, krátko a výstižne konštatuje: „Hora žije!“
Áno, je to tak, hora žije. A pretože žije, znamená to, že aj umiera a rodí sa. Umiera hora stará a chorá. Zo semienok, semenáčikov a sadeníc sa rodí hora nová, mladá. Tej, ktorá je odkázaná sama na seba, to trvá dlhšie. Bez výchovy a podpory človeka – lesníka vyrastie, ale stačí sa pozrieť, aká môže byť krásna, keď sa jej venuje odborník. A akým samorastom sa hora stáva, keď na ňu nikto nedohliada a nepomáha jej. Hora je živý organizmus. Ako človek. Aj ten potrebuje iného človeka.
Úľave a spokojnosti hubára z reportáže sa dá porozumieť. Napriek tomu, že z masmédií dookola počúva demagogické reči ortodoxných aktivistov, takzvaných ekológov a ochrancov prírody o drancovaní slovenských lesov a o tom, ako dramaticky miznú lesné porasty na Slovensku, ak sa vyberie do prírody vníma, že realita je iná. Slovenské hory žijú. Aj tam, kde staré stromy musia kvôli chorobe alebo veku ustúpiť stromom mladým. To je život. A žiadni táraji, ktorí sa spoliehajú na zámerné skresľovanie faktov a vyvolávanie negatívnych emócií, na tom nič nezmenia. Zdravý rozum a objektívnu skúsenosť nimi neporazia.
Jozef Marko