Nová stratégia lesov Európy do roku 2030: Priestor pre medzinárodný koordinovaný postup v systéme štandardov TUOL

Aplikácia systému v medzinárodnom kontexte vychádza z poznatkov komplexného hodnotenia stavu lesov a lesného hospodárstva na Slovensku a z možnosti zavedenia parametrov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov v lesnícky vyspelých európskych štátoch, ako sú Česko, Rakúsko, vybrané spolkové krajiny v Nemecku, Švajčiarsko, Slovinsko, Švédsko, Fínsko, Nórsko a podobne. Návrh zavedenia systému štandardných medzinárodných ukazovateľov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov v európskych štátoch bol predložený a zaevidovaný v centre Europe Direct.

Komplexné riešenie rizík trvalo udržateľného obhospodarovania lesov v európskych štátoch v období klimatických zmien a vzniku rozsiahlych lesných kalamít si vyžaduje vypracovanie a aplikáciu komplexného systému štandardných medzinárodných ukazovateľov. Návrh systémového riešenia trvalo udržateľného obhospodarovania lesov v európskych štátoch bol vecne zdôvodnený v medzinárodnom pripomienkovom konaní k „Novej stratégii lesov Európy do roku 2030“ objektívnym a komplexným hodnotením stavu lesov na vypracovanie:

• dokumentov pre Európsku komisiu a Radu EÚ na prijatie opatrení na zmiernenie dosahov na lesy ako dôsledku globálneho otepľovania atmosféry,

• správy o stave lesov EÚ pre program, rokovanie a prijatie nariadení ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe,

• dokumentov pre medzinárodné organizácie (OSN, FAO, ITTO, ILO) o stave lesov v štátoch EÚ,

• komplexných podkladov (údajov, informácií) na vypracovanie správ a dokumentov pre Európsky parlament.

Špecifiká koncepcie zavedenia štandardného systému medzinárodných ukazovateľov

Komplexné riešenie a zavedenie systému štandardných medzinárodných ukazovateľov v trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov si vyžaduje akceptovať a aplikovať v jednotlivých európskych štátoch nasledujúce špecifiká:

Existujúci charakter lesnej výroby, biologické rastové procesy a extrémne dlhá výrobná doba, ktorú charakterizuje skutočnosť, že les sa pestuje od jeho obnovy (zalesnenia) do obdobia rubnej doby (ťažby dreva) 80 – 120 rokov, čo predstavuje tri generácie lesníkov, vlastníkov a užívateľov lesov.

Obmedzené možnosti zvyšovania objemu ťažby dreva (výroby), ktoré sú limitované rozlohou lesného pôdneho fondu a rozdielnymi produkčnými schopnosťami lesných pôd. Nerovnomerné zastúpenie vekových stupňov lesných porastov, ktoré spôsobili v minulých rokoch a v poslednom desaťročí rozsiahle vetrové, snehové a následne hmyzové kalamity, ktoré si vyžiadali ťažbu dreva nad bilancovaný etát (ročný prírastok dreva) s následným zhoršením celkového zdravotného stavu lesov, s vysokými náhodnými ťažbami, ktoré predstavujú v posledných rokoch aj viac ako 60 percent objemu celkovej ťažby dreva.

Skutočnosť, že likvidácia následkov kalamít v obhospodarovaní lesov si vyžaduje vyššiu tvorbu vlastných zdrojov na investície (vybudovanie dopravnej siete do neprístupných lesných porastov a nákup strojov a technologických zariadení) a úhradu zvýšených nákladov na spracovanie kalamitného dreva, ako aj následných opatrení na obnovu a ochranu lesa.

Link na celý čánok: Nové strategické ciele trvalo udržateľného obhospodarovania lesov v európskych štátoch