Európska komisia neakceptuje porušovanie legislatívy EÚ: Ak máte informácie, podajte sťažnosť

Bude Európska komisia akceptovať zmenu legislatívy v zákone o ochrane prírody a krajiny s presunom správy lesov pod Štátnu ochranu prírody SR, priamo ovplyvňujúcej stav životného prostredia a stav území Natura 2000 v členskom štáte EÚ (Slovensko), ktorá vznikla bez verejnej diskusie a v príkrom rozpore s Aarhuskym dohovorom?

„K tejto otázke je predčasné sa vyjadrovať. Slovenská strana musí Európsku komisiu informovať o prijatých opatreniach, ktoré následne Komisia vyhodnotí. Pokiaľ by boli v rozpore s legislatívou EÚ, bude EK samozrejme reagovať, ale o tom je naozaj v tejto chvíli predčasné špekulovať.

Vo všeobecnosti je rozdelenie zodpovedností rezortov v kompetencii členských štátov. Správa štátnych pozemkov s lesnou pôdou v národných parkoch i iných chránených územiach je bežne v gescii ministerstiev životného prostredia, v tomto zmysle teda problém nepredpokladáme. Vzhľadom na to, že správa ostáva v rukách štátu (respektíve jeho organizačnej zložky), nie je jasné, v čom vidíte rozpor s Aarhuským dohovorom. Kompetencie rezortov si určujú členské krajiny samé, v rámci vlastných rozhodovacích procesov.“  

Prečo Európska komisia zatiaľ akceptuje, že Ministerstvo životného prostredia SR prostredníctvom Štátnej ochrany prírody SR nezabezpečuje priaznivý stav území Natura 2000? ŠOP SR nemá reálny program starostlivosti o územia Natura 2000, nezisťuje permanentne stav týchto biotopov, nedelí ich na tie, ktoré sú v priaznivom stave a nevykonáva potrebné opatrenia na zabezpečenie priaznivého stavu týchto biotopov, ktoré sú v nepriaznivom stave.

„Slovensko, podobne ako ostatné členské štáty, má povinnosť pravidelne podávať správy o stave sústavy Natura 2000. Európska komisia má informácie o tom, že SR má schválenú envirostratégiu a viacero ďalších opatrení v oblasti ochrany prírody, vrátane postupne schvaľovaných manažmentových plánov. Zároveň, podľa dostupných informácií, prebieha monitoring. Priaznivý či nepriaznivý stav území Natura 2000 je pravidelne vyhodnocovaný v celej EÚ a strategické dokumenty (napríklad Európska stratégia pre biodiverzitu v rámci Európskej zelenej dohody) na zistenia reagujú.

Pokiaľ máte informácie o tom, že by Slovenská republika nepostupovala v súlade so strategickými dokumentami EÚ a s legislatívou EÚ, je možné podať oficiálnu sťažnosť s uvedením konkrétnych pripomienok, ktorú EK štandardným postupom vyšetrí a bude prípadne reagovať. Zároveň upozorňujeme, že v oblasti životného prostredia, vrátane ochrany prírody a biodiverzity, EK vedie a viedla voči Slovenskej republike konania o porušení právnych predpisov EÚ (infringement). Takže tvrdenie, že EK akceptuje porušovanie legislatívy EÚ nezodpovedá realite.“

Tu je informácia o jednom z konaní: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_20_12322  

Prečo Európska komisia toleruje Slovenskej republike uplatňovanie bezzásahového režimu v chránených územiach európskeho významu napriek tomu, že takýto postup vedie k devastácii chránených území a k presunu území Natura 2000 z priaznivého stavu do stavu nepriaznivého, resp. až do stavu zániku biotopov?

„Bezzásahový režim, predovšetkým v najprísnejšie chránených častiach národných parkov a prísnych rezervácií, je štandardným postupom pri ochrane pôvodných alebo prírode blízkych častí chránených území. Zachovanie prirodzenej dynamiky ekosystémov, vrátane disturbancií a akceptovania dynamických zmien, nemožno považovať za postup v rozpore s cieľmi sústavy Natura 2000. Hodnotenie stavu spoločenstiev v územiach s bezzásahovým režimom (ale aj v ostatných) je samozrejme povinnosťou členských štátov.

Opäť, pokiaľ máte informácie o tom, že by niekde dochádzalo v dôsledku činnosti človeka k zámernej devastácii chránených území, odporúčame využiť príslušné ustanovenia národnej legislatívy a obrátiť sa na kompetentné orgány na národnej úrovni. V prípade, že by tento postup zlyhal (tj. došlo by k porušovaniu povinností vyplývajúcich z legislatívy EÚ a na príslušnej národnej úrovni by nedošlo k náprave), je možné sa samozrejme obrátiť aj na Európsku komisiu formou sťažnosti.“

Uložila Európska komisia členským štátom, okrem prísnej ochrany všetkých zostávajúcich pôvodných lesov  a pralesov, povinnosť zvýšiť podiel prísne chránených území?

„Cieľom Európskej komisie je chrániť všetky zostávajúce lesy a pralesy. Európska komisia sa zameriava na ochranu všetkých zostávajúcich pralesov a pralesov. Ako bolo oznámené v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, Európska komisia navrhuje právnu ochranu minimálne 30 % pevniny EÚ a 30 % morskej oblasti EÚ. Jedna tretina z nich by mala byť prísne chránená. Ide o celoeurópsky cieľ a v súčasnosti Európska komisia spolupracuje s členskými štátmi na vymedzení prísnej ochrany a členské štáty budú musieť navrhnúť, ktorá oblasť bude prísne chránená. Ochrana sa bude vzťahovať na rôzne ekosystémy na súši a na mori a môže sa v jednotlivých členských štátoch líšiť.“

Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 požaduje zachovať všetky lesy v dobrom zdravotnom stave, aby si zachovali svoju funkciu z hľadiska ochrany biodiverzity a klímy. Rovnako tak Parížska klimatická dohoda považuje celistvé a udržateľné lesné hospodárstvo za najefektívnejší prostriedok pre dosiahnutie klimatickej neutrality. Ako Európska komisia definuje alebo akú má predstavu o celistvom a udržateľnom lesnom  hospodárstve?

„V novej stratégii lesného hospodárstva EÚ sa uvádza: Na celoeurópskej ministerskej konferencii o ochrane lesov („Lesná Európa“) sa dohodlo spoločné chápanie udržateľného obhospodarovania lesov, ktoré zahŕňajú dobrovoľné zásady, usmernenia a ukazovatele, ktoré signatári používajú na monitorovanie pokroku ochrany svojich lesov. Udržateľné obhospodarovanie lesov znamená správu a využívanie lesných pozemkov takým spôsobom, aby sa zachovala ich biodiverzita, produktivita, regeneračná kapacita, životaschopnosť a ich potenciál plniť v súčasnosti a v budúcnosti príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, vnútroštátnej a celosvetovej úrovni a spôsobom, ktorý nespôsobuje škody na iných ekosystémoch.

S cieľom lepšie reagovať na nové výzvy a potreby a vzhľadom na rastúcu úlohu lesov pri plnení spoločne dohodnutých cieľov EÚ v oblasti klímy a biodiverzity, sa bude musieť posilniť rámec udržateľného obhospodarovania lesov. A to najmä pokiaľ ide o kritériá, týkajúce sa zdravia ekosystémov, biodiverzity a zmeny klímy. Cieľom rámca je, aby sa mohol stať podrobnejším nástrojom na zisťovanie a porovnávanie rôznych prístupov obhospodarovania lesov, ich vplyvu a celkového stavu lesov v EÚ. Udržateľné obhospodarovanie lesov už zahŕňa niekoľko relevantných ukazovateľov, ako napríklad množstvo odumretého dreva a rozmanitosť druhov, ale zatiaľ nevymedzuje prahové hodnoty alebo rozsahy ako referenčné hodnoty.“

Platby za uhrádzanie záväzkov, vyplývajúcich z obmedzení bežného obhospodarovania krajiny (lesov, ale aj poľnohospodárskej pôdy) z titulu ochrany prírody na Slovensku nie sú nárokovateľné, preto sa úmerne krátia možnostiam za daný rok. Ako chce, resp. dokáže Európska komisia zabezpečiť nárokovateľnosť týchto platieb a povinnosť ich uhrádzania dotknutým vlastníkom pozemkov členskými štátmi EÚ?

„Kompenzačné platby sú plne v rukách jednotlivých členských štátov. S ohľadom na rozdiely v jednotlivých členských štátoch je však potrebné  ich nastaviť individuálne. Európska komisia poskytuje značné finančné prostriedky v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktoré môžu byť na takéto kompenzácie využité. S ohľadom na to, že SPP je pravidelnou a dlhodobou súčasťou finančnej podpory EÚ vo všetkých členských krajinách, je len vecou rozhodnutia na národnej úrovni, do akej miery finančné prostriedky na potrebné kompenzácie využije, prípadne ako ich doplní/nahradí z národných zdrojov.

Slovenská republika doteraz túto možnosť nevyužila alebo využila len v minimálnej miere, zo strany EK tu však nie sú žiadne bariéry a naopak, tento finančný nástroj bol sčasti vytvorený aj pre tento účel. Nárokovateľnosť týchto platieb z hľadiska vlastníka vychádza z legislatívneho rámca a obvykle vyplýva z nastavenia systému na národnej úrovni, teda národnej legislatívy a/alebo zmluvného jednania medzi štátom a vlastníkom/vlastníkmi.“

Jozef Marko