Európska agrolesnícka federácia má obavy: Stále dúfa v konštruktívny dialóg s Európskou komisiou
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (1)
Európska agrolesnícka federácia (EURAF) vo vyhlásení pre masmédiá uvádza, že berie na vedomie obsah dokumentu s názvom Vízie poľnohospodárstva a výživy, ktorú predstavil Raffaele Fitto, komisár pre súdržnosť a reformy a komisár pre poľnohospodárstvo a potraviny Christophe Hansen.
„Zatiaľ čo sa dokument zaoberá otázkami existenčného významu pre európske poľnohospodárstvo – ako je generačná výmena alebo primeraná životná úroveň pre farmárov – EURAF ešte raz varuje pred rizikom utajovaného prístupu.
Špecifické vynechanie agrolesníctva alebo stromov na farmách z textu a zjavný posun od uprednostňovania konkrétnych opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu zo strany súčasnej Európskej komisie vyvoláva obavy EURAF.
EURAF vo svojom príspevku k diskusiám o vízii už zverejnil 17 politických odporúčaní, ktoré boli zaslané aj Európskej komisii. EURAF dúfa v konštruktívny dialóg s Európskou komisiou o prioritách načrtnutých dnes vo vízii,“ uvádza Európska agrolesnícka federácia v tlačovej správe.
Komentárov
Myšlienka, že poľnohospodársky pôdny fond /PPF/ je polyfunkčný vznikala ešte v r. 1975-1980. Mimo hlavnej výrobnej činnosti plní dôležitú nevýrobnú funkciu ako dôležitý komponent v krajine, krajinotvorný prvok a životného prostredia. Cieľom bolo určiť metódy účinnej ochrany kvality PPF na riešenom území: stanoviť vhodný osevný postup, zvyšovať úrodnosť pôdy dostatočným prísunom organických látok do pôdy, obmedzovanie priemyselných hnojív,ochrana vôd pred chemickým znečistením , dôkladná a účinná protierózna ochrana. Agrolesníctvo naviazalo na základné ciele s doplnením o odolnosť farmy voči klimatickej zmene.
Podpora rozvoja agrolesníctva má zmysel len pri odstraňovaní prekážok a budovať nové systémové prvky v krajine v súlade s intenzívnou ochranou PPF. Napr výsadba vetrolamov má vplyv na produkciu potravín ale žiadnu produkčnú alternatívu pre farmára nemajú. To isté platí aj pre odvodňovacie a zavlažovacie kanály ak ešte nejaké prežili. Myslím, že je to záujem ochrancov prírody a vedeckých inštitúcií. Kto bude zodpovedať za každoročne vykonávanú údržbu, hnojenie, obnovu a pod. farmár , lesník, obec, nezisková organizácia? Riešenie užívateľských práv a povinnosť sprácovstva bude potrebné upresniť v zákone.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.