Bez efektívneho systému financovania to nepôjde

„Pred rokom sme na záver prvej medzinárodnej konferencie v Košickej Belej prijali 16- bodový záver. Rozposlali sme ho Vláde SR, relevantným ministerstvám, Národnej rade SR, politickým klubom a stranám. Odpoveďou bolo zavedené do praxe navrhované opatrenie - vytvorená na sekcii lesného hospodárstva a spracovania dreva MP SR osobitná pracovná pozícia na riešenie problematiky neštátneho lesníckeho sektora. Zobrali sme do úvahy, že aj maličký úspech je niečo. Azda postupnými krokmi predsa len niečo viac dosiahneme.“ To sú slová z príhovoru predsedu združenia Ing. Jozefa Vlčáka, ktorý vzhľadom na jeho zdravotné problémy a neprítomnos na podujatí prečítal Ing. Ján Lach, podpredseda združenia.

Na úvod konferencie vystúpil generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MP SR prof. Július Novotný, ktorý zareagoval aj na pochybnosti organizátorov slovami: „Považujem toto podujatie za strategicky významné, slovenské lesníctvo ho potrebuje. Da na papier 16 bodov a rozposla ich a potom už len čaka je naivné. Ak budú neštátni lesníci konsolidovaní a silní, môžu dosiahnu viac ako len naplnenie 16 bodov. Netreba sa vzdáva. Možno by bolo užitočnejšie organizova túto konferenciu každé dva roky, aby bolo viac času na realizáciu záverov.“

Zároveň upozornil prítomných lesníkov na jednu dôležitú súvislos s aktuálnym rokom 2010: „Máme za sebou ažký rok 2009. Prešli sme turbulentnou dobou krízových komplikácií. Viaceré udalosti lesníctvom dos zatriasli. Rok 2010 bude ešte zložitejší. Čaká nás spájanie rezortov. Do konca mája bude pripravený delimitačný protokol jednotlivých rezortov – z výstavby a životného prostredia na Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Pribudnú ďalšie rezorty a lesníctvo tak bude musie bojova s ďalšími piatimi – šiestimi odvetviami o miesto na slnku. Zlúčenie rezortov sa dotkne aj štátnej správy. Práve konflikt štátnej správy lesného hospodárstva a životného prostredia doteraz robil veľké problémy predovšetkým neštátnym vlastníkom lesa. Isté však je, že ak nebudeme ma efektívny a flexibilný systém financovania lesníctva, problémy budú pretrváva. V súčasnosti peniaze idú pomaly a ažkopádne na účel, na ktorý sú určené – teda pre les a pre lesníkov.“

Podpora

Lesníctvo pritom dostane cez Program rozvoja vidieka v období 2007 – 2013 celkovo 3,7 mld. Sk. Až tri štvrtiny z tohto objemu finančných prostriedkov smerujú do neštátneho sektoru. Predovšetkým pre menšie lesnícke subjekty je však takmer neriešiteľným problémom, že schválené projekty si musia sami prefinancova a uhradenie vynaložených prostriedkov trvá cez Pôdohospodársku platobnú agentúru mnohokrát neúmerne dlho. Prof. Novotný je presvedčený, že východiskom z tejto situácie je nájdenie vhodného systému predfinancovania, alebo zálohového financovania projektov v lesnom hospodárstve, uplatňovaného aspoň v prípadoch poskytovania pomoci menším lesníckym subjektom.

Problematika čerpania finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka bola jednou z troch dominantných tém konferencie. O implementácii programov rozvoja vidieka v jednotlivých krajinách EÚ poskytla zaujímavé informácie za štvorčlenný tím tvorcov z Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu a Lesníckej fakulty Technickej univerzity Ing. Zuzana Sarvašová, PhD. Na úvod autori analýzy uviedli, že na lesnícke opatrenia je v rámci krajín EÚ v priemere alokovaných 7 percent z celého balíka disponibilných prostriedkov z PRV. Jednotlivé opatrenia nie sú implementované rovnako, niektoré lesnícke činnosti sú však podporované v rámci viacerých rôznych opatrení. Skutočnú podporu lesného hospodárstva z PRV bude možné podľa ich názoru posúdi až na základe ex post hodnotenia v roku 2015.

„Pre porovnanie najvyššiu percentuálne vyjadrenú alokáciu čisto lesníckych opatrení má Portugalsko (14,2%), nad priemerom je aj v Dánsku, Španielsku, Taliansku, Británii a v Litve. Slovensko so 6,8 percenta je tesne pod priemerom PRV krajín EÚ27. Malta a Írsko majú nulovú finančnú alokáciu na čisto lesnícke opatrenia. Stále je možnos upozorni bruselských úradníkov prostredníctvom strednodobej hodnotiacej správy Programu rozvoja vidieka na nedostatky pri prerozdeľovaní prostriedkov a financovaní konkrétnych projektov. Pôdohospodárska platobná agentúra bude v blízkej budúcnosti zadáva takejto správy a lesníci by mali využi vo vlastnom záujme túto možnos.“

NATURA 2000

Druhou kľúčovou témou konferencie bola problematika implementácie vyhlasovania siete chránených území NATURA 2000 a jej dopad na ekonomiku vidieka. Už druhý rok za sebou prijal z tohto dôvodu pozvanie na podujatie Dr. Ladislav Miko, PhD., riaditeľ odboru NATURA 2000 na generálnom direktoriáte Európskej komisie v Bruseli.

„Považujem stretnutia s praxou za mimoriadne dôležité. Po roku by som rád počul, ako sa situácia vyvinula a chcem si ju analyzova tak, aby som vedel, kde je problém. Stretnutia na takejto úrovni majú dlhodobo určite význam. Za pä rokov pôsobenia v štruktúrach EÚ som sa naučil, že minimálna lehota na presadenie myšlienky trvá dva roky. Nestačí prís, poveda a všetci pochopia, o čo vám ide a prečo. Som tu na to, aby som vás počúval a vyvinul tlak, aby sa oprávnené nároky lesníkov uplatnili vo väčšej miere,“ povedal okrem iného vo svojom úvodnom vystúpení, po ktorom nasledovali ďalšie reakcie na prednášky a diskusné vystúpenia, vzájomné vysvetľovanie si lesníckych a ochranárskych postojov, no a niekedy možno trochu protichodné tvrdenia z úst L. Mika, týkajúce sa možnosti či nemožnosti prehodnotenia siete chránených vtáčích území a území európskeho významu. Každopádne tento vítaný hos konferencie prezentoval niekoľko zaujímavých faktov: V štátoch EÚ je vyhlásených a plánovaných na vyhlásenie viac ako 25-tisíc chránených území siete NATURA 2000. Štáty volili pri ich projektovaní a vyhlasovaní dva rôzne postupy. Buď vyhlásili menší počet chránených území na veľkých plochách alebo väčší počet maloplošných chránených území. Z hľadiska administrácie sa ukázal druhý prístup ako výrazne zložitejší. Mimochodom, „naturácke“ územia pokrývajú 17,6 percenta krajín EÚ, čo je vyše 750 tisíc km², čiže približne rozloha Nemecka. V Bruseli sú podľa slov L. Mika evidované chránené územia siete NATURA 2000 na Slovensku na ploche 28,75 percenta krajiny. V slovenskej sieti NATURA 2000 predstavuje podiel lesných pozemkov 67 percent . V rámci EÚ dosahuje priemer tohto ukazovateľa cez 50 percent.

U susedov

Skúsenosti s implementáciou NATURA 2000 vo vzahu k vlastníkom lesných pozemkov v Maďarsku sprostredkoval slovenským kolegom predseda Únie vlastníkov a užívateľov súkromných lesov Dr. János Sárvari: „Ani v Maďarsku neboli vlastníci oslovení otázkou, či chcú NATURU 2000 a pritom sa proces jej vyhlasovania u nás týkal 50- tisíc vlastníkov lesov a výmeru 210-tisíc ha. Sú takí vlastníci, ktorí o problematike siete chránených území NATURA 2000 vôbec nevedia a tí, ktorí o nej vedia, zasa nepoznajú povinnosti, ktoré im z procesu vyhlasovania a implementácie NATURA 2000 vyplývajú. Vytvorili sme v Maďarsku Zelené fórum, ktoré si dalo za cieľ vyrieši tento problém. Vychádzame z toho, že úradníci v Bruseli zadefinovali význam NATURA 2000 v uchovaní biotopov na vyhlásených územiach a dokonca v ich vylepšení. Občianske združenia u nás však vyšli s tým, že je nutné prija obmedzujúce opatrenia, na ktoré doplatia vlastníci. Náš názor je jednoznačný - musí by vytvorená dotačná politika, ktorá nahradí ujmy kvôli obmedzeniu hospodárenia. Prijali sme zásadu, že v rámci LHP, ak spadajú lesné porasty do NATURA 2000, by mali vlastníci dostáva náhradu jednotnú. Pri schvaľovaní LHP je účastníkom konania MŽP a môžu sa ho zúčastni aj občianske združenia na ochranu prírody. Vlastníci požadujú presunú z PRV na tento účel 10 mld. forintov. Na naturácke pozemky sme sa dohodli nakoniec na jednotnej dotačnej čiastke 40 € na ha a rok. Ak by bola prijatá táto požiadavka vlastníkov, boli by ochotní pristúpi na požiadavky ochranárov pri ponechaní stromov atď. Tých 40 € nie je automatický nárok, ale je možnos ich získa na podporu projektov. Všetky tri strany, teda ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo životného prostredia a združenie vlastníkov sa dohodli na tejto finančnej kompenzácii a systéme ich poskytovania, ale tri environmentálne mimovládne organizácie s tým nesúhlasili a dohoda stroskotala, takže Maďarsko je stále bez riešenia tohto problému.“

Doma

A ako je to s implementáciou NATURA 2000 a mechanizmami z nej vyplývajúcimi na Slovensku? O konkrétnych problémoch, prekážkach a komplikáciách hovoril na konferencii v mene riešiteľského tímu Národného lesníckeho centra Ing. Matej Schwarz. Upozornil na fakt, že NATURA 2000 v zásade neuprednostňuje nijakú formu manažmentu chránených území. Jediným jej cieľom je zabezpeči priaznivý stav ochrany druhu alebo biotopu (ktorý je presne definovaný) a všetky formy manažmentu, ktoré ho umožnia, sú považované za správne. NATURA 2000 teda nepropaguje bezzásahové územia, požaduje ich len v prípade, ak sú pre zabezpečenie ochrany druhu alebo biotopu nevyhnutné. Priaznivý stav ochrany znamená minimálne zachovanie predmetu ochrany aj po vyhlásení územia. „Obe smernice – smernica o vtákoch vymedzuje chránené vtáčie územia a smernica o biotopoch vymedzuje územia európskeho významu, uznávajú aj potrebu bra do úvahy sociálne, ekonomické a kultúrne požiadavky, ako aj miestne špecifiká a zvyklosti. Vzorové projekty NATURA 2000 (http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/gp/forest_intro.html) propagujú práve riešenia, ktoré uvedené požiadavky dokázali zohľadni. Všetky tieto projekty propagujú príklady zapojenia celej komunity do tohto procesu, dokonca jeden z týchto projektov riešil problém až po prinavrátenie spracovania buka v danom regióne.“

Porovnanie 

V rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 sa uplatňujú subvencie na lesné pozemky v rámci opatrení 224 Platby v rámci sústavy NATURA 2000 – lesná pôda a 225 Lesnícko-environmentálne platby. Ročná platba na hektár lesného pozemku v lesnícko – environmentálnom záväzku bola napríklad v roku 2008 na ha územia európskeho významu 54,47 €. Plánovaným ukazovateľom výstupu opatrenia 224 je podpori 500 podnikov a 30- tisíc ha pôdy. V rámci opatrenia 225 by sa malo podpori 3-tisíc podnikov, 500-tisíc ha lesa. Vzhľadom na tieto ukazovatele boli alokované aj finančné zdroje. Súčasná realizácia však poukazuje na problémy s napåňaním plánov. Najväčšie problémy spôsobuje nepružnos PPA pri platbách a nízka výška subvencie na ha, ktorá kompenzuje straty iba na 40-45 %. V Českej republike pre tie isté podmienky predstavuje 84,40 €/ha, v Rakúsku 94,30 €/ha a v Nemecku dokonca 103,89 €/ha. Aj tieto faktory boli v správe odborníkov z NLC. „Orgány Štátnej ochrany prírody (ŠOP) uzatvárajú zmluvy o manažmente v chránených územiach s majiteľmi alebo obhospodarovateľmi pozemkov len výnimočne. Zabezpečenie žiaduceho manažmentu prebieha na dobrovoľnej báze. Zmluvy so súkromnými spoločnosami uzatvára ŠOP napríklad na výrub náletových drevín v prírodných rezerváciách. Na udržanie jedného hektára územia v požadovanom stave (odstránenie nežiaducich drevín) je stanovená cena na základe terénnych podmienok a dosahuje výšku cca tisíc eur,“ povedal okrem iného M. Schwarz.

Návrh riešení

A aké navrhujú autori práce riešenia? Východisko vidia v novelizácii zákona o ochrane prírody a krajiny a vykonávacích predpisov k tomuto zákonu, čím sa zlepší vymožiteľnos a zníži administratívna náročnos získania kompenzácie za zvýšené náklady bežného obhospodarovania alebo úplného obmedzenia hospodárenia. Ďalej v zavedení právneho nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckych práv do príslušných predpisov a v zjednodušení administratívnej a časovej náročnosti podávania projektov v rámci Programu rozvoja vidieka 2007 – 2013 a v zavedení zmluvnej ochrany prírody, resp. dlhodobého prenájmu pôdy na tieto účely.

V Košickej Belej diskutovala dva dni takmer stovka účastníkov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Estónska a na konci podujatia odsúhlasila závery, ktorými chce oslovi ústredné orgány štátnej správy na Slovensku, inštitúcie v Bruseli, profesijne organizácie a širokú verejnos, aby poukázali na vážnos situácie v lesníctve v súvislosti s kľúčovými témami a aby boli vážne problémy lesníctva konečne riešené. Tu sú teda závery z rokovania lesníkov:

 
Žiadame Vládu SR a Národnú radu SR:

• Vytvori právne predpoklady na podporu zabezpečovania verejnoprospešných funkcií lesov z verejných zdrojov. Na túto podporu vytvori systém priamych platieb na jednotku plochy lesa.
• Prija nový zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý musí jasne stanovi zásady na vyhlasovanie chránených území na základe súhlasu vlastníka. Limitova z hľadiska verejných financií a rozvoja vidieka ich rozsah a stanovi jednoduché a záväzné zásady na úhrady majetkovej ujmy, vyplývajúcej z obmedzení ochrany prírody.
• Prija nový zákon o lesoch, ktorý bude minimalizova neproduktívne administratívne náklady vlastníkov lesov v záujme zlepšenia ich konkurenčnej schopnosti na európskych trhoch. 
• Novelizova pozemkové zákony tak, aby bol definitívne uzavretý proces reštitúcií a odovzdávania pozemkov ich vlastníkom. Závažný problém neznámych a neprihlásených vlastníkov rieši urýchlením procesu pozemkových úprav a ich finančným zabezpečením. V záujme stabilizovania situácie pozemkových spoločenstiev nepripusti delenie spoločných nehnuteľností.
• Odstráni daňovú nejednoznačnos pri stanovovaní výšky daní z lesných pozemkov cestou novelizácie zákona č.582/2004 Z. z o miestnych daniach a poplatkoch.
• Odstráni diskrimináciu vlastníkov lesov majiteľmi a prevádzkovateľmi líniových stavieb novelizáciou zákona o energetike a ďalších zákonov, ktoré obmedzujú práva vlastníkov lesov.
• Prehodnoti sústavu chránených území NATURA 2000 na vedeckom základe a nový návrh predloži Európskej komisii.

Odporúčame Vláde SR:

• V záujme rozvoja zamestnanosti a využitia domácej obnoviteľnej suroviny prija účinné stimulačné opatrenia na rozvoj priemyselných kapacít umožňujúcich v rámci Slovenskej republiky spracovanie a energetické využitie dreva.

Žiadame Radu združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska:

• V spolupráci s organizáciami vlastníkov lesov okolitých krajín EÚ, národnými vládami, poslancami Európskeho parlamentu a Európskou konfederáciou vlastníkov lesov požiada Európsku komisiu o revíziu území NATURA 2000 na vedeckom základe. 

Spracoval: Jozef Marko