Všimli sme si: Z rozprávania osobného jágra bývalého bulharského cára Ferdinanda Coburga o poľovačke na tetrovy v roku 1938
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Múzeum vo Svätom Antone, nachádzajúce sa v krásnom barokovom kaštieli, je zamerané na poľovníctvo a históriu šľachtických Koháry a Coburg. Na sociálnej sieti aktuálne uverejnilo úryvok z rozprávania Bélu Kováča, osobného jágra bývalého bulharského cára Ferdinanda Coburga. Čitateľov prenieslo do roku 1938, kedy mu osobný jáger pripravil nevšedný poľovnícky zážitok, a to poľovačku na tetrovy. V statuse Múzea vo Svätom Antone, ktoré čerpalo z knihy Bevilaqua, Ferdinand: Osobný jáger cára Ferdinanda Coburga. 1. vyd. Bratislava: PaRPRESS, 1997. 113 s. ISBN 80-88789-21-4, je nasledujúci text.
„Kováč povedz, mal by si pre mňa nejaký program?”
„Mal by som Veličenstvo a veľmi zaujímavý, ak nie ešte zaujímavejší: tetrovy. Na Tresníku oproti Čuntave ich toká šesť.”
„Tak dobre Kováč, rád by som ulovil ešte aj svojho prvého tetrova, lebo na toho som ešte doteraz nikdy nepoľoval. Budem čakať od teba správu.“
O niekoľko dní prišla správa na Prednú Horu. „Vaše Veličenstvo, tetrovy tokajú dobre, budeme Vás čakať o jednej v noci pod Čuntavou.” Cára poľovačka od samého začiatku veľmi zaujala. Po prelete niekoľkých slúk a po malej chvíľke sa začali zlietať tetrovy. Bolo tam ako na bojisku. Každý zo šiestich rytierov chcel dokázať, že je najudatnejší a že on bude mať právo vybrať si z princezien tú najkrajšiu. Čo všetko dokáže láska!
Myslím, že podobné myšlienky chodili po rozume aj starému pánovi, lebo stále sa len usmieval a po chvíľke pozorovania zašepkal: „To je krása! To je krása!“ Vo výstrelovom okienku sme opatrne odsunuli čečinku a ja som začal vábiť. Jeden z tetrovov sa priblížil na dostrel, ale strieľať sa ešte podľa starých poľovníckych zvyklostí nepatrilo: ešte sme mu nad očkami nerozoznali červené ružice (maliny). Akonáhle pribudlo trochu svetla, cár pozorne namieril. Padol výstrel a prvý cárov kohútik dotokal.
Keď na budúcu jar prišiel cár na Prednú Horu, prihovoril sa svojmu osobnému jágrovi týmito slovami: „Kováč, dobre som zimoval a aj zdravie mi slúži. Tá veštica mala asi pravdu“. Obdobie druhej svetovej vojny strávil Ferdinand Coburg na Slovensku vo Svätom Antone, kde oslávil aj svoje 80. narodeniny. Na jeseň roku 1944 zo Slovenska odišiel. Svoj život dožil v Coburgu kde 10.9.1948 umrel v úzkom kruhu svojich najbližších.

















