Vplyv lesných približovacích ciest na ťažbu dreva: Význam minimalizácie poškodenia pôdy

A práve aspekt minimalizácie poškodenia pôdy nadobudol na význame, pretože mechanizácia ťažby dreva vedie k používaniu ťažkých strojov, čím sa zvyšuje riziko poškodenia pôdy. Situáciu navyše komplikuje postupujúci vývoj v oblasti ťažobnej techniky a rastúce ekologické požiadavky. To celé vedie k tomu, že okrem budovania nových približovacích ciest je potrebne do tejto novej siete integrovať aj už existujúce, vrátane tých, ktoré sú poškodené alebo potrebujú opraviť.

Doteraz sa kládol dôraz na vplyv, aký majú približovacie cesty na nákladovú efektívnosť ťažby dreva a riziká pre ochranu pôdy. Malá pozornosť sa venovala ekonomickým aspektom a času na náročný proces plánovania približovacích ciest. Stručne povedané, na národnej alebo medzinárodnej úrovni nie sú k dispozícii takmer žiadne kvantitatívne informácie na odhad času potrebného na tento proces.

Časová náročnosť plánovania približovacích trás tvorí základ pre riadenie času v lesnom podniku a pre hodnotenie nákladov

Hlavným cieľom naďalej zostáva nájsť optimálny rozostup približovacích ciest, ktorý zabezpečí ochranu pôdy a zároveň uskutočniteľné náklady na ťažbu. V závislosti od citlivosti pôdy na zhutnenie, podmienok porastu a jeho zamýšľaného využitia sa v lesných obvodoch plánujú a realizujú rôzne vzdialenosti liniek na ťažbu, s trendom smerom k väčším vzdialenostiam a so zodpovedajúcim vplyvom na plánovacie úsilie.

Vo Švajčiarsku sa optimálna vzdialenosť medzi približovacími cestami pohybuje v rozsahu 30 – 50 m. Pri plánovaní je potrebné vychádzať z toho, že čím je kratšia vzdialenosť medzi približovacími linkami, tým bude ich celková dĺžka a zodpovedajúce plánovacie úsilie na jednotku plochy väčšie.

Pri samotnom plánovaní približovacích ciest môže digitalizácia výraznou mierou prispieť k zníženiu časovej náročnosti. Pri plne digitalizovanej metóde je možné pri plánovaní približovacích tratí ušetriť v priemere viac ako 1 PSH 15 ha -1 (Produktívnych Systémových Hodín). Vzhľadom na náročnú povahu plánovacích postupov teda digitalizácia ponúka významný potenciál úspory nákladov. Tieto úspory približne 1 PSH 15 ha -1 predstavujú pre podnik spravujúci dvadsaťtisíc hektárov jeden až dva milióny eur (za predpokladu 100 % plochy približovacích tratí a systémových nákladov 50 – 100 eur PSH 15 -1). Práca v tímoch môže priniesť skrátenie stráveného času, ale aj uľahčenie práce a hľadanie riešení počas práce v teréne.

Plánovanie zberných dráh má v praxi významný vplyv na produkciu dreva: jeho kvalita silne ovplyvňuje výkonnosť a náklady na ťažbu dreva, ako aj ekologické vplyvy jazdy lesnými strojmi po pôde. Jednotkové náklady samozrejme vo veľkej miere závisia od využitia kapacity alebo množstva vyrobeného dreva. Voľby týkajúce sa stupňa digitalizácie alebo metódy a nasadenia personálu sú východiskovými bodmi pre znižovanie nákladov.

V budúcnosti by sa mala otázka času potrebného na plánovanie približovacích ciest v praxi preskúmať na základe väčšieho množstva údajov. Hlbšie by sa malo preskúmať aj využívanie pomocného personálu a vylepšenia existujúcich systémov približovacích ciest. Potenciál digitalizácie plánovania by sa mal dôkladne preskúmať, a to z hľadiska úsilia o plánovanie aj kvality, aby sa komplexne posúdili ekonomické vplyvy na ťažbu dreva a ekologický vplyv technických operácií.

Jeden model slúžiaci na plánovanie je uvedený na tejto web stránke:

https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0317963

Ing. Ján Krnáč